Kázanie brata Franka
sobota, 6. 9. 2014 19:30

„A všetkému sa priblížil koniec. Teda buďte rozumní a triezvi k modlitbám. Ale predovšetkým majte vrelú lásku navzájom naproti sebe, lebo láska prikrýva množstvo hriechov. Pohostinní jeden naproti druhému bez reptania. Každý, ako ktorý dostal dar milosti, tak si tým slúžte navzájom ako dobrí správcovia rôznej milosti Božej. Ak niekto hovorí – ako slová Božie, ak niekto slúži – ako z vlády, ktorú dáva Bôh, aby bol Bôh vo všetkom oslavovaný skrze Ježiša Krista, ktorý má slávu i silu na veky vekov. Amen.“ (1. Petra 4:7–11)

1. Príď z výsosti, príď Duchu Pánov,
|: zašum a zavaň, nezostaň vzdialený :|

2. Boží oheň spadni dolu,
|: Ty si pre nás drahý Boží dar :|

3. Všetkých spoločne krsti z výsosti
|: tak, aby boli na nás vidieť sväté plamene :|

Jemu len ver, Jemu len ver, všetky veci sú možné, Jemu len ver…
Ježiš je tu, Ježiš je tu, všetky veci sú možné, pretože Ježiš je tu…

Toto je deň, toto je deň, ktorý učinil Pán.
Toto je deň, toto je deň, ktorý učinil Pán.
Buďme radostní a vďační! Nechajme Slovo a Ducha vojsť dnu!
Toto je deň, toto je deň, ktorý učinil Pán!

Chválený a velebený buď náš Pán, ktorý nám v deň spásy pomohol a skutočne nám daroval milosť poznať deň milosti, veriť, čo a ako Písmo hovorí, a mať účasť na tom, čo Boh práve teraz na zemi koná.

Cíťte sa všetci dobre. Všetkých srdečne vítame, aj tých, ktorí sú pripojení cez internet vo všetkých národoch, jazykoch a národnostiach, pretože tak je to napísané v ev. Matúša 24:14: „…evanjelium o kráľovstve…“ – so všetkým, čo k Božiemu kráľovstvu patrí, so všetkým, čo Boh pre tento čas zasľúbil a čo sa v Božom kráľovstve koná. Všetkým národom je kázané plné evanjelium na svedectvo a všetci, ktorí mu veria a prijmú ho, prijmú požehnanie, ktoré Boh zasľúbil.

Mimoriadnym spôsobom by sme chceli privítať všetkých tých, ktorí sú tu dnes po prvýkrát. Pozdvihnite ruku alebo na moment povstaňte, aby sme vás obzvlášť privítali. Boh požehnaj, Boh požehnaj… Áno, ďakujem. Mimoriadnym spôsobom by som chcel privítať brata Adiho z Rumunska. Kdekoľvek si, Boh Pán nech ťa mimoriadne požehná. On mi pravidelne volá a sme v láske Božej zo srdca spojení.

Máme tu aj nášho brata z Angoly – nech aj jeho Boh bohato požehná a tiež všetkých slúžiacich bratov.

Máme pozdravy, ktoré stručne odovzdáme…

Brat Genton nám v stručnosti oznámil, že našim bratom v Iráne sa vôbec nevedie dobre, že sa tam deje prenasledovanie a budeme sa za nich zvlášť modliť.

[ďalšie pozdravy]

Prosím porozumejte tomu, pozorne čítam všetky emaily a skutočne sa radujeme, že sme spojení so všetkými bratmi vo svete a že posledná zvesť skutočne dosahuje končiny zeme. 

Ak smiem v súvislosti s poslednou cestou skrze Etiópiu a Rwandu spomenúť: je jednoducho pramocné, že ľudia za akýchkoľvek okolností prichádzajú zo vzdialenosti stoviek kilometrov – buď peši, autobusom alebo akokoľvek inak, ale prichádzajú skutočne zo západu a východu, zo severu a juhu, z každej krajiny.

V Addis Abebe ma mimoriadne premohlo, že po zhromaždení ku mne prišiel milý mladý muž, oslovil ma vo veľmi dobrej a príjemnej nemčine a povedal: „Môj otec je Nemec a moja matka Etiópčanka, študoval som 8 rokov na univerzite v Mníchove a mám taký a taký diplom, som prekladateľ a odteraz budem prekladať všetky vaše brožúry, všetky obežníky a všetko ostatné budem publikovať v našom jazyku.“ Nádherné, ako Pán všetko vedie. Áno, skutočne budú aj poslední zavolaní.

V Rwande sme mali prirodzene opäť mimoriadne veľké zhromaždenia – od 3 000 do 4 000 ľudí a potom taktiež zhromaždenie bratov z celej krajiny a zo susedných krajín. 

