5. 7. 2015 10:00, Krefeld

„Tedy neodhoďte svojej smelej dôvery, ktorá má veľkú odplatu. Lebo vám je trpezlivosti treba, aby ste si, keď vykonáte vôľu Božiu, odniesli zasľúbenie. Lebo ešte málo, máličko, a ten, ktorý má prísť, príde a nebude meškať. A spravodlivý bude žiť z viery. A keby sa utiahol, nemá v ňom záľuby moja duša. Ale my nie sme ľuďmi, ktorí by sa uťahovali, do zahynutia, ale ľudia viery dobyť dušu.“ [Židom 10:35]

Sme na tomto mieste, aby sme počuli Božie Slovo a Boha nanovo prežili. Ako už bolo prečítané, je to pramocné – Pán pred založením sveta ustanovil dielo spásy. Predtým ako existovala záhrada Eden a stvorenie, predtým ako nastal pád do hriechu, už vo večnosti  určil spásnu radu a spásny plán. Boh presne vedel, čo sa stane, všetko do toho začlenil a my sa radujeme, že môžeme mať účasť na tomto veľkom pláne spásy nášho Boha.

Predtým ako odovzdám pozdravy, by som chcel ešte raz privítať obzvlášť našich slúžiacich bratov, nášho brata Williho z Anglicka a ostatných. Všetci bratia, ktorí slúžia Slovom, buďte srdečne vítaní. Nech vás Boh Pán použije a požehná tam, kde ste, a nech vás postaví ku požehnaniu. Všetci bratia, ktorí sú teraz určení k tomu, aby mali účasť na zvestovaní, dávajú to isté zjavené Slovo ďalej – duchovný pokrm je rozdávaný. Boží človek nežije len z chleba, ale z každého Slova, ktoré vyšlo z Božích úst [Matúš 4:4]. Brat Branham hovorí jednoducho tak krásne v rozhovore s Dr. Lee Vaylom o tom, že si predtým myslel, že láska je tým pravým znamením, ale potom ho Anjel Pánov opravil a povedal, že pravým znamením pravého veriaceho je to, že verí každému Božiemu Slovu. Verí každému Božiemu Slovu. A viera je podstatou toho, na čo sa človek nadeje [Židom 11:1], a pevným presvedčením, že Boh to, čo zasľúbil, aj učiní a naplní. 

Bratia a sestry, akej milosti sme sa stali účastní! Totiž z milosti vidieť a mať zjavené všetky tieto súvislosti a mať skutočnú účasť na tom, čo Boh práve teraz koná.

[pozdravy]

Všetci sme počuli, že Pán zavolal brata Graafa domov. Brat Graaf a brat Etienne neboli len bratia, boli priatelia. Učinili spoločne mnoho ciest. Náš priateľ sa cíti trochu osamelý. Dnes som mu povedal, že by som rád priateľstvo prejavil a previedol do praxe.

Pozdravy od brata Salamona z Írska, ktorý nás zdraví Slovom z Jána 17:6 kde stojí: „Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta.“ Nie všetkým, ale tým „…ktorých si mi dal zo sveta“, ktorí sú so Mnou spojení, ktorí Svätým Duchom inšpirované Slovo počujú a majú zjavené meno Pánovo.

[pozdravy]

Brat Malik mi kladie otázku, ktorá sa mi vôbec nepáči: „Aký spor je medzi tebou a Branhamovou rodinou?“ Vôbec žiadny. Vôbec žiadny. Ak niekto vytvára núdzu, tak ju zavinil on sám. Musíme to jednoducho povedať: Ak brat Branham napríklad pri posvätení svojej dcéry Rebeky povedal: „Ty si prorokyňa Najvyššieho“, tak to tak povedal on, ale nepovedal k tomu: „Tak hovorí Pán.“ Bola to skutočne jeho túžba. Svojmu synovi Jozefovi povedal to isté, ale (a to nech všetci vezmú na vedomie) priamo k tomu pridal: „Ty, môj syn Jozef, si prorok Najvyššieho, to je moja modlitba.“ To bola jeho modlitba.

Či by som sa ja neradoval, ak by ma obaja moji synovia doprevádzali? Ak by slúžili Pánovi? Áno, nech to Boh daruje! Prečo nie? U Boha sú predsa všetky veci možné.

Je pravda, že som mal počas života sestry Branhamovej s rodinou mimoriadny vzťah. Pil som u nich čaj a sestra Branhamová dokonca povedala: „Brat Frank, najradšej by som ti poslala do Nemecka kazateľnicu z roku 1937, z ktorej brat Branham kázal, a keď sa vyliala rieka Ohio, mnoho ľudí zahynulo a kazateľnica v modlitebni plávala až pri strope.

Sestra Branhamová to povedala a súrodenci Stasklev, brat Julius Stasklev bol pri tom. Čo by som však s tou kazateľnicou robil? Mám tu tú najjednoduchšiu kazateľnicu a to stačí.

A potom otázka: „Kde je hlavný stan (sídlo, centrála)?“ Neexistuje žiadny hlavný stan! Len v nebesiach! Brat Branham povedal: „Môj domovský zbor je môj hlavný stan. Tu je pokrm uskladnený.“ A ten istý brat Branham povedal: „Ak kážem niekde inde, tak nemôžem tie veci povedať tak, ako to môžem povedať a učiť tu, v mojom domovskom zbore.“ Mal domovský stan [zbor], aby mohol byť pokrm uskladnený.

Dokonca aj pri otvorení pečatí. Brat Branham bol predsa už v Arizone a dostal pokyn, keď prišiel nadprirodzený oblak a zaznel hlas: „Vráť sa späť do Jeffersonville, aby si prežil otvorenie pečatí a zvestoval, čo v nich stojí napísané.“ Boh má spásny poriadok. Boh má zborový poriadok a presne tak to Boh viedol, že my prijímame a uchopíme ten istý pokrm, to isté zjavené Slovo. 

