19. 9. 1976

Vážení poslucháči! Opäť by som vás chcel všetkých veľmi srdečne pozdraviť v drahom mene Pána Ježiša Krista. Kázanie z minulej nedele bolo pre mnohých ľudí veľkým požehnaním. Pán nás aj naďalej povedie, aby sme povedali to, čo je správne, tak aby bol Jeho ľud pripravený na slávny deň Jeho príchodu.

V čase Šalamúna naplnila sláva Pánova chrám a správa o tom, čo činil Boh uprostred Izraela, sa rozšírila po celom svete. Kráľovná zo Sáby prišla, aby počula Božskú múdrosť a aby prežila, akým spôsobom sa Pán medzi izraelským ľudom zjavuje. Potom povedala kráľovi: „Blahoslavení sú tvoji mužovia, blahoslavení títo tvoji sluhovia, ktorí stoja pred tebou vždycky, ktorí čujú tvoju múdrosť!“ (1. Kráľovská 10:8)

Hoci bola pohanskou kráľovnou, bola tak premožená a dojatá, že začala vzdávať chválu týmito slovami: „Nech je požehnaný Pán, tvoj Bôh, ktorý má v tebe záľubu a ktorý si ťa obľúbil, aby ťa dal na trón Izraelov, pretože Pán miluje Izraela až na veky, a ustanovil ťa za kráľa, aby si činil súd a spravodlivosť.“ (1 Kr. 10:9)

Je dôležité poznať, že písma Starého zákona majú skutočný význam pre Cirkev Novej zmluvy. V Starom zákone boli králi a kňazi pomazávaní olejom a Pánovi posvätení pre celkové poslanie, ktoré im bolo určené. Aj my sme Pánovi posvätený ľud kráľov a kňazov nášho Boha. O posvätení chrámu čítame v 2. Paralipomenon 7:3 „A všetci synovia Izraelovi hľadeli na to, keď zostupoval oheň i sláva Pánova na dom, a skloniac sa na kolená padli tvárou k zemi na dlažbu, klaňali sa a oslavovali Pána, že je dobrý, že jeho milosť trvá na veky.“

Oni prežili, že kráľovstvo Božie nespočíva v prázdnych slovách, ale v moci, v skutočnom zjavení Božom. Padli tvárou k zemi, klaňali sa živému Bohu a chválili Jeho sväté meno za milosť a dobrotivosť, ktorú im prejavil. Boh nečiní Svoje dielo skryte, ale oznamuje ho na celej zemi.

Keď Cirkev v Jeruzaleme prežila vo vrchnej sieni svoje posvätenie, boli prítomní ľudia mnohých národov, jazykov a národností. Všetci počuli a videli, akým spôsobom Pán na zemi hovoril a pôsobil. Zvesť o tom šírili všade, kam išli. Aj dnes musí byť česť opäť daná Bohu. Musí v nás vzniknúť taká túžba, aby sme volali so žalmistom: „Nevojdem do stánu svojho domu; nevyjdem na posteľ svojho ležišťa; istotne nedám usnúť svojim očiam ani zdriemnuť svojim víčkam, dokiaľ nenajdem Pánovi miesta, príbytku Všemohúcemu Jakobovmu!“ (Ž. 132:3-5)

Ak pozorujeme novozákonnú Cirkev na jej počiatku a spoznáme, že táto moc dnešnej Cirkvi chýba, pristúpime pred tvár Božiu s tými istými slovami a budeme k Nemu kričať z hĺbky svojej duše. Vrhneme sa pred podnož Jeho nôh a budeme Ho prosiť o to, aby ešte raz pohol nebom a zemou a budoval Svoju Cirkev tak, aby zostúpil rovnakým spôsobom ako onoho letničného dňa a aby sme zažili Božie posvätenie.

V dnešnej dobe sú stavby posväcované, aby sa v nich konali bohoslužby, ale sláva Pánova nezostupuje a oheň Boží neprichádza. Duch Svätý nezostúpi, ako to bolo vtedy, a preto sa nedeje nič nadprirodzeného a ľudia idú ľahostajne ďalej. To, čo potrebujeme, je, aby neboli Bohom posvätené budovy, ale každý jednotlivec.