Dovoľte mi tu však s hlbokou bolesťou zmieniť: Keď sme boli na ceste k zboru, kde som potom k bratom hovoril, bola na ceste na ľavej strane tabuľa „Cirkev siedmich hromov“. A vy si viete predstaviť, čo sa v takých chvíľach vo mne odohráva. Odvolávajú sa na proroka, odvolávajú sa na zvesť a sú skutočne úplne mimo toho, nedávajú ďalej nič iné ako neporozumenia, falošné výklady a potom hlavne to, čo sa týka témy siedmich hromov – ešte dnes som si to prečítal – bolo to vo februári 1982, keď som bol s bratom Barillierom na zhromaždeniach vo Francúzsku a bola mi po prvýkrát položená otázka týkajúca sa siedmich hromov zo Zjavenia 10. A ja som musel jednoducho povedať: „To neviem.“ Rozlúčil som sa a odišiel po schodoch nahor a ľahol som si. Dnes mám ešte tie isté hodinky. Nadčasové hodinky, ktoré nemusím naťahovať, ktoré bežia vo dne v noci. Ďalšieho rána však, keď toto pramocné prežitie pominulo, potom, čo som bol skutočne pramocným hlasom oslovený a bolo mi povedané: „Môj služobník, čítaj 2. Timoteovu 4!“, bolo na týchto hodinkách päť minút pred piatou ráno. Viete si predstaviť, keď zaznie taká výzva, taký príkaz, čo sa potom musí diať. Čítal som po verš 5 a potom som začal veršom 1 a keď som prišiel k veršu 2, tam bola odpoveď: „Káž Slovo…“ Čo nebolo napísané, nemôže byť kázané! To musíme ponechať Bohu. Skutočne sa pýtam: Kde ostáva ctibázeň pred Božím Slovom? Kde ju všetci títo ľudia majú? Ak hlas z neba hovorí: „Zapečať to, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš toho!“, môj Bože, čo mi iné ostáva, ako to naveky rešpektovať? A kto to nerešpektuje, ten je jednoducho mimo.

A to musí byť k tomu ešte pridané: keď mal brat Branham toto pramocné prežitie a zostúpil nadprirodzený oblak, viete, čo sa tam stalo – sedem pramocných úderov hromu otriaslo celým okolím, a preto malo pre neho sedem hromov odvtedy taký mimoriadny význam. Potom došiel k záveru a v auguste 1964 povedal: „Všetko, čo bolo obsiahnuté v siedmich hromoch, bolo zjavené v pečatiach.“

Takže vďaka buď Bohu Pánu za ctibázeň, ktorú vložil do nášho srdca. Boží rešpekt pred Jeho drahým a svätým Slovom.

Na časové udalosti bližšie nezájdeme, pretože je čas jednoducho príliš vzácny, ale skutočne všetko prebieha. Skutočne, ako sme čítali v tom texte: „A všetkému sa priblížil koniec.“ Aj to tu musíme povedať: keď Boh nechal písať Bibliu, tak proroci povedali, čo malo prísť, a apoštolom bolo nadiktované, čo mali zapísať, aby sme ju dnes my mohli čítať a skutočne mali a našli v Božom Slove biblickú orientáciu. Slovo je napísané tak, aby sme ho mohli čítať až do Pánovho návratu a mali orientáciu na základe Božieho Slova. 

Všetci ste iste postrehli: OSN chce OSN náboženstvo – všetci majú byť zahrnutí do OSN. Tak, ako sú v OSN zahrnuté všetky národy, tak majú byť do OSN zahrnuté všetky náboženstvá. 

Keď všetky tieto veci pozorujeme… 

Tu je pápež František s Peresom. A tu je mimoriadna udalosť, ktorá sa stala v Taliansku. Nadpis znie: „Božím snom je jednota všetkých kresťanov“. Aký nadpis! „Božím snom je jednota všetkých kresťanov.“ Pápež sa vydal do jedného z najväčších letničných zborov v Taliansku, prosil o odpustenie za to, čo rímska cirkev spôsobila letničnému hnutiu a potom opäť zdôraznil jednotu. Na všetkom, čo sa deje, teda skutočne vidíme, ako neskoro je na svetových hodinách.

Tu je Abbas a pápež František v hornej sále v Jeruzaleme. Mohli by sme ísť od jedného dokumentu k druhému…

Aj to, čo sa teraz deje… Neviem, či som si poznačil dátum… bolo to 29. 5. 2014, keď bola uzavretá euroázijská zmluva – Rusko, Čína, Irán – euroázijská zmluva. Pýtam sa sám seba – nechcem zachádzať na Ezechiela 36, 37, 38 a všetky ostatné biblické miesta –, ale prečo si obe tieto jadrové veľmoci vybrali práve Irán? A byť pred dverami Izraela?

Keď potom myslíme na to, čo je napísané o rieke Eufrat – rieka Eufrat je zmienená v spojení s rajom. Je to predsa napísané tu, v Svätom Písme. Potom čítame, že štyria anjeli súdu sú zviazaní ku dňu, roku a hodine, aby zničili tretinu ľudstva. Všetko sa spája, všetko sa napĺňa pred našimi očami a my môžeme stále znova povedať to, čo povedal náš Pán vtedy: „A keď sa to začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite svoje hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“  (Lukáš 21:28)

A obzvlášť aj Izrael. Boh požehnaj Izrael. Aj to musí byť priamo k tomu povedané: Boh predsa Abrahámovi povedal: „…a budú požehnané v tebe všetky čeľade zeme.“ (1. Mojžišova 12:3) Boh však práve tak použil jedného muža, alebo jednu čeľaď, či národ, aby zjavil Svoje Slovo a oznámil Svoju vôľu, a potom všetkých, ktorí Mu uveria, zahrnul do Božieho spásneho plánu. Boh predsa nie je proti národom, Boh je za národy, pretože tak je to napísané už v Izaiášovi 42 a 49: „…dal som ťa za svetlo pohanom, aby si bol Mojím spasením až po koniec zeme.“

Boh zahrnul do spásneho plánu všetky národy a to musíme rešpektovať, ale prosím, nie proti Izraelu, ale s Izraelom, pretože to je cesta, ktorú Boh zvolil.