Až dodnes som žiadne negatívne slovo o nikom nepovedal a ani v budúcnosti to nebudem činiť. Syn Jozef sa však narodil v máji 1955 a mal 10 rokov, keď bol brat Branham zavolaný domov. Hral niekde futbal, ale brat Frank už v roku 1962 dostal poverenie uskladniť pokrm a potom 3. 12. 1962 povedal Boží prorok: „Počkaj s rozdávaním pokrmu, kým nedostaneš zvyšok.“

Boh predsa všetko usporiadal. Nechajme to tak, ako to Boh usporiadal. Čo by sme si želali viac ako to, že by Pán skutočne prišiel so všetkými ku Svojmu právu? Kto to povedal? „Chcel by som, aby sa všetci stali prorokmi!“ [4. Mojžišova 11:29] – žeby Boží Duch skutočne tak mohol padnúť a Pán sa skutočne mohol vo Svojej Cirkvi zjaviť.

K tomu mi hneď dovoľte povedať nasledovné: Včera sme prežili, že veľký počet ľudí prišiel dopredu, aby posvätil svoj život Pánovi. Ale prosím, nikdy nezabudnite na to, že je napísané: „…kto bude vzývať meno Pánovo, bude spasený.“! [Rimanom 10:3] Kto prichádza dopredu, musí otvoriť ústa! Musí otvoriť ústa, musí na Pána volať, prosiť Ho o odpustenie! Prosiť Ho o odpustenie a potom dostať istotu, že bol prijatý a jeho vina je odpustená! Na to bude potrebné, aby boli ustanovené mimoriadne modlitebné hodiny, až kým každý jednotlivec neprenikne.

To isté sa týka aj krstu Duchom. Ak ku mne niekto prichádza (a teraz nehovorím o dnešku) a povie: „Brat Frank, chcel by som dostať krst Duchom…“ a stojí tam len tak [brat Frank mlčky stojí bez pohybu]. Nemožné! Božie Slovo sa napĺňa pri tých, ktorí ho hľadajú, ktorí na Neho volajú!

Žiadny človek nemôže prežiť krst Duchom, jedine, že chváli moc krvi a Slova a ďakuje všemohúcemu Bohu! A v čase, keď takto ďakujeme, prichádza spojenie s Bohom a Boží Duch preberie zodpovednosť a v tom okamihu, keď tento jazyk v prirodzených slovách a jazykoch Pána velebí a vzýva a chváli krv, prichádza Boží Duch a začneme Boha chváliť a velebiť v iných jazykoch a Bohu ďakovať!

Bratia a sestry, ešte mnoho sa musí stať! Ešte mnoho sa musí stať! Roky sme Božie Slovo počúvali, ale teraz sa nám to musí stať vážnym! Musí sa to stať vážnym! Musí skutočne prísť okamih, keď povieme: „Milovaný Pane, nepustím ťa!“ Ako to bolo s Jákobom? On s Bohom zápasil, až kým nevzišlo slnko a potom… Potom bolo jasno a jeho meno bolo zmenené z Jákoba na Izraela – bol Boží bojovník – muž podľa srdca Božieho.

Bratia a sestry, skutočne mi leží na srdci, žeby všetci, ktorí Božie Slovo teraz počujú… Myslite raz na to, koľko rokov prešlo, koľko ciest, koľko míľ som nalietal, aby som priniesol poslednú zvesť s jediným cieľom: Žeby Nevesta Baránka bola pri návrate Ženícha pripravená. Všetci vieme, že príchod Pánov je blízko.

[pozdravy]

Jeden brat nás necháva pozdravovať 1. Korinťanom 16 kde stojí slovo Maranatha. Niekedy, keď čítam všetky tieto mená, tak sa radujem, že všetci dostaneme nové mená. Všetci premožitelia dostanú nové mená. Nie meno, ktoré vybral tvoj otec a matka, ale meno, ktoré nám On dal.

Pretože bolo navrhnuté Slovo z 1. Korinťanom 16 kde je slovo Maranatha, poprosme súrodencov, aby zaspievali chórus Maranatha, a my všetci povstaneme a budeme spolu s nimi spievať. Toľko po francúzsky rozumieme všetci. Povstaňme a čítajme od verša 20: 

„Pozdravte sa navzájom svätým bozkom. Pozdrav mojou rukou Pavlovou. Ak niekto nemá rád Pána Ježiša Krista, nech je anatema. Maranatha, Náš Pán ide. Milosť Pána Ježiša Krista nech je s vami! Moja láska so všetkými vami v Kristu Ježišovi. Amen.“

Jednoducho pramocné. Všetci spoločne spievajme.

[pieseň]

Ďakujem. Môžete sa posadiť. Vďaka buď Pánovi. Áno, očakávame Tvoj návrat, ó, Pane a stále znovu voláme: Maranatha!

Včera sme stručne zmienili, čo všetko sa teraz deje v Ríme, Izraeli a na Blízkom východe, o všetkých tých ospravedlneniach – „Pápež sa ospravedlňuje za príkazy na vraždu“, „Vatikán podpisuje zmluvu s Palestínou“, „Palestína zaručuje kresťanskú slobodu“.

Včera sme o tom hovorili. Viete, čo sa deje dnes? Dnes je v Ríme na veľkom štadióne veľké stretnutie, kde sa budú oficiálne všetkým mučeníkom ospravedlňovať za to, čo sa v priebehu dejín rímskej cirkvi stalo – či s Husom, či s inými – tu to môžete čítať – všetkým sa budú ospravedlňovať a potom tam stojí napísané: „Je to ovocie Svätého Ducha“. Vy všetci viete, že musia existovať dve rozdielne zjednotenia – jedno svetovo náboženské, do ktorého je zahrnutá celá zem a všetky náboženstvá, a to druhé: „…aby boli všetci jedno, ako si ty, Otče, vo Mne a Ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma Ty poslal.“ [Jána 17:21]

Jednota pravých veriacich sa deje s Ježišom Kristom, naším Pánom a my sa vraciame k tomu, čo v mene Pánovom zvestovali apoštoli a proroci. Stále znova musíme zdôrazňovať: To, čo bolo vynájdené v priebehu cirkevných dejín, počas 1 800 rokov, nie je časťou Božieho Slova a nestojí to napísané v Novom zákone. To, čo vynašli na koncile v Nicei [dnešné Turecko], predsa nestojí v Biblii a nie je to vôbec biblické. Čo bolo rozhodnuté na koncile v Chalcedone [dnes Istanbul], predsa nestojí v Biblii a skutočne nie je biblické. Čo bolo rozhodnuté na všetkých konciloch a synodách, bolo rozhodnuté pre organizovanú cirkev, pre tú určitú cirkev, ale nie pre Cirkev Ježiša Krista, nášho Pána. 

