17. 10. 1976

Vážení poslucháči! Veľmi srdečne vás zdravím v drahocennom mene Pána Ježiša Krista. Najprv by som rád poďakoval všetkým, ktorí nám písali a dali najavo, že sú im tieto rozjímania o Slove veľkým požehnaním. Mnohí tieto rozhlasové vysielania nahrávajú na zvukové pásky alebo kazety, vypočujú si ich potom ešte raz a zahĺbia sa do Slova Božieho a ďakujú Pánovi za Jeho milosť. Chcel by som povedať s Pavlom, že ak je aj napriek tomu nami zvestované evanjelium zosmiešňované, tak potom len tými, ktorí sú stratení.

Dnes budeme hovoriť o ev. Jána 17. Práve táto kapitola sa často svojvoľne vykladá. Je tu napísané: 

„Keď to dohovoril Ježiš, pozdvihol svoje oči k nebu a povedal: Otče, prišla hodina, osláv Svojho Syna, aby aj tvoj Syn oslávil Teba.“ 

Tu vidíme Ježiša Krista v jeho človečenstve. On bol Boh a človek. Ako Boh sa určite nepotreboval modliť. Ale ako človek sa nám stal vzorom, pretože aj my musíme dvíhať naše oči hore k nebu a musíme sa modliť k nášmu nebeskému Otcovi.

Prišla hodina, kedy mal byť oslávený. Tým nemal na mysli len kríž, ale aj slávne zmŕtvychvstanie, víťazstvo a triumf nad všetkými mocnosťami pekla.

Syn Boží mal na mysli oslávenie Otcovo, a tak to musí byť s nami všetkými. Každý syn a dcéra Božia nebude myslieť sám na seba, ale vždy na to, aby bola šírená sláva Božia. Len keď Boh medzi nami a s nami príde k Svojmu právu, môžu byť splnené Jeho zasľúbenia, môže byť Jeho Slovo potvrdené a môže sa zjaviť Jeho sláva.

Ďalej Pán hovorí ohľadom Svojho synovstva: „…ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetkým tým, ktorých si mu dal, dal večný život.“ (Ján 17:2) Tu je vyjadrená jedna veľmi dôležitá myšlienka: kto chce prijať večný život, musí prísť ku Kristovi, Synovi Božiemu. Boh nás nespasil ako Otec, ale ako Syn Boží zaplatil cenu za naše spasenie a za odpustenie hriechov tým, že ako Baránok Boží za nás prelial krv. Aj v iných kázaniach sme preberali, že Boh sa v nebi zjavil ako Otec, preto sa modlíme: Otče náš, ktorý si v nebesiach.

Ten istý Boh sa na zemi zjavil v Synovi a prebýva v nás skrze Ducha Svätého. Každý, kto chce mať večný život, ho nájde jedine v Kristu Ježišovi, Synovi Božom. Preto je napísané: „Kto verí v Syna, má večný život.“ (ev. Jána 3:36)

Všetci, ktorí sú predurčení pre večný život, nájdu cestu k Ježišovi Kristovi, aby v Ňom a skrze Neho mali večný život. Vôľa Božia je, aby všetci ľudia dostali pomoc a aby prišli k poznaniu pravdy, ale nie všetci si nechajú pomôcť a dajú sa viesť Duchom Božím k pokániu. Nie všetci chcú prísť k poznaniu pravdy, ale je napísané: „Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne, a toho, kto príde ku mne, nevyženiem von.“  (ev. Jána 6:37) 

Všetci, ktorí prídu ku Kristu, dostanú od Neho večný život. Tejto myšlienke sa venuje ďalej a opisuje účinok na ľuďoch, ktorí obdržali večný život, keď hovorí: „A to je ten večný život, aby znali teba, toho jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“  (ev. Jána 17:3)

Pri tomto verši sa musíme zastaviť, pretože sa jedná o večný život. Nechceme o ňom len hovoriť, ale skutočne ho mať. Tu je nám oznámené, že život večný spočíva v tom, aby sme poznali toho jediného pravého Boha. Ide o biblickú pravdu, poznať, že existuje skutočne len jeden jediný Boh. Na žiadnom mieste v Biblii nie je hovorené o viacerých osobách Božstva, hoci sa Boh, ten Jediný, zjavuje rozličným spôsobom.

Izraelský ľud mohol podľa prvého prikázania veriť len v jedného jediného Boha, okrem ktorého niet žiadneho iného. Keď teda podľa Ježišových slov spočíva večný život v tom, aby sme poznali toho jediného pravého Boha a tiež Ježiša Krista, ktorého On poslal, potom musíme tejto veci venovať viac pozornosti. Medzi veriacimi sa tak veľa hovorí o večnom živote, ale pritom im nie je úplne jasné, že priame Božie zjavenie dostane veriaci, ktorý mal skutočné stretnutie s Ježišom Kristom, svojím Spasiteľom.