Bratia a sestry, aj v tejto veci môžeme ďakovať za to, že sme aj v tom jednoducho našli rovnováhu: spása nie je závislá od Izraela, ale od Boha. Boh však Izrael požehnal a použil ako hlásnu trúbu. 

Presne tak to bolo aj so službou Jána Krstiteľa. Nemôžeme povedať, že to bolo závislé od jeho služby, ale od Boha, ktorý túto službu daroval, aby pripravil cestu. Kto prešiel pomimo Jána Krstiteľa, ten prešiel mimo Boha, pretože sa skrze jeho službu naplnilo biblické proroctvo. Tak isto je to predsa v našom čase. My predsa neoslavujeme žiadneho človeka, nečiníme spásu závislou od žiadneho človeka, len od Boha! Len od Boha, ktorý nám v deň spásy pomohol. Ale ak On tebe a mne skutočne pomohol, tak sme pred Ním našli milosť, tak sme poznali deň milostivého navštívenia nášho Boha a potom máme účasť na tom, čo Pán z milosti v našom čase koná.

Dobre, to bola táto časť.

V 2. piesni sme zo srdca spievali, bratia, sestry a drahí priatelia: Odpustenie hriechov je to najdôležitejšie, tým to začína. Nie zvesťou, začína to vierou v Ježiša Krista, nášho Pána a Spasiteľa. Začína to tým, že Boh bol v Kristu a zmieril svet sám so Sebou. Že Ján Krstiteľ nielenže priniesol zvesť, ale mohol povedať: „Hľa Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta!“ (Ján 1:29) A to isté sme počuli stále znova aj vo zvesti konečného času, na to bol kladený dôraz, že všetky požehnania sú v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.

Čítajme k tomu stručne len niekoľko biblických miest. Prvé z ev. Lukáša 1:68: „Chválený buď Pán, Bôh Izraelov, pretože milostivo pohliadol na Svoj ľud a učinil mu vykúpenie…“ Boh milostivo pohliadol na Svoj ľud a učinil mu vykúpenie. Verš 72: „…aby učinil milosrdenstvo našim otcom a rozpamätal sa na Svoju svätú zmluvu“ A teraz prichádzajú dva pre mňa veľmi dôležité verše. Každý verš je dôležitý. Verše 76 a 77: „A ty, dieťatko, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred tvárou Pánovou prihotoviť Jeho cesty, dať jeho ľudu známosť spasenia, záležajúceho v odpustení ich hriechov.“ Takže to bola zvesť Jána Krstiteľa. Keď čítame ďalej v Lukášovi 3, verš 3: „A pochodil po celom okolí Jordánskom kážuc krst pokánia na odpustenie hriechov…“ Nešlo len o zvesť, šlo o odpustenie hriechov a o zmluvu, ktorú Boh s nami uzavrel. Prvá zmluva so všetkými zasľúbeniami a potom náš Pán zreteľne povedal: „…lebo toto je Moja tej novej zmluvy krv, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.“ (Matúš 26:28) Náš život s Bohom začína spásnym prežitím odpustenia. Nech dnes skutočne všetci, všetci, ktorí toto spásne prežitie ešte neučinili, ktorým ešte nebolo Bohom darované – prosím: Učiňte správny začiatok!

Keď som čítal nadpis o kresťanoch, ktorí majú byť jedno – Boh z nás predsa neučinil kresťanov, ale Božích synov a dcéry. Spasiteľ sa predsa narodil ako Boží Syn a potom, keď na Neho prišiel Svätý Duch, pomazanie – Kristos – hebrejsky Mahsiah – tak bol Kristus – Boží Syn. A čo stojí v Starom zákone? „…kde im bolo povedané: Vy nie ste Mojím ľudom, povie sa im: Synovia silného Boha živého.“ (Hozeáš 1:10) Do Božieho kráľovstva predsa nevchádzame, pretože pristupujeme ku kresťanstvu alebo vstupujeme do nejakej cirkvi alebo slobodného zboru a staneme sa tam členmi. Náš Pán to predsa zreteľne povedal: „Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť kráľovstvo Božie.“ (Ján 3:3) a „Čo sa narodilo z tela, je telo…“ (Ján 3:6)  a „…telo a krv nemôžu zdediť kráľovstvo Božie.“ (1. Korinťanom 15:50) Preto náš Pán zdôraznil, že sa musíme narodiť z Boha. A vtedy skutočne myslím na to, čo bolo povedané o Márii, čo sme niekoľkokrát opakovane čítali. U Lukáša 1:45, stojí: „…blahoslavená tá, ktorá uverila, lebo sa naplní zasľúbenie, ktoré jej bolo dané od Pána.“ (podľa nem. prekladu) Najprv zasľúbenie, potom viera a potom naplnenie. Tak to bolo vtedy a tak je to dnes. Počujeme Slovo Božie, veríme mu a Slovo je semeno, ktoré prijímame. Potom na nás príde Boží Duch a vedie nás ku pokániu a potom prežívame, že zomierame sami sebe, s Kristom sme zomreli a potom povstávame z Božej milosti k novému životu.