Aj to raz musíme zreteľne povedať: Nemáme žiadne právo na niekoho siahať. V našej ústave stojí na prvom mieste článok: „Dôstojnosť človeka je nedotknuteľná.“ Každý človek na zemi sa rozhoduje, ako žije a čo koná. Dokonca ak je teraz v USA vo všetkých štátoch zavádzaná homosexualita, tak je to v poriadku. Je to v poriadku. Ak to svet tak chce… Svet predsa žije bez Boha, oni sa predsa vôbec nemôžu Božiemu Slovu podriadiť. Len ten, kto sa vo viere v Ježiša Krista stane veriacim, ten sa nechá oslobodiť od všetkých nerestí a všetkého, čo s Bohom a Božím Slovom nesúhlasí. My nesúdime a už vonkoncom nikoho neodsudzujeme. Rešpektujeme každé náboženstvo a všetko, čo sa na svete deje, a prenechávame súd Bohu Pánu na bielom tróne. 

Vyhradzujeme si však božské právo veriť tak, ako hovorí Písmo. Tak ako to vyjadril náš Pán: „Zo sveta nie sú, ako Ja nie som zo sveta.“ [Ján 17:16] 

My sme vo svete, ale nie sme zo sveta a Boh nám daroval milosť plné spasenie vo viere prijať a uchopiť a nielen odpustenie všetkých hriechov a prestúpení, ale oslobodenie od všetkých poviazaností, od všetkého, čo s Bohom a Jeho Slovom nesúhlasí, tak aby sme sa mohli zaradiť do Božej vôle.

Bratia a sestry, už mnoho rokov sme tu zvestovali radu Božiu a museli sme stále znova povedať, že toto je ten najdôležitejší úsek v dejinách Cirkvi, že toto je posledná zvesť pred návratom Ježiša Krista a že skutočne pred Bohom nesieme zodpovednosť za to, že táto zvesť dosiahne končiny zeme. Tak to predsa je a to smieme vždy nanovo opakovať. Bratovi Branhamovi bolo predsa v priamom poverení všemohúceho Boha povedané… a aj o tom brat Branham povedal, že hlas, ktorý k nemu hovoril 11. 6. 1933, bol taký mocný, že si myslel, že bolo celé okolie otrasené, keď mu bolo povedané: 

„Tak, ako bol Ján Krstiteľ poslaný pred prvým príchodom Krista, tak si ty poslaný so zvesťou, ktorá predíde druhému príchodu Krista.“

O to sa jedná: Je to Božie poverenie, Pán sám to zasľúbil: „Ja vám pošlem…“ [Malachiáš 4:5] Jeho zasľúbenie. Boh Pán sám povedal: „Hľa, posielam svojho anjela, a upraví cestu pred mojou tvárou.“  [Malachiáš 3:1] Začlenil do toho osobné zámeno a On sám to je, ktorý prišiel – Pán sa stal služobníkom, Otec sa zjavil v Synovi, aby naplnil spásny plán. Vidíme, že máme skutočne do činenia s naplnením biblického proroctva a zasľúbenia, ktoré Boh ustanovil vo Svojom večnom spásnom pláne, a preto musí byť zdôrazňované: „Vyjdite z neho, Môj ľude…“ [Zjavenie 18:4] Nie všetci, ale „…Môj ľude…“ – ty, môj krvou vykúpený zástup, vy moji synovia, vy moje dcéry, počujte na Moje Slovo. „Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán: a nedotýkajte sa nečistého, a Ja vás prijmem a budem vám za Otca, a vy mi budete za synov a za dcéry, hovorí Pán, všemohúci.“ [2. Korinťanom 6:17]

Mimochodom, v každom jednom prebudení boli ľudia vyvolaní von zo štátneho náboženstva a posvätili svoje životy Bohu. Obzvlášť ak čítame o procesoch s „čarodejnicami“… tam boli krsty Duchom, boli tam proroctvá medzi tými, ktorí uverili, a oni ich označili za kacírov a odsúdili ich – a to potom bola „svätá inkvizícia“. Všade, kde Boh daroval prebudenia, boli ľudia volaní von, zhromažďovali sa, aby Pánovi prinášali česť a chválu.

Premáha ma čítať, čo sa dialo so Servetom a niektorými, ktorí nielenže vyšli von zo štátneho náboženstva, ale dostali zjavenie, že Boh je len jeden a nie trojica – práve oni boli prenasledovaní a usmrcovaní. Pán sa Svojmu ľudu vždy zjavoval ako ten istý a v našom čase došlo k prelomu.

Všetci vieme, že brat Branham najprv dostal poverenie, že mu bude daný dar uzdravovania a že bude cestovať medzi národy a že tento dar bude znamením, že Boh potvrdil Slovo a že sa bude diať rovnaká služba, aká sa diala už v 1. Mojžišovej 18 a potom s naším Pánom – tomuto najjednoduchšiemu Božiemu mužovi, ktorý na zemi žil, bolo vo videniach zjavené, čo mal povedať ľuďom, ktorí prišli do modlitebnej rady – čo sa v ich živote dialo alebo deje – nadprirodzená Božia prítomnosť bola v zhromaždeniach zjavená, aby sme všetci vedeli: Tu nie je činný nejaký človek, tu potvrdzuje Boh Svoje Slovo.

Niekde som si poznačil, že brat Branham mohol v modlitebnej rade 1550-krát povedať „Tak hovorí Pán“, pretože mu Boh Pán ukázal o tejto osobe videnie a potom mohol povedať „Tak hovorí Pán!“ Je dôležité, aby prorok hovoril „Tak hovorí Pán!“, len ak vidí videnie.

Sme zo srdca vďační za službu, ktorá bola zasľúbená pre náš čas, predtým ako príde veľký a strašný deň Pánov. 

Bratia a sestry, keď som dnes počul búrku, tak som musel myslieť na to, že som včera čítal v 1. Mojžišovej 8:22: 

„Odteraz, dokiaľ bude trvať zem, po všetky jej dni, sejba a žatva, studeno a teplo, leto a zima, deň a noc neprestanú.“ 

Tak to Boh už vtedy povedal. Včera sme sami prežili, že bolo horúco ako ešte nikdy predtým. Jednoducho veľmi zaujímavé, ak v takých časoch jednoducho čítame v Božom Slove, že „…po všetky jej dni, sejba a žatva, studeno a teplo, leto a zima, deň a noc neprestanú.“

Viete, čo mi bolo dnes nápadné, keď som počul údery hromov? Žiadny hrom nebol taký silný ako ten, ktorý som na vlastné uši počul 16. 6. 1979 na ostrove Fanø. Dnes sme počuli pekné hromy. Mohli sme sa pri tom cítiť dobre. Bolo vidieť aj blesky. Bližšie na to nezájdeme. 

