10. 10. 1976

Vážení poslucháči! Veľmi srdečne vás zdravím v drahom mene Pána Ježiša Krista. Som vďačný za to, že tak mnohí sú požehnaní našimi rozhlasovými kázaniami. Ide mi len o to, aby bolo znova postavené do popredia Biblické zvestovanie.

Dnes budeme čítať z ev. Jána 16:25: „Toto som vám hovoril v podobenstvách, ale príde hodina, keď vám už viacej nebudem hovoriť v podobenstvách, ale vám budem zjavne zvestovať o Otcovi.“

V štyroch evanjeliách hovoril Pán Ježiš v mnohých podobenstvách. Chcel ľuďom zvestovať Božie pravdy telesne pochopiteľnými prirovnaniami. Podobenstvo nikdy nemôže byť učením. Je potrebné prorocké slovo, aby sme videli podobenstvo v správnom svetle Božieho zjavenia. Najmä pokiaľ sa jedná o učenie o Božstve, potrebujeme základ, na ktorom stavali apoštoli a proroci. Podobenstvo nesmieme vykladať svojvoľne. 

V tomto čase je Pán Ježiš zneucťovaný, ponižovaný a vysmievaný. Čo sa o Ňom píše a hovorí a … to bohabojný človek vôbec nemôže vziať do úst. Aj medzi veriacimi zaujíma Ježiš Kristus v istom zmysle druhoradé miesto. Nie všetci ho poznávajú v Jeho Božskej sláve, ale vidia v Ňom stvorenie, ktoré je podriadené Bohu.

Stále znova sa objavuje otázka, kto vlastne Ježiš skutočne je. Vieme, že On sám je Pravda a Život. Jedná sa o to, dávať ďalej zjavenie Ježiša Krista, ktoré nám bolo zanechané v Slove Božom.

Pán Ježiš zasľúbil ľuďom, že im už viac nebude hovoriť v podobenstvách, ale že bude o Otcovi hovoriť zjavne. Je napísané: „A nikto nezná, kto je Syn, iba Otec, a kto je Otec, iba Syn, a komu by to Syn chcel zjaviť.“ (ev. Lukáša 10:22)

Ak hovoríme o Božstve, nejde nám len o poznanie, ale o oveľa viac, pretože ten, kto Boha pozná, bude Bohom poznaný. Pán Ježiš hovorí: „Toho dňa budete prosiť v Mojom mene, a nehovorím vám, že Ja budem za vás žiadať Otca, lebo sám Otec vás má rád, pretože ste vy Mňa mali radi a uverili ste, že som Ja vyšiel od Boha.“ (ev. Jána 16:26-27)

Biblické zvestovanie o Ježišovi Kristovi sa počas storočí z cirkvi vytratilo. Musíme v spásnom diele spoznať zjavenie Božie v Ježišovi Kristovi, pretože ide o večný život, ktorý máme jedine v Ňom. Kto sa domnieva, že večný život spočíva v teologickom výklade Božstva alebo v porovnávaní zjavení Božích ako Otec, Syn a Duch Svätý, ten ešte nepochopil, o čo ide. 

Ježiš Kristus hovorí: „Vyšiel som od Otca,…“ (ev. Jána 16:28) (nem. preklad „Verte mi, že som vyšiel od Otca“). On je Logos, Slovo, ktoré sa z prapodstaty Božej stalo tu na zemi viditeľným ako viditeľné zjavenie neviditeľného Boha. V Starom Zákone chodil v záhrade Eden v duchovnom tele a zjavoval sa tak prorokom a hovoril s nimi. 

V Novom Zákone sa Slovo-Logos stalo telom, aby na zemi mohlo s ľudstvom uskutočniť Boží spásny zámer. Len tým, že sa Boh Sám v Kristu zjavil na zemi a vošiel do ľudskej bytosti, stal sa telom s krvou, mohol vo Svojom ľudskom tele priniesť obeť zmierenia.

Ježiš nepovedal „Bol som vedľa Boha“, ale hovorí: „Vyšiel som od Otca, a prišiel som na svet, a zase opúšťam svet a idem k Otcovi.“ (ev. Jána 16:28) V Starom Zákone sa Pán zjavoval v oblaku slávy, na ktorý hľadeli nielen za času Mojžiša, ale aj všetkých prorokov, ako na priamu prítomnosť Božiu, a tak ho i chápali.

O tom, že videl slávu Božiu viackrát a na rôznych miestach podáva správu napríklad prorok Ezechiel. (Ezechiel 3:23) Po nanebovstúpení Pána Ježiša ho videl Pavol na ceste do Damašku v rovnakom svetle, ako Ho videli proroci v Starom zákone. To svetlo bolo jasnejšie, ako keď svieti slnko na poludnie. Pavol bol oslnený leskom Božej vznešenosti, padol na zem a zvolal: „Kto si, Pane?“ (Skutky 9:5) Vedel, že nemá do činenia len so svetlom, ale s Pánom slávy, ktorý v tomto svetle prebýva. On sa z milosti zjavil tomu, koho povolal, aby sa stal v Jeho ruke vyvoleným nástrojom.