Aj v ev. Lukáša 3:16 Boží muž ešte raz povedal: „…odpovedal Ján všetkým a riekol: Ja vás krstím vodou, ale ide mocnejší odo mňa, ktorému nie som hoden rozviazať remienok na Jeho obuvi; Ten vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom…“

Prejdime ešte k 2–3 miestam, ktoré hovoria o odpustení a spáse. Skutky apoštolov 2. Ako často sme to povedali, bratia a sestry, a tak to i mienime: prvé a posledné kázanie musia byť v súlade. Všetko, čo bolo kázané a prežívané na počiatku, to smieme z milosti prežiť aj my teraz. Tu, v Skutkoch apoštolov 2:38, stojí:

„A Peter im povedal: Čiňte pokánie, a nech sa pokrstí jeden každý z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov, a dostanete dar Svätého Ducha.“ A teraz to príde, adresované nám všetkým: „Lebo vám patrí to zasľúbenie a vašim deťom a všetkým na široko-ďaleko, ktorých- a koľkýchkoľvek si povolá Pán, náš Bôh.“

Ak si skutočne počul Pánovo volanie, prišiel si k Nemu a úpenlivo si prosil a zápasil o odpustenie, prijmi vo viere to, čo je napísané: „…ktorý ti odpúšťa všetky tvoje neprávosti, ktorý uzdravuje všetky tvoje nemoci…“ (Žalm 103:3)

Z hriechu neostáva nič, absolútne nič. Skutočne, tak v pravde, ako Pán prelial poslednú kvapku Svojej svätej krvi a so Svojou svätou krvou vošiel do nebeskej svätyne, aby ju tam priniesol na trón milosti, tak iste sme s Bohom zmierení, tak iste nám boli odpustené naše hriechy a naše nemoci boli uzdravené. Prijmime to dnes vo viere úplne nanovo, úplne nanovo a povedzme: Pane, ďakujem Ti, že sa to stalo pravdou alebo sa to dnes v mojom živote pravdou stane.

V Skutkoch apoštolov 10 máme taktiež správu alebo kázanie o tom, čo bolo povedané. Skutky 10, verš 43: „Jemu vydávajú svedectvo všetci proroci, že odpustenie hriechov dostane skrze Jeho meno každý…“ Každý! Bez výnimky! „…dostane skrze Jeho meno každý, kto verí v Neho.“ Každý je každý! Bez výnimky. Tak to zvestovali proroci a tak to potom kázali apoštoli. Každý, kto vzýva Pánovo meno, bude zachránený a dostane odpustenie hriechov.

V Skutkoch apoštolov 13 povedal Boží muž k tejto téme niečo dôležité. Skutky 13:32: „Aj my vám zvestujeme o tom zasľúbení, ktoré dostali otcovia, že ho Bôh naplnil ich deťom, nám, vzkriesiac Ježiša z mŕtvych…“ Áno. A potom prichádza ešte verš 38: „Nech vám je tedy známe, mužovia bratia, že skrze Toho sa vám zvestuje odpustenie hriechov…“ Raz musí byť veľmi jasne povedané – a, bratia a sestry, učiňme raz správny začiatok nasledovania Pána. Nielen v mysli povedať: „Verím v zvesť“. Viera ako prvé, viera v Ježiša Krista, aby sme dostali odpustenie, získali spojenie s Bohom a prijali Slovo ako semeno a boli znovuzrodení k živej nádeji. To je vlastne jadro celého zvestovania. 

Prejdime k 1. Petrovej. Tu v 1. kapitole písal Boží muž to, čo bolo pre neho veľkým a čo s Bohom prežil a nám všetkým ďalej podal. 1. Petra, kapitola 1, verše 18 a 19: „…vediac, že nie porušiteľnými vecami, striebrom alebo zlatom, ste vykúpení z márneho svojho obcovania, podaného otcami, ale drahocennou krvou bezvadného a nepoškvrneného baránka, Krista…“

Predtým, ak chcete čítajte, tu stojí od verša 10 písané o záchrane: „…o ktorom spasení snažne pátrali a spytovali proroci, ktorí prorokovali o milosti, vzťahujúcej sa na vás…“

Proroci pátrali, oznamovali, ale apoštoli to prežili, videli to. A vo verši 11: „…spytujúc, na ktorý a aký čas to oznamoval Duch Kristov, ktorý bol v nich a ktorý svedčil vopred o utrpeniach Kristových a o slávach za tým…“

A teraz prichádza to, čo mimoriadnym spôsobom oslovuje nás (verš 12): „…ktorým bolo zjavené, že nie sebe, ale nám slúžili tým, čo vám je teraz zvestované skrze tých, ktorí vám zvestovali evanjelium v Svätom Duchu, poslanom z neba, do čoho žiadajú si anjeli nazrieť.“

Bratia a sestry, v našom čase sme z milosti prežili to isté. Proroci pátrali. Keď Izaiáš prorokoval, že panna počne, keď boli vyslovované všetky proroctvá… a oni naplnenie nevideli. Ale keď sa naplnil čas, tak sa naplnilo jedno proroctvo po druhom a potom Pán Svojim učeníkom z milosti otvoril porozumenie pre Písmo, pre naplnenie Písma, pre naplnenie proroctiev. 