Nejde len o poznanie, ale o prežitie a istotu, že sme prijali večný život. Pavol píše Timoteovi: „Lebo je jeden Boh, jeden aj prostredník Boha a ľudí, človek Kristus Ježiš, ktorý dal sám seba ako výmenné za všetkých, svedectvo to vo svojich časoch.“ (1. Timoteovi 2:5-6)

V ev. Jána 17 vidíme Pána Ježiša ako človeka, ako Spasiteľa, ktorý stojí na tejto zemi ako ten prišlý v tele, ktorý bol dokázaný v moci ako Syn Boží podľa Ducha slávy. Už v 16. kapitole sme pozorovali, že Pán Ježiš Svojim učeníkom jasne a zreteľne bez podobenstva povedal „Vyšiel som od Otca.“ (ev. Jána 16:28) Následne nám hovorí: „A to je ten večný život, aby znali Teba, toho jediného pravého Boha.“ (ev. Jána 17:3)

Tu vidíme Ježiša Krista v Jeho úlohe Prostredníka, ktorý zmieril ľudstvo s Bohom. Ďalej hovorí: „Ja som ťa oslávil na zemi; dielo som dokonal, ktoré si mi dal, aby som vykonal.“ (ev. Jána 17:4) To všetko vyslovil, skôr než nastalo víťazstvo Božie na kríži golgatskom, skôr než bolo vykonané dielo spasenia. Pre Neho bolo dokončenie diela Božieho už Božou skutočnosťou. Vedel, čo bolo Jeho úlohou a že tým bude celý plán Božieho spasenia uskutočnený.

Ak ide o večný život, ak ide o Boha, treba k sebe nechať hovoriť Slovo Božie a nevnášať vlastné myšlienky alebo výklady do Písma.

Ohľadom večného života píše Ján vo svojom liste v kapitole 5, verš 20: „A vieme, že Syn Boží prišiel a dal nám myseľ, aby sme znali toho pravdivého a sme v tom pravdivom, v Jeho Synovi, Ježišu Kristovi. To je ten pravdivý Boh a večný život.“

Prosím, porovnajte si ev. Jána 17:3 a 1. Jána 5:20 a nechajte si obsah Duchom Svätým objasniť. V Jánovi 17 je nám povedané, že máme poznať toho jediného pravého Boha a Ježiša Krista, ktorého poslal. A neskôr píše Ján, že sme v tom pravom a v Jeho Synovi, ktorého opisuje ako toho pravého Boha a život večný.

Vážení poslucháči, milí bratia a sestry! Všimli sme si už, že na Písmo Sväté nesmieme ísť rozumom? Tajomstvo Božie je také veľké a také mocné a je nám čím ďalej, tým viac sprístupňované. Už vtedy povedal Pán Ježiš: „Toho dňa vy poznáte, že Ja som vo Svojom Otcovi a vy vo Mne a Ja vo vás.“ (Ján 14:20)

Ježiš Kristus vyšiel od Boha a vrátil sa späť do Jeho Božstva. V štyroch evanjeliách je nám predstavený vo všetkých súvislostiach ako človek – od Svojho narodenia až po nanebovstúpenie. Neskôr ho vidíme po Jeho zmŕtvychvstaní ako Pána slávy.

Ten istý Ján, ktorý písal 17. kapitolu evanjelia Jána, podáva v 20. kapitole správu o tom, čo zvolal Tomáš, keď Ježiša Krista videl po Jeho zmŕtvychvstaní a mohol položiť svoju ruku na Jeho bok. Keď spoznáme Ježiša Krista v Jeho Božstve, môžeme zvolať spolu s ním: „Môj Pán a môj Bôh!“  (Ján 20:28) 

Ježiš Kristus Cirkev nielen spasil, v Ňom sme sa stali účastnými Jeho slávy, v Ňom sme prijali večný život a stali sme sa synmi a dcérami Božími. On bol pred založením sveta ustanovený k tomu, aby položil Svoj život za mnohých. Boli sme pred ustanovením sveta určení k tomu, aby sme boli spasení, vrátili sa k Bohu a aby sme vošli do Jeho slávy. Kto číta Slovo Božie, musí poznať zmysel Božieho diela spásy – len tak bude môcť všetko správne zaradiť.

Modlime sa. Nebeský Otče, ďakujem Ti, tomu jedinému pravému Bohu, že si sa nám v Ježišu Kristovi tu na zemi zjavil, ďakujem Ti za zmierenie skrze Tvoju krv, ó, Pane, a prosím Ťa, daruj večný život všetkým, ktorí k Tebe prídu a uveria v Teba. Požehnaj všetkých, ktorí počuli toto kázanie, daj im porozumenie pre Tvoje Slovo a Tvoje pôsobenie v tomto čase. Prosím o to v Ježišovom mene. Amen.