18. 7. 1976

Vážení poslucháči, veľmi srdečne vás zdravím v drahocennom a svätom mene Pána Ježiša Krista. Ako hlavné Slovo by sme mohli vždy vziať ten istý verš z Biblie: „Poznajte, že Pán Svojich svätých  podivuhodne vedie.“ (Žalm 4:4, podľa prekladu Martina Luthera). V Starom aj Novom zákone Pán Svoj ľud vždy obdivuhodne viedol. V tomto vedení poznávame Božie pôsobenie a musíme Ho za to chváliť. Hlavná myšlienka spočíva v tom, čo povedal Mojžiš: „Ak som našiel milosť v Tvojich očiach, prosím, oznám mi Svoju cestu, aby som Ťa poznal, aby som našiel milosť v Tvojich očiach.“ (2. Mojžišova 33:13)

Niekedy ľudia nedokážu rozlišovať vlastné cesty od ciest Božích, svoje myšlienky od myšlienok Božích, svoje slová od Slov Božích. Väčšina veriacich ľudí má zbožný program, ktorý je všetkými spôsobmi nábožensky ozdobený, bez toho, aby poznali vôľu Božiu a Jeho konanie. Mojžiš si chcel byť istý, že pred Bohom našiel milosť a chcel to poznať podľa toho, že mu On oznámi Svoje cesty. Mal Božie povolanie, počul hlas Pána a bolo mu uložené vyviesť ľud Boží a priniesť im Slovo Božie.

Praví služobníci Boží odjakživa prijímali priamy príkaz od Pána. Poznali deň, hodinu a to, čo im Pán prikázal. Spomíname si na Ježišove Slová: „Bezo mňa nemôžete nič robiť.“ (Ján 15:5) Cirkev i jednotlivci dosiahli pred Bohom bod, keď hľadíme na Neho, ktorý vyrovnáva všetko neschodné, ktorý nám vždy nanovo oznamuje Svoje cesty a prihovára sa nám skrze Svoje Slovo a Svojho Ducha.

Mojžiš vtedy povedal: „Ukáž mi, prosím, svoju slávu!“ (2. Mojžišova 33:18) To je i naším želaním. Nechceli by sme Boha vidieť až raz v sláve, chceli by sme Ho prežiť už tu, pretože sme našli pred Ním milosť. On na nás volá: „A zmilujem sa nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem.“  (2. Mojžišova 33:19) Poznávame, že sa nás Boh ujal, že sa nad nami zmiloval, vytiahol nás z hroznej jamy skazy a postavil naše nohy na cestu života. Mojžiš vtedy prosil: „Ukáž mi, prosím, svoju slávu.“ (v. 18, podľa nem. prekladu „svoju tvár“) Pán odpovedal: „…vtedy uvidíš môj zad, ale moja tvár sa nemôže vidieť.“ (v. 23)

Hoci Boh s národom izraelským vo Svojej milosti a milosrdenstve uzavrel zmluvu a zjavoval sa im, Jeho tvár vidieť nemohli. V Novom Zákone je k nám tvár Božia obrátená v Ježišovi Kristovi. Golgotou bola opona roztrhnutá. Teraz smieme prísť do prítomnosti Božej. Sme veľmi vďační, že verný Boh tých Svojich tak podivuhodne vedie.

Po rokoch biblického vyučovania a uvádzania do hlbokých tajomstiev Božích začína Duch Svätý celkom zvláštnym spôsobom pôsobiť na každom jednom človeku. Teraz sa musí ukázať, že je rozdiel medzi tými, ktorí sa Boha boja a medzi tými, ktorí sa Ho neboja. Medzi tými, ktorí Mu patria a tými, ktorí Mu nepatria. Dielo Božie nalieha na dokončenie. Všetky deti Božie, ktoré žijú v tejto generácii, musia teraz poznať cesty Božie, musia rozumieť Jeho vôli a musia byť celým srdcom ochotné činiť to, čo On od nás žiada, aby boli dokončené a stali sa tak časťou diela Božieho.

Golgotské víťazstvo musí byť teraz skrze Cirkev zjavené, pretože je napísané, že Boh v Kristu všetky nepriateľské moci porazil, postavil ich na pranier a triumfoval nad nimi. Víťazstvo Božie v Kristu na kríži Golgotskom sa musí teraz stať našim víťazstvom. Nepriatelia musia byť položení za podnož Jeho nôh. Je napísané: „Nebo mi je trónom a zem podnožou mojim nohám…“ (Skutky 7:49) Tu na zemi bol postavený kríž. Tu tiekla krv zmierenia, tu, kde mal hriech svoj počiatok, sa stala milosť Božia v Kristu tak mocná, že Božie víťazstvo musí byť dokončené.