Bratia a sestry, pokračuje to až k ev. Matúša 17 a ev. Marka 9, kde náš Pán prišiel s učeníkmi k hore premenenia a pýtali sa Ho: „Čože to tedy hovoria zákonníci, že najprv musí prísť Eliáš?“ a potom odpoveď nášho milovaného Pána: „Eliáš pravda príde prv a napraví všetko…“ – vyslovené pre budúcnosť – a potom v spojení so službou Jána Krstiteľa povedal: „Eliáš už prišiel, a nepoznali ho, ale mu urobili všetko, čo chceli.“

Toto usporiadanie, toto Božie usporiadanie biblického proroctva! A ak aj veci stoja v jednom verši, tak sa predsa môžu udiať v rôznych časoch, ako napr. Malachiáš 3:1. V prvej časti stojí: „…posielam Svojho anjela, a upraví cestu pred Mojou tvárou.“ a v druhej časti: „Príde náhle do Svojho chrámu Pán, ktorého vy hľadáte…“

Áno, vy milí, prvá časť sa naplnila, to môžete čítať v ev. Marka i v ev. Lukáša a druhá časť sa naplní, keď Pán zostúpi ako Anjel zmluvy a postaví Svoje nohy na more a zem.

Bratia a sestry, Boh nám zjavil Svoje Slovo a jednoducho nás zaviedol do všetkých súvislostí, tak aby sme to mohli biblicky zaradiť. 

Ako sme čítali v úvodnom Slove: „Všetkému sa priblížil koniec.“ Nuž, dobre, priblížil sa. Ale hovorte s ľuďmi o tom, aké zasľúbenie sa muselo naplniť priamo pred koncom. To musí byť povedané, patrí to ku zvestovaniu. Práve tak, ako ev. Matúša 24:14 a 24, ako sa napĺňa všetko, čo tam stojí napísané, že povstanú falošní proroci, falošní Kristovia, že budú hovoriť „Tu je Kristus“ alebo „Tam je Kristus.“ a že im nemáme veriť, atď. 

Všetko sa však musí v našom čase naplniť, napríklad aj jednota. Nuž, kde je Božia jednota? „Otče, Ty vo Mne a Ja v Tebe, aby aj oni boli v nás jedno…“ Aj o tom môžeme v ev. Jána čítať viaceré verše. Nie jednota s Rímom, nie nejaká jednota tu a nejaká tam, ale jednota s Bohom skrze Ježiša Krista, nášho Pána. 

Preto je tu o pravých veriacich napísané, že ich bude tento svet nenávidieť. A priblížil sa časový okamih, keď tí, ktorí nepristúpia ku všetkému, čo sa teraz deje, stratia právo takéto zhromaždenia vykonávať.

Počúvajte však, čo je napísané tu, v ev. Jána 17:14: „Ja som im dal Tvoje Slovo, a svet ich vzal v nenávisť, pretože nie sú zo sveta, ako Ja nie som zo sveta.“ A potom verš 17: „Posväť ich v Svojej pravde! Tvoje Slovo je pravda. Ako si Ty Mňa poslal na svet, tak som i Ja ich poslal do sveta.“ A vo verši 23: „Ja v nich a Ty vo Mne, aby boli dokonalí v jedno…“ Nie protestanti a všetky cirkvi a slobodné zbory a všetci, koľko ich je… To je úplne iná náboženská, s politikou zmiešaná jednota. 

My, ako Božie deti, budeme teraz zjednotení pod jednou Hlavou a Ježiš Kristus je Hlavou Svojej Cirkvi. On nebuduje mnoho cirkví, On buduje jednu Cirkev. Tak to stojí napísané a tak to je. Berme tú vec vážne a pochopme, že sa biblické proroctvo pred našimi očami napĺňa v každej oblasti: v náboženskej, hospodárskej – vo všetkých oblastiach. 

Aj o tom je písané, že kráľ severu bude vyzvaný. Dokonca je zmienená aj Perzia a dnešný Irán je bývalá Perzia. Stačí si to všetko tu prečítať, otvoriť Slovo. Je to tu všetko napísané – v prorokovi Ezechielovi. Mám vám prečítať, kto všetko bude pri tom? A kto pozoruje ruskú ríšu – 7 000 km až po Mongolsko a Čínu, až po Vladivostok, odkiaľ môžeme hľadieť na Japonsko. Áno. Napravo od nej leží Mongolsko, vedľa nej Čína. Je to kráľ severu, od ktorého tá vec vzíde, a tu stojí predsa napísané, kto pri tom bude. V Ezechielovi 38:5 predsa stojí napísané: Perzia, Etiópia, Líbya, všetci budú pri tom. Prečo som predtým zmienil zmluvu, ktorá bola uzavretá? Aby bola kráľovi severu a východnému vojsku pripravená cesta, ako stojí napísané v Zjavení 16. Všetko to môžeme čítať. Všetko stojí napísané v Božom Slove. Potom Eufrat vyschne a kráľom východu bude pripravená cesta a potom… potom sa to stane.