V uplynulých týždňoch a mesiacoch sme mimoriadnym spôsobom prežili, že oblak slávy Božej bol viackrát nad pódiom a že sme padli tvárou k zemi a sklonili sa pred Bohom, prejavovali sme Mu oddanosť a klaňali sa Mu. Viem, že nie všetci môžu veriť, že Boh žije a že sa Pán svojmu ľudu oznamuje nadprirodzeným spôsobom, ale napriek tomu musím povedať, že Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a až na veky. Neviera neveriacich ľudí a aj niektorých veriacich nezastaví pôsobenie Božie. Ešte aj dnes platí: „Ó, kiež by si veril a uzrel by si divy.“ Pán Ježiš vtedy povedal: „Či som ti nepovedal, že ak budeš veriť, uvidíš slávu Božiu?“ (Ján 11:40) Ak ľuďom nevyložíme zasľúbenia pre tento čas v úplnej zhode so Slovom Božím, tak nevznikne viera a Pán sa nebude môcť zjaviť.

Sme presvedčení, že teraz, na konci času milosti, prežijeme skutky apoštolov tak, ako ich nachádzame v Písme Svätom. Po zmŕtvychvstaní Pán Ježiš hovoril k tým Svojim a povedal im všetko, čo sa týkalo kráľovstva Božieho. Dával im skrze Ducha Svätého príkazy ešte predtým, ako bol vzatý do slávy. Vzal Svojich bokom, hovoril s nimi o kráľovstve Božom a po Svojom utrpení, skonaní a vzkriesení sa im živými dôkazmi dokázal ako zmŕtvychvstalý.

Sme ochotní znova prežiť Biblický začiatok podľa prvých kapitol Skutkov apoštolských a posadiť sa k Ježišovým nohám, aby sme počuli, čo nám chce v tomto čase povedať? Ježiš sa vráti rovnako, ako bol vzatý hore na nebesia. Ale skôr, než príde, aby ju vzal domov, musí byť Cirkev – Nevesta pripravená.

Preto je v tomto čase nevyhnutné, aby sme jasne poznali Božiu vôľu a rozumeli cestám Božím s Jeho ľudom, skôr ako sa bude môcť na záver zjaviť skrze Svoju Cirkev vo všetkej Svojej sláve.

Nesmieme sa zastaviť pri obrátení. Prechádzame pokáním a ľutujeme náš hriešny život a prichádzame k Ježišu Kristovi, tomu ukrižovanému, takí, akí sme, padneme k Jeho nohám a prosíme o spasenie a večný život. Duchovne však nesmieme zostať stáť. Musíme pokročiť k väčším skúsenostiam s Bohom.

Podľa ev. Jána 20 dýchol Pán Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní na Svojich učeníkov a povedal: „Prijmite Svätého Ducha!“ (Ján 20:22) Duch Svätý na nás pôsobí, vedie nás ku pokániu a k Ježišovi Kristovi, nášmu Spasiteľovi. Tak, ako bol Adamovi vdýchnutý dych života Božieho a on sa stal živou dušou, tak vdýchol Pán na počiatku tohoto stvorenia Božieho Svojho Ducha do Svojho ľudu, aby obdržali večný život.

Večný život nie je žiadna myšlienka alebo predstava, je to život Boží, ktorý je nám z milosti daný vierou v Ježiša Krista. Znovuzrodili sme sa k živej nádeji skrze večne zostávajúce semeno Slova Božieho. Ale ak chceme byť vyzbrojení mocou Ducha Svätého ako Cirkev na počiatku, tak to nestačí. Pán Ježiš povedal Svojim učeníkom: „Ako mňa poslal Otec, tak i ja posielam vás. A keď to povedal, dýchnul na nich a povedal im: Prijmite Svätého Ducha! Keby ste odpustili hriechy niektorých ľudí, sú im odpustené, a keby ste zadržali hriechy niektorých ľudí, sú im zadržané.“  (Ján 20:21-23)

Pán nedal Svojim zvestovateľom len Svoje Slovo, evanjelium, ale aj priamu Božiu moc. Zdôraznil ich Božie poslanie a poukázal na Svoje poslanie, keď hovorí: „Ako mňa poslal Otec, tak i ja posielam vás.“

Vieme, že bol splodený Duchom Svätým. Čítame o Ňom, že sa po Svojom krste modlil a Duch Svätý zostúpil a zostal na Ňom. Až potom začal Svoju službu a stal sa nám príkladom. Jeho Cirkev potrebuje tú istú Božiu moc.

Modlime sa: Nebeský Otče, ďakujem Ti z celého srdca za Tvoje drahé a sväté Slovo. Ďakujem Ti za všetkých, ktorí tieto vysielania počujú. Nech to teraz príjmu z Tvojho Slova a sú uchopení Duchom Svätým, padnú pred Tvojou Svätou tvárou a prosia o milosť. Pomôž im a buď im milostivý. Veď ich tou pravou cestou pre Svoje meno. Daj všetkým napojenie na pôsobenie Ducha Svätého v tomto čase podľa Tvojho Slova. Prosím o to v mene Ježiša. Amen.