Viete, čo mi bolo dnes ráno ešte nápadné? V Izaiášovi 30 stojí, že Pán škodu Svojho ľudu odčiní a v tom čase má slnko žiariť sedemkrát jasnejšie. Myslel som si sám pre seba: To je pramocné. Malo by to byť v Izaiášovi 30:26 – Pán skutočne škodu Svojho ľudu odčiní.

„Vtedy bude svetlo mesiaca ako svetlo slnka, a svetlo slnka bude sedemnásobné, ako svetlo siedmich dňov, v deň, v ktorý obviaže Pán škodu Svojho ľudu a zahojí ranu jeho zbitia.“ [podľa nem. prekladu]

Takže v tom čase bude mesiac svietiť ako slnko a slnko sedemkrát jasnejšie.

Bratia a sestry, Boh dal svetlo v čase večera! Aj toto miesto Písma zo Zachariáša 14 brat Branham často zmieňoval: „…nebude to deň ani to nebude noc; ale stane sa, že v čas večera bude svetlo.“ 

Vzišlo svetlo! Svetlo bude s Izraelom, bude s nami, áno, skutočne vzišlo svetlo a ešte nikdy nebolo Božie Slovo zjavené tak mocne zo všetkých strán spolu so všetkými spojeniami ako v našom čase.

Aj to, že sme smeli biblicky zaradiť všetko, čo brat Branham povedal, je skutočne dar. To si žiadny Boží muž neprináša so sebou, to musí byť darované od Boha. Ja som si nič nepriniesol, všetko Pane si Ty učinil a len Pánovi samému vzdávame česť!

Čo som mohol v apríli 1962 tušiť o tom, čo má Boh v úmysle vo Svojom spásnom pláne? Potom však prišiel mimoriadny deň – 11. 6. 1966. Na to rád spomínam. Či to znamená niečo pre vás, neviem, ale som vďačný za všetky vedenia Pána, za všetky cesty, ktorými On viedol.

V predchádzajúcich dňoch som cestoval do pohrebného zariadenia, vyšiel som po schodoch a bola tam len jedna jediná miestnosť na prvom poschodí a tam ležal brat Branham v truhle. Videl som ho, už som vám o tom rozprával – nemal žiadne zranenia. Vy viete, že počas autonehody bol vyvrhnutý cez predné sklo na kapotu motora. Mal zlomeniny, stalo sa skutočne niečo strašné. Ja som však videl brata Branhama dokonale usmiateho bez jedinej rany, vôbec nič, bol presne taký, ako som ho poznal, ale nie ako vo veku 56, ale najviac 35. Ale čo som chcel povedať je nasledovné: Keď som sa vrátil v deň pohrebu do hotelovej izby, posadil som sa a skutočne som nevedel, ako to pôjde ďalej, pretože sa mi zrútil svet a v slzách som s roztrhaným srdcom zápasil a úpenlivo prosil, plakal a povedal som: „Pane, ako má byť Cirkev dokonaná bez tejto služby Tvojho proroka?“ Bola to túžba môjho srdca. Áno.

Potom neskôr toho istého dňa, po dvoch hodinách plaču som prišiel do izby. Bratia a sestry, to si nikto nedokáže predstaviť – taký Boží pokoj, ktorý je vyšší ako každý rozum človeka… posadil som sa a nebol to tentokrát počuteľný hlas, ale v mojom srdci znelo: „Teraz prišiel tvoj čas niesť zvesť do celého sveta.“

A tak mal Pán počas všetkých tých rokov Svoju cestu a skutočne by som si prial, žeby bola moja služba ukončená, žeby som viac nemusel cestovať. A zdá sa, že je celý svet pripojený a všetci smú počuť a spolu s nami prežívať.

Prejdime rýchlo ešte k 2-3 biblickým miestam. Židom 10:35: 

„Tedy neodhoďte svojej smelej [„radostnej“, podľa nem. prekladu] dôvery, ktorá má veľkú odplatu.“

Bratia a sestry, máme radostnú dôveru? Ešte stále chodíme sem a tam smutní, pretože rôzne veci ešte nie sú také, aké by sme ich radi mali. Sú núdze v rodinách, všade, medzi mladými i starými, malými i veľkými, ale tu stojí napísané: „…radostnej dôvery…“ – žeby sa radosť v Pánu jednoducho ostala našou silou [Nehemiáš 8:10] napriek všetkému utrpeniu [krivdám], napriek všetkým skúškam!

„Tedy neodhoďte svojej radostnej dôvery…“ Jednoducho nádherné. A potom ešte raz verš 36: 

„Lebo vám je trpezlivosti treba, aby ste si, keď vykonáte vôľu Božiu, odniesli obsah zasľúbenia.“ [podľa nem. prekladu]

Opäť slovo „zasľúbenie! Nech Boh Pán raz prevždy do našich sŕdc vpíše: Deti Božie sú deti zasľúbenia! Spasiteľ bol zasľúbený spasiteľ zo záhrady Eden až po Izaiáša 7:14 „Hľa, panna počne a porodí syna a nazve jeho meno Immanuel.“ Zasľúbenia a opäť zasľúbenia, a keď sa čas naplnil, prišiel anjel Gabriel, hovoril k Márii a ona povedala: „Hľa, som dievka Pánova; nech sa mi tedy stane podľa tvojho Slova.“

Bratia a sestry, to je náš stav dnes: „Mne, ako dieťaťu zasľúbenia, nech sa stane to, čo si Ty vo Svojom Slove povedal a zasľúbil!“

Všetci chápeme, že Pavol písal Korinťanom, že chce predstaviť Kristovi čistú pannu.

Bratia a sestry, povedzme zo srdca aj to: Stále ešte čítame z tej istej Biblie a radujeme sa aj z toho, že sa veci v kázaniach opakujú, ale buďte raz úprimní: Musíme prísť do stavu, keď každé Slovo (aj keby bolo čítané alebo zvestované stýkrát) nanovo prejde srdcom, duchom a dušou! Žeby Boh Pán mohol ku mne, k tebe vždy osobne hovoriť! Žeby sme tu neboli len, aby sme mali účasť na zhromaždení, ale že sme tu boli, aby sme Slovo počuli, prijali a zo srdca verili! To, čo tu Pavol hovorí, môže byť čítané stále znova.

