11. 7. 1976

Vážení poslucháči! Aj dnes by som vás chcel všetkých srdečne pozdraviť v drahocennom mene Pána Ježiša Krista. Potešilo ma, keď som znova od mnohých počul, že sa im tieto vysielania stali veľkým požehnaním. Aj dnes budeme pokračovať rovnakou témou – viera v Ježiša Krista,  Jeho zasľúbenia v Jeho Slove a vypočutie modlitieb.

Mnohí poznali, akým spôsobom Pán v našom čase pôsobí medzi tými Svojimi. V minulom kázaní sme skončili myšlienkou, že Pán ako ten Prítomný môže učiniť to, o čo Ho prosíme. On neodkazuje na budúcnosť, On neposiela preč a nežiada, aby sme prišli inokedy, ako to robia ľudia, On je prítomný Boh, ktorý môže pomôcť, vyslobodiť a uzdraviť. Príklad s Lazarom nám všetkým má čo povedať. Plač a nárek mohli prestať, pretože prišiel Majster, aby tejto núdzi čelil. On prišiel, aby premenil smrť na život, chorobu na zdravie a zviazanosť na slobodu. Musíme mať len správny vzťah k Nemu a k Jeho Slovu. Modlitba predchádza prežitiu. Niekto by mohol teraz povedať: „Vtedy to bolo iné. Ježiš chodil tu na zemi a zavolať Ho bolo vtedy pre ľudí jednoduché.“

Dnes je to v tom lepšie, že Pán môže byť všade v tom istom čase. Vtedy bol viazaný miestom a časom. Dnes Jeho oči hľadia na celú zem, aby sa mocne dokázal tým, ktorí Mu nerozdeleným srdcom dôverujú. Tak ako vtedy museli ľudia veriť, aby im Pán mohol pomôcť, tak musíme my veriť, že nám môže pomôcť, skôr ako sa to stane. Pri Lazarovi to vyzeralo, že je už neskoro. Aj my môžeme našu situáciu považovať za beznádejnú. Ale Ježiš nikdy nemešká. Aj keď sme už dlho za nejakú vec prosili, nevzdávajme sa nádeje, ale vedzme, že Jeho hodina príde. On je ešte stále vzkriesenie a život. On má všetku moc na nebi i na zemi. On je Pánom života a smrti. Naša situácia Mu nie je neznáma. Čaká len na to, aby sme Ho zavolali.

To sa môže stať rôznymi spôsobmi. Veriaci majú možnosť prinášať svoje prosby pred Boha, podľa zasľúbenia, dvaja alebo traja. Každý veriaci sa môže modliť sám pre seba a prinášať prosby pred tvár Božiu. Potom je ešte tá možnosť, že máme dôveru k Bohu a k tým, ktorých On poslal. Ak sa jedná o vyslobodenie z moci satana, ktorým sú ľudia ovládaní, potom modlitba samotná nepomôže. Splnomocnený zvestovateľ evanjelia musí v autorite mena Ježiša Krista moci satanovej prikázať, aby toho človeka opustila.

Pán povedal tým, ktorých vyslal kázať kráľovstvo Božie: „Ako Mňa poslal Otec, tak i Ja posielam vás… kto vás prijíma, Mňa prijíma… a kto vás počúva, Mňa počúva.“ (Ján 20:21, Matúš 10:40, Lukáš 10:16) Všade tam, kde Pánom povolaní zvestovatelia kráľovstva Božieho kázali evanjelium, sa diali tie isté veci ako predtým, v službe Ježiša Krista. Skutky apoštolov živo dokazujú splnomocnené zvestovanie a prítomnosť Ježiša Krista v zhromaždeniach veriacich. Neveriaci uveria, posadnutí sú oslobodení, chorí uzdravení a veľké divy a znamenia sa dejú tam, kde je Pán prítomný, kde ľudia Jeho Slovu veria a nič neodsúvajú do budúcnosti, ale očakávajú, že sa to hneď stane. Pán povedal tým Svojim, že im dáva: „…právo a moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu.“ (Matúš 10:10)

Ľudia už dávno odstúpili od prakresťanského príkazu, čiastočne z neznalosti, čiastočne z obavy, že Pán Svoje zasľúbenia nesplní. Dnešná viera je rozumové uvažovanie, vyznanie viery, ktoré bolo ľuďmi pevne stanovené. Kto ale verí tak, ako hovorí Písmo, prežije ešte dnes, že Pán Ježiš Kristus je ten istý.