Viera v Ježiša Krista je víťazná moc, ktorá už premohla svet. Slovo o kríži už viac neostáva len mŕtvou literou, ale je pre nás mocou Božou. Meč Ducha, Slovo Božie sa stáva mocnou zbraňou v ruke našej viery. Tak ako služobníci Boží v Starom alebo Novom Zákone boli v priamom spoločenstve s Bohom, inšpirovaní Duchom Svätým hovorili a jednali a Boh sa k tomu priznal a potvrdil Slovo, ktoré zvestovali, mocnými divmi a znameniami, tak poznávame i dnes, že ten istý Boh musí dať skrze to isté Slovo to isté potvrdenie.

Boh nikdy nepotvrdí myšlienky alebo slová ľudí. Písané Slovo bolo pôvodne živým, vysloveným Slovom, ako brat Branham stále znova hovoril: „Hovorené Slovo je to pôvodné semeno.“ Dokiaľ bolo zvestované  toto hovorené Slovo, Boh sa k nemu priznával. Nebolo miesta pre diskusie a Pán konal to, čo prisľúbil. Keď bolo Slovo napísané, ľudia sa o ňom hádali, dávali najrôznejšie výklady a komentáre, ale potvrdenie sa nedostavilo. Teraz nastal čas, kedy sa musíme vrátiť k začiatku. Napísané Slovo sa musí stať takým živým, aby sa mohlo v nás stať Božou mocou, a aby sme pri zvestovaní boli pod tou istou inšpiráciou, ako boli služobníci Boží, keď ho obdržali.

Mnohé zasľúbenia sa už naplnili a posledné sa plnia. Boh, ktorý sa na začiatku Nového Zákona neobyčajným spôsobom zjavil uprostred Svojho ľudu, je ešte dnes ten istý. Kým bude zajtra, tým je aj dnes. Čo môže činiť zajtra, môže činiť aj dnes. Jeho dielo je dokonalé dielo. Jeho Slovo je nezvratné, Jeho zasľúbenia sú nezmeniteľné. Viera prichádza skrze kázanie, ktoré prichádza zo Slova. Tam, kde ľudia vyjadrujú svoje názory, sa ako výsledok ukáže mŕtva viera, ktorá sa nebude môcť preukázať žiadnymi skutkami.

Vážení poslucháči, milí bratia a sestry! Na základe Slova poznávame, že návrat Ježiša Krista je blízky. Boh ešte raz zatrasie nebom, ale aj zemou, ešte raz chce k Svojmu ľudu hovoriť a splniť to, čo hovoril. Slovo Božie sa nemôže vrátiť prázdne. Vyšlo z Jeho úst a to, k čomu bolo poslané, vykoná. Tak ako v čase Jozueho, aj my teraz musíme vidieť ruku nášho Boha vystretú k víťazstvu. Vyznávame, že pravica Pánova je zdvihnutá, že podrží víťazstvo.

Jozue sa vtedy chystal poraziť všetkých nepriateľov a rozdeliť zem podľa Slova Pánovho. Keď sa zdalo, že slnko zapadá príliš skoro a mesiac už vyšiel a nezostáva mu čas, aby videl dokončenie víťazstva Božieho, zvolal: „Slnce v Gibeone, stoj ticho, a mesiac v údolí Ajalon!“  (Jozue 10:12) Najkrajšie je, že nám nie je hovorené o tom, čo služobník Boží vyslovil, ale že Boh hlas človeka vypočul, slnko a mesiac sa zastavili, a že taký deň nebol predtým ani potom.

Dnešnú dobu môžeme vo viacerých ohľadoch prirovnať ku dňom Jozuovým. Bratovi Branhamovi Pán na začiatku jeho služby povedal: „Ako boli dané dve znamenia Mojžišovi, tak sú aj tebe dané dve znamenia.“ Všetci, ktorí sú oboznámení so zvesťou konečného času, vedia, akým mocným spôsobom Pán zostúpil v oblakovom a ohnivom stĺpe a nadprirodzeným spôsobom oznámil Svoje tajomstvá. Ale rovnako poznávame, že Pán brata Branhama odvolal tak, ako kedysi Mojžiša, skôr, než nastalo dokončenie diela Božieho. Ale ten istý Boh bol s Jozuom a dal ľudu Božiemu úplné víťazstvo Božie, víťazstvo kríža v Cirkvi a skrze Cirkev. Musíme sa dožiť toho, že všetky nepriateľské mocnosti budú položené za podnož Jeho nôh.

Modlime sa. Otče nebeský, ďakujeme Ti z celého srdca za zjavené Slovo, za vieru a istotu, ktorú si nám daroval. Budeme hľadieť na dokončenie Tvojho diela a chváliť víťazstvo Božie, pretože teraz bude zjavné, čo si prisľúbil. Požehnaj všetkým, ktorí teraz Tvoje Slovo počuli, buď s nimi a potvrď ho pri každom z nás. V mene Ježiša. Amen.