Nikto v skutočnosti nevie, kto Ježiš Kristus je, iba ak sa mu On Sám nadprirodzeným spôsobom zjaví. Bez zjavenia ho poznávame iba rozumom, takže podobenstvá vykladáme ku svojej vlastnej skaze.

Pán Ježiš ďalej povedal Svojim „…lebo sám Otec vás má rád, pretože ste vy Mňa mali radi a uverili ste, že som Ja vyšiel od Boha.“  (ev. Jána 16:27) Skutočne milovať Ježiša zahŕňa v sebe aj to, že sme uvedení do tajomstva Božstva.

„Vtedy mu povedali Jeho učeníci: Hľa, teraz hovoríš zjavne a nehovoríš nijakého podobenstva.“ (ev. Jána 16:29) Aj teraz je našim prianím, aby Pán Ježiš s nami mohol hovoriť zjavne – Svojím Slovom a Svojím Duchom – o tajomstvách kráľovstva Božieho.

V prakresťanstve sa žiadne podobenstvo nevykladalo – apoštoli ani v jednom kázaní nevykladali žiadne Ježišovo podobenstvo. To robia teológovia, ktorí nepochopili, že v podobenstvách zostala vec sama skrytá. Tak je napríklad pre jedných Boh v Kristu skrytý a pre druhých zjavený.

Nie všetci majú pravé porozumenie a prístup k Bohu a Jeho pôsobeniu a nerozumejú preto duchovnej reči Slova Božieho. Na počiatku bol síce Ježiš Kristus Židom pohoršením a pohanom bláznovstvom, ale tým, ktorí uverili, sa stalo evanjelium Ježiša Krista mocou Božou. Všetci, ktorým sa zjavil, Ho spoznali v Jeho rozmanitosti v rôznych súvislostiach Božieho spásneho plánu.

Kým chodil Ježiš Kristus na zemi, hovoril o Otcovi a zjavil a oslávil Ho. Potom hovoril ďalej v ev. Jána 16:14 o Duchu Svätom: „Ten ma oslávi.“

Podľa Biblického poriadku sa Boh zjavil v Kristu a Kristus Boha oslávil, pretože je písané: „…ako že Bôh bol v Kristovi zmieriac so sebou svet.“ (2. Korintským 5:19) Ježiš Kristus mohol povedať: „Kto mňa videl, videl Otca.“ (ev. Jána 14:9) Keď golgotskom kríži nastalo skrze krv Baránka zmierenie, vystúpil Duch kvôli nám k Bohu. Počas Letníc ten istý Duch, ktorý spočíval na Kristovi, prišiel na Cirkev, aby v nej zjavil ten istý Boží život.

Vážení poslucháči, milí bratia a sestry! Pán Ježiš pred Svojím nanebovstúpením ešte raz poukázal na Otcovo zasľúbenie, na naplnenie mocou Ducha Svätého. Od Letníc vidíme Boha zjaveného v Kristu. Duch Boží skúma všetky veci i hĺbku Božstva a uvádza do každej pravdy.

Nadišiel čas, keď Ježiš Kristus úplne jasne hovorí o celom spásnom pláne Božom, a to skrze Svoje Slovo a Ducha Svätého. Na zemi neexistuje okrem Biblie kniha, ktorá by opisovala spasenie. V nej nachádzame cestu Božiu s ľudom izraelským, s Cirkvou i so všetkými národmi.

Všimnite si, že Pán Ježiš prešiel od podobenstiev k priamemu zjaveniu Svojho Slova a Svojej vôle medzi Svojimi učeníkmi až v závere Svojej služby. Zdá sa, že to tak je aj teraz, na konci času milosti.

V priebehu cirkevných dejín boli rôzne Biblické miesta a najmä podobenstvá svojvoľne vykladané a každý o nich zvestoval to, čo chcel. Ale teraz hovorí so Svojimi učeníkmi Pán Sám a berie nás do svätyne svätých, aby sme porozumeli pravému významu Jeho slov a Jeho zjavenia.

Všetci, ktorí sú určení pre večný život, sa neuspokoja len s poznaním, ale chcú prežiť Ježiša Krista a mať účasť na tom, čo Boh v tomto čase činí.

Budeme sa modliť. Nebeský Otče, ďakujem Ti z celého srdca za Tvoje drahé a sväté Slovo. Pane, hovor Ty Sám ku všetkým, ktorí toto kázanie počuli, a zjav sa každému jednému, aby Ťa poznali a boli Tebou poznaní. Nech Tvoje požehnanie spočinie na všetkých, to je mojou modlitbou v mene Pána Ježiša. Amen.