Bratia a sestry, my to nielen hovoríme, je to tak: dorazili sme do poslednej fázy, Pán volá posledných von a kto má oči, aby videl, vidz, kto má uši, aby počul, ten počuj. Kto má od Boha darované srdce, ten prijmi a ver, čo nám Boh vo Svojom Slove zasľúbil. „Ak to všetko uvidíte…“

Neviem, ako to pociťujete vy, ale toto Slovo je také vzácne a to, ako prehľadne nám to Boh oznámil! Boh nechal všetko spísať, takže ani blázon nemôže zablúdiť. Obzvlášť potom, keď nás môže Svätý Duch viesť do každej pravdy a poznali sme čas a hodinu.

Vidíte, bratia a sestry, ak by sme poznali len to, že Boh priviedol späť Izrael, ak by sme čítali Balfourovu deklaráciu z roku 1917, keď britský minister zahraničných vecí jednoducho povedal, že Izrael potrebuje domov, potrebuje domovinu – to je takzvaná Balfourova  deklarácia z roku 1917. A to sme všetko prežili – z viac ako 150 krajín Boh priviedol Svoj ľud do zeme zasľúbenia. Mohli by sme otvoriť jedného proroka za druhým, Izaiáša, Jeremiáša, Ezechiela, Ámosa, mohli by sme čítať všetkých prorokov, čo všetko Boh zasľúbil a čo sa deje na konci dní, dokonca až po proroka Ezechiela. V prorokovi Ezechielovi máme tri nádherné verše, ktoré sa týkajú Izraela.

Ezechiel 37:26–28: „A učiním s nimi zmluvu pokoja; bude to večná zmluva s nimi. A dám ich ta a rozmnožím ich a dám Svoju svätyňu do ich stredu, a bude tak až na veky. A Môj príbytok bude nad nimi, a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom. A tak zvedia národy, že Ja som Pán, ktorý posväcujem Izraela, keď bude Moja svätyňa v ich strede na veky.“ Potom si to všimnú aj všetky pohanské národy.

Bratia a sestry, predtým ako sa to stane s Izraelom a s pohanskými národmi, sa to predsa má stať s tebou a so mnou, s nami – že Boh v našom strede môže zaujať príbytok. „…Najvyšší nebýva v chrámoch, učinených rukou, ako hovorí prorok: Nebo mi je trónom a zem podnožou Mojim nohám; akýže mi vystavíte dom? hovorí Pán.“ (Skutky 7:48, Izaiáš 66:1) A potom hovorí: „Budem bývať v nich a prechádzať sa, a budem ich Bohom, a oni mi budú ľudom.“ (2. Korinťanom 6:16, Jeremiáš 31:33, 32:28, Židom 8:10, Ezechiel 37:27, 36:28)

Tak iste, ako sme Božie Slovo prijali a uchopili, a Pán je živé Slovo, tak iste zaujal príbytok vo tvojom a mojom srdci a sme s Bohom spojení! A všetci tí, ktorí boli predtým oslovení, ktorí ešte neučinili žiadne spásne prežitie s Bohom, nech to dnes z milosti prežijú, žeby bol skutočne učinený začiatok. Ako sme spomenuli, hovoriť o zvestovateľovi a zvesti žiadnemu človeku nepomôže, potrebujeme osobné spojenie s Bohom, potrebujeme zmierenie, odpustenie, milosť a spásu. Musíme byť schopní povedať: V deň spásy tebe a mne pomohol a toto je deň spásy. 

Zhrňme to, bratia a sestry. 

Naša úloha pred Bohom spočíva v tom, zvestovať celú Božiu radu, vyložiť ju Božiemu ľudu tak, ako nám bola v Božom Slove zanechaná, a rešpektovať, že Boh v našom čase poslal proroka. Áno, všetko bolo zjavené, od toho, čo sa stalo v záhrade Eden, až po otvorenie siedmich pečatí – Boh z milosti učinil všetko, aby našu pozornosť obrátil na to, čo nám zasľúbil, a čo my môžeme vo viere prijať a uchopiť a jednoducho vedieť: Ten, ktorý zasľúbenia dal, Ten bdie nad Svojím Slovom, aby ho naplnil. 

Povedzme to úplne zreteľne: Len ten, kto teraz v tomto čase našiel pred Bohom milosť, pozná Jeho cesty, ako Mojžiš zdôraznil v 2. Mojžišovej 33: „…ak som našiel milosť v Tvojich očiach, prosím, oznám mi Svoje cesty, aby som tak poznal, že som našiel milosť v Tvojich očiach…“ (podľa nem. prekladu)

Boh daroval, že sme našli Jeho milosť, oznámil nám Svoje cesty a osvetlil ich tak, ako osvetlil cestu izraelskému ľudu oblakom a ohnivým stĺpom – tak sa predsa aj v službe brata Branhama v našom čase ohnivý a oblačný stĺp stále znova skláňal. Boh nám osvetlil cestu, zaviedol nás späť a my smieme veriť tak, ako hovorí Písmo.

Ako sme čítali v liste Petra, proroci pátrali, akého času sa to týka a čo sa potom má stať. My sme nielen pátrali, my sme skúmali Písmo. Skúmali sme Písmo a našli zasľúbenia a ako už bolo predtým spomenuté: vo všetkých oblastiach, v náboženstve, v politike, s Izraelom, vidíme pred našimi očami naplnenie biblických proroctiev v ich rozmanitosti.