2. Korinťanom 11:2: „Lebo horlím za vás horlivosťou Božou, lebo som si vás zasnúbil jednému mužovi, aby som vás predstavil a oddal ako čistú pannu Kristovi.“

Jednoducho pramocné: „Lebo horlím za vás horlivosťou Božou…“

Vy ste zasnúbení Pánovi. Nedávno som to povedal alebo dokonca písal, že na začiatku, keď sa dvaja stretnú a ženích dá neveste sľub, áno, v tom okamihu, keď bol daný sľub, zasľúbenie, sa tá slečna stáva nevestou a muž ženíchom. Pavol píše: „…zasnúbil som si vás jednému mužovi, aby som vás predstavil a oddal ako čistú pannu Kristovi.“

A priamo potom: „Ale sa bojím, aby snáď tak, ako čo had zviedol Evu svojou chytrosťou, neporušili sa tiež nejako vaše mysle a neodvrátili od prostoty a čistoty oproti Kristovi.“

Takže Pavol už vtedy vedel, že sa nepriateľ nevkradol len v záhrade Eden, ale že sa bude chcieť vždy vkradnúť, aby zviedol a Slovo spochybnil: „Či Boh skutočne povedal…?” A preto zdôrazňujeme, bratia a sestry, prijmi a ver všetko, čo Boh povedal, či tomu rozumieš alebo nie – je to pravda, súhlasí to, a tak ti to bude z milosti zjavené.

Pavol hovoril obzvlášť o tom, že máme byť pripravovaní a to je mimoriadnym spôsobom do najmenších podrobností opísané v 1. Korinťanom 15 – ako sa všetko stane pri návrate Pána. Stačí čítať v od verša 50 a potom vidíme presný poriadok, ako sa to stane, a žiadny človek to nepotrebuje vykladať. Je to tu jasne napísané. 

„Lebo toto porušiteľné musí obliecť neporušiteľnosť a toto smrteľné obliecť nesmrteľnosť. “ [verš 53]

Všetko predsa bolo napísané. Ak niekto povie: „Pán už prišiel…“ Bratia a sestry, ak Pán príde, tak „…mŕtvi v Kristu vstanú najprv; potom my živí ponechaní budeme razom s nimi vychvátení v oblakoch v ústrety Pánovi do povetria. A takto budeme vždycky s Pánom.“  [1. Tesaloničanom 4:16–17]

Včera sme už zmienili: Múdre panny veria a rešpektujú každé Božie Slovo tak, ako stojí napísané – a tak ho nechajte stáť! Ak niekde niekto príde a povie: „Prorok tak a tak povedal…“ Kto kladie to, čo povedal prorok, do protikladu s tým, čo povedal Boh v Slove, má démona. Má démona, ktorý ho ovplyvňuje a vedie do bludu. Kto má Božieho Ducha, bude správne rozumieť všetkému, čo bolo skrze Svätého Ducha povedané, bude rešpektovať každé Božie Slovo a biblicky ho zaradí a aj sám bude Bohom biblicky zaradený.

Bláznivé panny robia všetko možné, len nie to, čo hovorí Písmo. Preto musí byť na to kladený dôraz: Rozdiel medzi bláznivými a múdrymi je veľmi veľký. Múdre môžu zaradiť aj Zjavenie 10 – keď Pán postaví Svoje nohy na more a zem. Potom presne vieme, čo sa stane, tak to predsa stojí napísané. A presne tak chápeme, že brat Branham bol anjel siedmeho cirkevného obdobia, skrze ktorého Boh zjavil všetky tajomstvá celého spásneho plánu. Ako často majú prorocké Slová dvojité naplnenie, ktoré musíme jednoducho vidieť a rešpektovať a Bohu za ne zo srdca ďakovať, ale nič na Slove nemeniť. Pretože už v 2. Mojžišovej 4 je reč o vyjdení z Egypta a tým je mienený Izrael. U proroka Hozeáša 11:1 stojí napísané: 

„…z Egypta som povolal Svojho syna.“ A potom stojí napísané o našom Pánovi, že Jozef vzal matku a dieťa a šli do Egypta, aby sa naplnilo Písmo: „Z Egypta som povolal Svojho syna.“ [Matúš 2:15]

Predstavte si, aké boli tieto prežitia rozdielne a napriek tomu ich môžeme presne poznať a posudzovať ako navzájom súvisiace a súhlasiace. Presne to je to Božie tajomstvo, ktoré nám Pán z milosti daroval. Čítajme, čo napísal Peter v jednej z najdôležitejších kapitol v súvislosti s návratom Ježiša Krista, nášho Pána.

2. Petra 3:2: „…aby ste pamätali na Slová, ktoré predpovedali svätí proroci, a na svojich apoštolov prikázanie Pána a Spasiteľa…“

Prijímať to prorokmi predpovedané, to apoštolmi ďalej podávané Božie Slovo a sami byť semenom Božím – ako sme to včera zdôraznili z Lukáša 8:11 – semeno je Slovo a Slovo je semeno a viera je víťazstvo, ktoré premohlo svet [1. Jána 5:4]

Náš Pán hovorí: „Kto verí vo Mňa, ako hovorí Písmo, rieky živej vody potečú z jeho vnútra. Ale to povedal o Svätom Duchu, ktorého mali dostať uverivší v Neho.“ [Ján 7:38]

Potom čítame v 2. Petra 3:9 ďalej: 

„Neodkladá Pán váhajúc so zasľúbením, ako ho niektorí majú za takého, ktorý váha a odkladá; ale zhovieva vzhľadom na nás, pretože nechce, aby niektorí zahynuli, ale aby všetci prišli ku pokániu.“

Opäť Slovo zasľúbenie. Boh nechce, aby bol stratený čo i len jeden z tých, ktorých On pred stvorením sveta vyvolil, ale chcel, aby i ten posledný, nech je kdekoľvek na zemi, bol zavolaný. A keď sa čas naplní, tak zaznie trúba a Pán sa vráti. 