V dnešnej dobe sú posadnutí prenechaní diablovi a odložení do ústavov pre choromyseľných, chorí sú pridelení lekárom a do nemocníc, pracujúci a obťažení stenajú doma a reptajú na svoj osud pred Bohom a ľuďmi. Keby sme videli všetku tú biedu v tých ústavoch, nemocniciach a domovoch, museli by sme si znova jasne uvedomiť a ujasniť, prečo Pán Ježiš so zvestovaním evanjelia spojil aj plnú moc k vyslobodzovaniu posadnutých a uzdravovaniu  chorých.

Sme vďační za všetko, čo robia ľudia, ale to nemôže nahradiť Boží zákrok a pomoc. Napriek všetkým ľudským snahám ostáva hlavná vec nevykonaná. Diablom premožení ľudia potrebujú vyslobodenie, chorí uzdravenie a skľúčení občerstvenie. Tu je úloha pre služobníkov Božích a Cirkev Ježiša Krista. Zvestovatelia evanjelia tu nie sú len na to, aby viedli svadby a pohreby, alebo aby len kázali v nedeľu. Pán sa chce zjaviť. Chcel by sa dokázať ako ten istý. Chce dnes tak ako vtedy Svoj súcit, Svoje zľutovanie a Svoju moc dokázať tým, ktorí u Neho hľadajú útočisko a pomoc.

Viera je predpokladom a jedinou podmienkou pre pôsobenie Božie v našom živote. On nikomu neuložil odpykanie trestu bez predchádzajúcej ponuky milosrdenstva; naopak On na nás všetkých volá: „Poďte ku Mne všetci, ktorí pracujete a ste obťažení, a Ja vám dám odpočinutie.“

Príkaz Cirkvi Ježiša Krista trvá až do konca – vyjsť a zvestovať evanjelium, radostnú zvesť o záchrane našej duše a o plnej spáse v Ježišovi Kristovi. Chcel by som veriacim dodať odvahu, aby nezmalomyseľneli ani nehľadeli na to, čo sa ešte nestalo, ale aby konali ako Abrahám, ktorý hovoril o veciach, ktoré ešte neboli, akoby už boli. Zvestovaním evanjelia má byť vo všetkých poslucháčoch vzbudená živá biblická viera. Aby sme mohli prežiť, čo Boh zasľúbil, je potrebné, aby bol náš postoj biblický. Na konci času milosti chce Pán ešte raz osláviť Svoje meno a potvrdiť Svoje Slovo. Koniec musí byť rovnaký ako začiatok. Nehľadíme na naše zlyhania, ale na Pána a hovoríme s Pavlom: „Všetko vládzem v Tom, ktorý ma posilňuje, v Kristovi.“

Vážení poslucháči, milí bratia a sestry v Pánovi! V tomto čase počujeme zasľúbenia Slova a viera plní naše srdcia. Dodávame si odvahu, lebo písané Slovo sa stáva živým Slovom, ktoré vyslovujeme, pretože sme ho vierou uchopili.

Cirkev Pánova prichádza teraz na konci do úplne rozhodujúcej fázy. Bude musieť dokázať, či verí alebo nie. Pavel povedal: „Uveril som a preto som hovoril.“ (2. Korintským 4:13) Ak zo srdca veríme, nemôžeme mlčať – ale musíme hovoriť, čo hovorí Božie Slovo. Musí sa stať to, čo povedal Kristus, náš Pán: „Lebo nie ste to vy, ktorí hovoríte, ale vašeho Otca Duch, ktorý hovorí vo vás.“

Keď dospejeme do stavu plného odovzdania Pánovi, aby mohol Duch Svätý priamo podľa vôle Božej skrze nás hovoriť, potom obdržíme pomoc. Naše myšlienky a srdcia musia byť úplne poslušné Slovu. K plnej zrelosti v Kristu patrí poznávať a činiť dokonalú vôľu Božiu. Sme si vedomí, že bez Pána nemôžeme nič učiniť, ale takisto vieme, že On si v nás učinil príbytok a že skrze Neho môžeme učiniť všetko.

Potrebujeme Duchom vypôsobené kázanie, aby v nás tým istým Duchom mohla byť spôsobená biblická viera, a potrebujeme inšpiráciu Ducha Svätého, ktorý našimi ústami vysloví to, čo nám chce dať. Čo si od Boha vyprosíme v takej modlitbe, to nám chce dať On sám.

Modlime sa. Nebeský Otče, spoločne teraz prichádzame pred Tvoju svätú tvár a prosíme Ťa, potvrď Svoje Slovo všetkým, ktorí ho počuli a uverili. Nech prídu teraz pod inšpiráciu Tvojho Ducha, dodajú si novú odvahu a vyslovia na modlitbe to, o čo Ťa usilovne prosili, aby sa im dostalo. Zbav ich všetkého strachu a posilni ich vo viere, je mojou modlitbou v Ježišovom mene. Amen.