Dovoľte mi však povedať, že to najdôležitejšie však je poznať, čo Boh zasľúbil Cirkvi, zo srdca veriť, učiniť správny začiatok s Pánom, vojsť cez tesnú bránu, vstúpiť na úzku cestu, ktorá vedie do života, a jednoducho prijať odpustenie, milosť a spásu – až potom nám je skutočne v deň spásy pomožené. Ak prejdeme pomimo odpustenia a toho ostatného, tak nám ešte nebolo pomožené. Pomožené je nám až potom, keď to, čo nám Boh pre deň spásy zasľúbil a v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi nám daroval, prijmeme, uchopíme a osobne prežijeme – vtedy bolo tebe a mne v deň spásy pomožené.

Teraz mám už len jednu otázku: Koľkí by chceli, aby nám všetkým Pán v deň spásy pomohol? (odpoveď z hľadiska: Amen, Halelujah)

Tak povstaňme a spievajme chórus Tak jakýž jsem, tak to musí byť, nie moja sila, len Ty sám.

Tak jakýž jsem, tak to musí byť, nie moja sila, len Ty sám.
Tvoja krv ma obmýva od hriecha do čista,
Ó, Boží Baránok, idem, idem…

Ak sú v našom strede ešte takí, ktorí ešte svoj život Pánu neposvätili a chceli by prísť dopredu, môžete to teraz učiniť. Nemusí to byť – môžete veriť a prijať aj na tom mieste, kde ste, a odísť odtiaľto s plným požehnaním všemohúceho Boha.

Zaspievajme ešte raz Tak jakýž jsem.

V čase, keď máme naše hlavy sklonené v modlitbe, zatvoríme naše oči a naše srdcia otvoríme pred Bohom. Bratia a sestry, Pán skrze Svoje Slovo predsa hovorí úplne osobne ku každému jednému z nás, akoby bol v našom strede a hovoril s nami všetkými. Kto si len myslí: „Áno, to povedal nejaký brat“ alebo „Tam nejaký brat kázal“, tomu nemôže byť pomožené. Kto však nájde spojenie s Bohom, komu je z milosti darovaná viera v Ježiša Krista, áno, tomu je v deň spásy pomožené. Ten môže osobne opakovať žalm 103: „…ktorý ti odpúšťa všetky tvoje neprávosti, ktorý uzdravuje všetky tvoje nemoci…“ Vyslov to, povedz to, vyznaj to vlastnými ústami: Verím v Teba, milovaný Pane Ježišu, verím, že si Boží Baránok, ktorý za mňa krvácal, áno, za mňa zomrel a z milosti mi daroval odpustenie. Verte tomu všetci z celého srdca! Pretože tak stojí napísané: Komu odpustenie zvestujeme, kto tomu uverí, ten je odpustenia účastný.

Prijmite to, uchopte to a ďakujte za to Pánovi z celého srdca! 

To isté aj pre všetkých chorých. Bratia a sestry, keď zostarneme, tak to na svojom tele cítime. Ale všetky choroby, ktoré nesúvisia s vekom, sú predsa už uzdravené! Sú predsa už uzdravené! Smieme prísť k Pánovi skutočne so všetkým. Áno, aj so starobou, so všetkým môžeme prísť k Pánovi. Povedal som to preto, lebo nikto nemá klesať na mysli, pretože nikto nebude zahanbený, ale všetci majú zo srdca veriť, aj tí, ktorí zostarli a musia všade znášať telesné slabosti – Pán nesie nás a naše slabosti, On je predsa s nami, to On zasľúbil – prijmime a uchopme to dnes vo viere ako celková Cirkev živého Boha. Plné odpustenie, plné oslobodenie. 

Áno, mnohí sú ešte poviazaní rôznymi vášňami. Verte teraz a skrze krv Baránka buďte slobodní! Koho oslobodí Boží Syn, ten je vskutku slobodný! Prijmite to, uchopte to a zo srdca za to Pánu ďakujte!

Takže: záchrana, uzdravenie, oslobodenie – tak to náš Pán zvestoval: „Duch Pánov je nado Mnou, a preto Ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium, poslal Ma uzdravovať skrúšených srdcom, vyhlásiť zajatcom prepustenie a slepým návrat zraku, zlomených poslať na slobodu a vyhlásiť rok Pánov príjemný.“ (Lukáš 4:18)

Milovaný Pane, ďakujem Ti za plné evanjelium – nech sa dnes v našom strede stane realitou: úplná záchrana, úplné oslobodenie, úplné uzdravenie a úplné zjavenie Tvojho Slova a Tvojej vôle. Milovaný Pane, Tebe, všemohúcemu Bohu buď chvála a česť, vyvyšovanie a klaňanie! Halelujah. 

Spievajme pred modlitbou ešte raz chórus Toto je deň a prosím, myslite na to: Toto je tvoj deň, môj deň, náš deň, ktorý nám Pán daroval.

Toto je deň, toto je deň, ktorý učinil Pán.
Toto je deň, toto je deň, ktorý učinil Pán.
Buďme radostní a vďační, nechajme Slovo a Ducha vojsť dnu.
Toto je deň, toto je deň, ktorý učinil Pán.

Kto na to môže povedať Amen? Amen! Amen! Toto je deň, ktorý Pán učinil pre teba a pre mňa. 

Verme a modlime sa ešte spoločne.