V 2. Petra 3 máme mimoriadny verš 14: 

„Preto, milovaní, keď to očakávate, snažte sa, aby ste mu boli nájdení nepoškvrnení a bezvadní v pokoji.“

Preto sa snažte, milovaní… My sme Boží milovaní, Boží vyvolaní a tu je nám povedané, že nemáme ostať ľahostajní [vlažní], ale: „Preto milovaní, horlivo sa počas očakávania na tieto veci snažte, aby ste boli pred Ním nájdení bezúhonní v pokoji.“ [podľa nem. prekladu]

Bratia a sestry, počas všetkých rokov sme zvestovali Slovo, ale teraz je to skutočne veľmi vážne! Návrat nášho Pána je absolútne na dosah a v každom zhromaždení musíme povedať to, čo náš Pán vtedy zvolal:

„A keď sa to začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite svoje hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ [Lukáš 21:28]

Smieme skutočne vo viere vzhliadnuť, zvolať Maranatha a povedať: „Príď Pane Ježišu, čakáme na Tvoj príchod!“

A práve 1. Tesaloničanom 4, kde Pavol hovorí o návrate, vyslovuje i varovanie a napomína všetkých, ktorí by sa chceli v živote rozhodnúť, že majú toto rozhodnutie učiniť v pokoji pred Božou tvárou.

Tu môžeme čítať od začiatku už v druhej časti verša 1:

„…ako sa aj chováte, aby ste v tom ešte väčšmi hojneli“ 

Takže vy už putujete vo vôli Božej, ale môže to byť ešte lepšie! Ešte poslušnejšie! Ešte oddanejšie! Ešte srdečnejšie s Pánom spojení. Verš 2: 

„Lebo viete, ktoré príkazy sme vám dali skrze Pána Ježiša.“

A potom prichádza: „Lebo to je vôľa Božia – vaše posvätenie, aby ste sa zdŕžali od smilstva…“

A potom – každý brat má mať svoju vlastnú nádobu, svoju vlastnú ženu. Nežiť v nejakej svojvôli, ale tak, ako to Boh od začiatku určil. „Nie je dobre byť človekovi samotnému…“ [1. Mojžišova 2:18]

Predstavte si to! Tu hovorí o premenení, o návrate Pána, o tom, čo sa bude diať, ale predtým dáva všetkým mladým na cestu pokyny: Buďte triezvi, rozhodujte sa vo vôli Božej! Je lepšie byť ženatý ako horieť alebo konať niečo, čo nie je vo vôli Božej a nie je to biblicky zaradené!

Že Pavol takéto napomenutia hovorí v súvislosti s návratom Pána Ježiša, nás všetkých oslovuje. Hovoríme pred Božou tvárou: Nech všetci ostanú triezvi. Aj všetci veriaci nech ostanú triezvi. Nech všetci mladí bratia a sestry svoje životy plne posvätia Pánovi a povedia: „Chcel by som pred Tebou obstáť! Daj mi milosť učiniť správne rozhodnutie!“ A Boh to daruje všetkým, ktorí skutočne majú byť pri návrate Pána.

Zhrňme, čo vyplynulo už z úvodného textu, a čítajme k tomu ešte z listu Rimanom 11, aby sme videli, že viera v to, čo Boh vo Svojom Slove povedal, je tým najdôležitejším. Nielen povedať: „Ja som veriaci.“ Tu je viera a neviera stále znova kladená naproti sebe. Nevera bola prvý hriech v raji. V tom momente, v ktorom Eva načúvala, ako bolo Slovo spochybnené, začala neviera a výsledkom bolo zvedenie.

Tu Pavol stále znova v súvislosti s Izraelom a pohanskými národmi stavia proti sebe vieru a nevieru. Skrze nevieru boli prirodzené vetvy vylomené a skrze vieru sú na ich miesto vštepené divé vetvy. Verš 20:

„Dobre. Vylomené sú nevierou, a ty stojíš vierou. Nebuď vysokomyseľný, ale sa boj! A zase oni, keď nezostanú v nevere, budú znova vštepení, pretože Bôh má moc zase ich vštepiť.“

Neviera nás delí od Boha, neviera je spojená s neposlušnosťou. Viera je spojená s poslušnosťou a povedzme to ešte raz: Izrael, Bohom vyvolený národ, a Pán musel napriek tomu vtedy učeným Písma povedať, že zavrhli Boha, pretože sa nenechali pokrstiť Jánovým krstom [Lukáš 7:30].

Bratia a sestry, Pánu buď vďaka za to, že v tomto čase všetci, ktorí prichádzajú k pravej viere, si taktiež v poslušnosti zo srdca želajú krst na meno Ježiša Krista a nechávajú ho na sebe vykonať. Patrí to jednoducho k tomu – povedať všetkým ľuďom na zemi, že Boh je len jeden. Aj keď sa zjavil ako Stvoriteľ, Záchranca, Uzdravovateľ a všetko iné – Boh ostáva napriek tomu ten istý. A ten istý Boh sa zjavil ku našej spáse ako Otec v nebi, v Synovi na zemi a v Cirkvi skrze Svätého Ducha. Boh nad nami, s nami a v nás. Nie traja veční, nie traja všemohúci, ale jeden večný Boh. Len jeden, či už v Starom alebo Novom zákone.

Vynález trojjedinosti je jednoducho strašný. Po vynájdení učenia trojjedinosti zaviedli trojičný krst a na tomto základe bola v roku 321 židom zakázaná sobota, synagógy boli premenené na maštale a židia boli týmito „otcami cirkvi“ zlorečení ako vrahovia Krista a Boha. Hneď po zavedení učenia trojjedinosti boli židia zlorečení týmito „otcami cirkvi“, ktorí všetci pochádzali zo satanského pohanstva, kde bol Vicarius hlavným kňazom – tí teraz vynašli nové učenie o trojjedinosti a okamžite sa obrátili proti židom, ktorí učenie trojjedinosti nemohli prijať. Preto židom zlorečili a odvtedy ich všade prenasledovali – až po „tretiu ríšu“, až po tých 6 miliónov židov, ktorí boli zavraždení. A kto za tým stojí? Kto bol hnacou silou toho všetkého? Ak čítame dejiny, bratia a sestry, tak je nám inak na mysli. Myslíte, že je pre mňa jednoduché to všetko takto oficiálne povedať? Ktovie kedy budem volaný k zodpovednosti pred nejaký koncil, aby som sa zodpovedal za to, čo teraz zvestujem?! Vďaka buď však Bohu Pánu! Máme len jednu zodpovednosť – zvestovať na konci Božie sväté Slovo tak, ako to bolo na začiatku. 