Milovaný Pane, večne verný Bože, ďakujeme Ti z celého srdca za plné evanjelium, za plnú spásu, ktorú si nám z milosti daroval. Ďakujeme Ti za deň spásy, za príjemný čas, za zvesť a zvestovateľa, ďakujeme Ti za všetko, milovaný Pane a chválime moc Tvojej krvi, Tvojho Slova a Tvojho Ducha a Tebe, všemohúcemu Bohu, vzdávame česť. Požehnaj s nami všetkých, ktorí v celom svete počúvali s nami a sú s nami spojení, požehnaj na východe a západe, juhu a severe, požehnaj vo všetkých jazykoch, národoch a kmeňoch požehnaj a dokonaj, dokonaj Svoje dielo ku slávnemu dňu Tvojho nádherného návratu. Halelujah! Maranatha! Maranatha! Náš Pán príde! Halelujah. Halelujah. Chváľte, chváľte Pána. Halelujah.

Bratia a sestry, dnes sa z toho nemá nikto vylúčiť – nie z donútenia, ale z vďačnosti Pánu povedať Halelujah a Amen. Halelujah. Amen.

Ak majú sestry ešte pieseň, môžu ju zaspievať.

My všetci ostaneme v modlitbe s Pánom spojení. Koľkí sú vďační za Slovo? Halelujah. Česť buď nášmu Bohu!

[pieseň sestier]

Teraz sa budeme ešte modliť za všetkých, ktorí majú mimoriadne priania, ktorí prechádzajú cez mimoriadne skúšky a ešte sa niekedy pýtajú: „Čo som učinil prevráteného? Prečo musím cez toto všetko prechádzať?“ Niekedy to príde aj na veriacich, keď nás postihne utrpenie, ktoré presahuje to bežné. Prosím, prijmite to vo viere! Pán je skutočne s nami, čokoľvek to má byť a nedopúšťa nič, čo by sme nedokázali uniesť. On, Víťaz z Golgoty, dá víťazstvo aj nám, pretože do slávy vojdeme víťazne.

Chválený a velebený buď náš Pán! 

Modlime sa teraz ešte raz a potom bude nasledovať ďalšia modlitba.

Milovaný Pane, prinášame Ti teraz obzvlášť modlitby za tých, ktorí sú v pochybnostiach, ktorí sú vo veľkej núdzi, ktorí nevedia ako ďalej, ktorí idú do súdu sami so sebou a pýtajú sa: „Prečo sa to stalo?“

Milovaný Pane, buď so všetkými! Pomôž všetkým! Buď prítomný, pretože Ty si sa stal našou pomocou, našou spásou, našou záchranou, Ty si sa pre nás, s nami a skrze nás stal všetkým vo všetkom.

Prosím, požehnaj od východu slnka až po jeho západ. Požehnaj všade nad prosby a porozumenie. Tebe, všemohúcemu Bohu, ďakujeme za Tvoje drahé a sväté Slovo, ďakujeme za Tvoju drahú a svätú krv, ďakujeme za Tvojho Svätého Ducha, ktorý nás vedie do každej pravdy. Ďakujeme Ti za zvesť hodiny, ďakujeme Ti za posla, ktorého si poslal! Ty si nám osvetlil cestu späť! Našli sme cestu späť do Jeruzalema, na začiatok, k prapočiatku, späť ku Slovu, k Božej moci! Milovaný Pán, Ty si na nás všetkých vykonal veľké veci. požehnaj všetkých v Ježišovom svätom mene. Vzývame a chválime ťa za to. Požehnaj všetkých v Ježišovom svätom mene. Halelujah. Amen. Amen!

Pán je skutočne prítomný, On Svoje Slovo potvrdil, vypočul modlitby a nám všetkým pomohol. 

Teraz prosíme brata Miskys, aby ešte zavolal brata z Angoly, aby povedal pár slov a modlil sa. Aj on srdečne pozval, aby som sa ešte vrátil do Angoly. Boh požehnaj.

[modlitba brata z Angoly]

Brat z Rumunska mi zavolal a povedal: „Brat Frank, počul som tvoje kázanie z Londýna a všetkému som dobre porozumel.“ A ja som si pomyslel: „Človeče, ten brat predsa vôbec nehovorí anglicky, ako môže povedať, že všetkému dobre rozumel?“ A myslel som si, že Boh daroval mimoriadnu milosť. A v stredu som dostal odpoveď, že brat John kázanie simultánne prekladal z angličtiny do rumunčiny, a preto brat nemal vôbec žiadnu námahu všetkému porozumieť.

Dovoľte mi ešte jednu poznámku: Na zemi ešte nikdy nebolo to, čo prežívame teraz. Či som v Krefelde, Bukurešti, Londýne alebo v Afrike či Ázii, nech je Slovo kázané kdekoľvek, v celom svete môžu počuť, čo je kázané. Aká milosť – to nebolo pred 20 rokmi možné, možno ani pred 10 rokmi nie tak, ako je to možné dnes. Ďakujme Bohu Pánu aj za to, že nám daroval možnosť, že Jeho sväté Slovo môže dosiahnuť končiny zeme.

[modlitba brata Schmidta]

Halelujah, budiž chválen. Halelujah. Amen.
Halelujah, budiž chválen. Pane, požehnaj nás teraz.

Amen.

¹ Organizácia Spojených národov (OSN), po anglicky United Nations Organisation (UNO), je medzinárodná organizácia združujúca väčšinu štátov na Zemi, ktoré sa zaviazali spolupracovať pri podpore zásad a cieľov vytýčených v jej Charte.