Ako píšeme a ako sme zvestovali: Prvý a posledný krst musia stopercentne súhlasiť! Prvé a posledné kázanie, prvá a posledná večera Pánova – všetko musí byť predsa stopercentne napravené a privedené do pôvodného stavu. Boh sám predsa povedal: „Ja všetko napravím!“  [Joel 2:25, Skutky 3:21]

Aké by sme to mali jednoduché – celý svet by jasal s nami, ale my potrebujeme Božie uznanie. Tu nejde o jednotu rôznych názorov a organizovaných cirkví, ale o jednotu: „…aby boli všetci jedno, ako si Ty, Otče, vo Mne a Ja v Tebe … Ja v nich a Ty vo Mne, aby boli dokonalí v jedno…“ [Ján 17:21] To je Božia jednota – „Jeden Pán, jedna viera, jeden krst…“ [Efežanom 4:5]

Ak výrazy trojjediný Boh, trojjedinosť alebo večný Syn nestoja ani raz v Biblii, tak prečo by som tomu mal veriť? Ja som povinný veriť len to, čo Boh povedal vo Svojom Slove. V Božom Slove nie je žiadne miesto, na ktorom by bola použitá trojičná forma, skutočne ani jedno jediné miesto! Všetko bolo konané v mene Ježiša Krista, každé uzdravenie, každá modlitba, každý krst, všetko sa dialo v novozákonnom zmluvnom mene nášho milovaného Pána Ježiša Krista. Takže žiadna forma a žiadne tituly. Ak to musím povedať, bratia a sestry, táto forma je skutočne vyslovovaná pri všetkých špiritistických sedeniach, pohybovaní stolom [pri seansách]. Túto formu musí vysloviť každý pri vstupe do slobodomurárskej lóže. Tam je všetko pekne ozdobené… Predstavte si, aký prefíkaný diabol je: Tam je stôl a na ňom leží otvorená Biblia a vedľa toho trojuholník. Vy viete, že mnohí prirovnali trojjedinosť k trojuholníku. A vedľa toho trojuholníka leží kružidlo. Predtým, ako človek zloží sľub, si musí odhaliť hornú časť tela, musí ukázať svoju hruď. Je tam truhla, do ktorej musí pozrieť predtým, ako zloží sľub. Áno, či je to moslim, žid alebo kresťan, všetci musia opakovať pri vstupe do lóže trojičnú formu. 

Ak by som to v Ontáriu v Kanade nepočul z úst muža, ktorý patril k Obchodníkom plného evanjelia a ktorý poznal Demosa Shakariana, u ktorého som kázal… On ma zbadal v hoteli, prišiel jednoducho ku mne a povedal: „Ty si cudzinec, odkiaľ prichádzaš a čo tu robíš?“ Stručne som mu povedal, kto som a on potom povedal: „Som tu s obchodníkmi plného evanjelia, ale patrím aj do slobodo-murárskej lóže a som žid a predstav si, ako žid som musel opakovať trojičnú formu, keď som do lóže vstupoval.“ Myslel som si sám pre seba: Vďaka buď Pánovi za tento rozhovor.

Bratia a sestry, náš Boh je jeden Boh! Novozákonné zmluvné meno, v ktorom sa nám Boh zjavil ako Otec, v Synu a skrze Svätého Ducha je Ježiš Kristus, náš Pán. Preto nášmu Bohu ďakujeme, ktorý nám v tom skutočne daroval jasnosť jednoducho sa zo srdca zrieknuť týchto nebiblických učení a všetkého, čo sa v tom ešte dnes deje.Nášmu Bohu buď vďaka za to, že smieme veriť tak, ako hovorí Písmo a vrátiť späť ku pôvodnému Slovu.

Bratia a sestry, viac milosti Boh nemohol dať. Komu je Boh milostivý, tomu je milostivý, kto je z Boha, počuje Božie Slovo a kto Božie Slovo počuje a vo viere prijíma, tomu je skrze Svätého Ducha zjavené. Jednoducho nádherné: „Poznajte, že Boh Svojich svätých nádherne vedie!“ [Žalm 4:4 podľa nem. prekladu]

Ešte jedna myšlienka bez toho, aby sme do nej zachádzali hlbšie. V Izaiášovi 21:11 máme Slovo: „Strážca, koľko je ešte noci? Strážca, koľko je ešte noci? Strážca povedal: Ide ráno, ale príde zase aj noc.“

Noc pokročila, deň sa priblížil a o polnoci sme počuli krik: „Hľa, ženích ide! Vyjdite mu vústrety!“ [Matúš 25:6]

Ako krvou vykúpený zástup, ako tí s Bohom zmierení, korunovaní milosťou smieme byť nerušene zhromaždení a počuť Božie Slová, ktoré ostávajú naveky.

„Nebo a zem pominú, ale Moje Slová nikdy nepominú.“ [Matúš 24:35]

A Peter mohol povedať: „A to je to Slovo, ktoré sa vám zvestovalo.“  [1. Petra 1:25]

Museli sme vysloviť aj napomenutia, ale kázali sme a budeme kázať večne ostávajúce Božie Slovo. Nech aj v tento deň Pánovo Slovo padne do našich sŕdc. Majme vnútorný súhlas. Veďme Pánu ľúby život a ostávajme vo všetkých rozhodnutiach triezvi a normálni a verme, že Pán všetko dobre učiní. Jemu, všemohúcemu Bohu buď prinesená chvála a česť na všetky veky. Povstaňme k modlitbe.

Skloníme naše hlavy a otvoríme naše srdcia pred Bohom Pánom. 

Bratia a sestry, toto je deň, ktorý učinil Pán, toto je časové obdobie, o ktorom písali Peter, Pavel a Jákob. Jákob dokonca píše v kapitole 5 od verša 7, že máme byť trpezliví, kým Boh nepošle ranný a pozdný dážď, kým nezapočne nadprirodzené Božie pôsobenie a všetci budeme naplnení Svätým Duchom. Nech nám Pán daruje hodiny modlitieb, v ktorých sa Bohu priblížime a Boha prežijeme. 

Pod zvestovaním sme sedeli roky a všetci noví všetko počuli a verili, čo bolo zvestované pred 50, 40, 30, 20 alebo 10 rokmi – všetko môže ostať tak, ako to bolo napísané a zvestované, nič nemusí byť zmenené.

Bratia a sestry, počas uplynulých dní som čítal obežníky z rokov 2013, 2014, 2015 a povedal som pred Pánom: „Čo ešte nebolo napísané? Všetko bolo zvestované a všetko je napísané.“

Jednu prosbu pred tvárou Božou však mám: Žeby boli odteraz vo všetkých jazykoch tlačené a zverejňované len rovnaké brožúry, žeby sa viac nediala žiadna svojvôľa, ale aby mala Nevesta Baránka po celom svete rovnakú informáciu – identické obežníky a kázania, aby všetci prišli ku jednote viery. Nerobte si starosti, Boh sa postará o to, aby všetci vo všetkých jazykoch v správnom čase počuli to isté.

Ako bolo ukázané bratovi Branhamovi – nevesta vyšla z kroku, ale bola privedená späť do rovnakého kroku – jedno srdce a jedna duša – vo všetkých národoch a jazykoch.

Spolu s Pavlom kladieme nárok, žeby všetci, ktorí teraz počujú Božie volanie, patrili k tomu, pretože zo srdca veria. Viera vedie k poslušnosti a viera nás v poslušnosti spája s Bohom.

Tak to bolo s Abrahámom – on veril a videl zasľúbenie naplnené a bol poslušný, keď mal obetovať Izáka. 

Bratia a sestry, ako je to v liste Rimanom 9-11: Viera je spojená s Bohom, s Božím Slovom a zasľúbeniami. Neviera nás od Boha oddeľuje, vylamuje nás [ako vetvy z Rimanom 11] a preto nám Boh Pán daruj pravú vieru – vieru, ako hovorí Písmo, aby sme mali účasť na tom, čo Boh práve teraz z milosti koná.

V čase, keď máme sklonené hlavy, dovoľte sa mi dnes pýtať, či sú v našom strede nejakí noví, ktorí svoj život posvätili Pánovi a chceli by s Bohom uzavrieť zmluvu dobrého svedomia a nechať sa biblicky pokrstiť. Zdvihnite ruky. Ak sú, tak je tu možnosť dostáť Božiemu Slovu a byť biblicky pokrstený. Áno, dvaja, traja. Ó, Boh Pán požehnaj. Boh Pán požehnaj. Bratia a sestry, aká milosť! „Dnes, ak by ste počuli Jeho hlas…“  [Židom 4:7]

Ešte jedna otázka. Máme v našom strede takých, ktorí majú námahu veriť tomu či onomu z toho, čo je vo zvesti kázané? Zdvihnite ruku a budeme sa spoločne modliť. Ďakujem drahá sestra, Boh ti požehnaj, ďakujem všetkým a Pánu buď vďaka. U Neho je všetko možné. On môže všetko zjaviť, On môže požehnať.

[pieseň]

Nášmu Pánu buď skutočne prinesená vďaka a klaňanie.

Včera sme podali správu o tom, čo Boh učinil v Moldavsku, bolo to skutočne mimoriadne. Naši bratia z Rumunska k tomu pridali svoju časť – či brat John, Daniel, Florin – všetci k tomu pridali svoju časť a 11 700 sa pripojilo, aby počuli a prežili televízne vysielanie. Pánovo Slovo preniklo do celého národa a aj tam Pán tých posledných vyvolá.

Máj a jún boli skutočne mimoriadne – či už v Perzskom zálive alebo kdekoľvek inde, všade Boh otvoril dvere a srdcia. Teraz máme pred sebou veľkú cestu a hovoríme: Nech sa deje vôľa Pánova.

Vlastne nepotrebujem viac nikam lietať. Bratia a jednotlivé zbory sú všetci pripojení a všetci môžu počuť. Ale v najväčších mestách v Kongu budú veľké zhromaždenia na štadiónoch a všade bude pri tom štátna televízia, aby prenášala, čo bude hovorené.

Teraz máme problém: 8. 6. sme poslali pas na veľvyslanectvo do Berlína a štrajk na pošte v Nemecku sa postaral o to, že ešte nemáme pas naspäť. Všetky zhromaždenia sú naplánované a obzvlášť brat Taty hovorí: „Počuj, táto cesta sa musí uskutočniť, inak to nejde.“ Nuž dobre, ak sa musí uskutočniť, tak sa uskutoční. Či už s vízami alebo bez nich, ak to tak Boh chce… Toľko dôvery v Neho máme, že On je Pán a všetko dobre učiní. Boh požehnaj obzvlášť nášho milovaného brata Tatyho, najlepšieho prekladateľa z angličtiny do francúštiny. Väčšinou je prekladané ešte do dialektu tak, aby sme dosiahli aj ľudí z vidieka.

Myslite na mňa vo svojich modlitbách. Pánu buď vďaka, že je to až doteraz možné. Očakávame, že daruje milosť. Ako bolo povedané: Ak sa má cesta uskutočniť, tak sa uskutoční, či už s vízami alebo bez nich. Vychádzam z toho, že spravia v Kinshase výnimku a jednoducho povedia: „Vitajte!“

Nášmu Bohu buď česť. Vy všetci, ktorí nehľadíte na vzdialenosti a náklady – od najvýchodnejšieho Fínska, z Rumunska, z Poľska, Prahy, Slovenska, Anglicka, sme tu zo všetkých európskych krajín, aby sme počuli Slovo Pánovo. Boh požehnaj našu návštevu z Flagstaffu, Toronta a Edmontonu. Boh vás požehnaj z Južnej Afriky, z celej Afriky a z celého sveta. Boh požehnaj spolu s nami Svoj krvou vykúpený zástup. Vo viere a poslušnosti sa pripravujeme na návrat Pána.

Teraz prosíme spevokol, aby s nami všetkými v angličtine spievali pieseň, aby sme mohli  spievať všetci spoločne. Som rád, ak spevokol spieva piesne, ktoré sú známe a môžu ich spievať všetci po celom svete. Chvála a vďaka buď Pánovi.

[pieseň]

Dnes prosíme milovaného brata Ericha Schmidta, aby prišiel dopredu a spoločne s nami Pánovi ďakoval. Boh ho od začiatku požehnal a postavil ku požehnaniu.

[modlitba]

Tri veci sú stále zdôrazňované: krv Novej zmluvy, ktorá bola za nás preliata, Slovo so všetkými zasľúbeniami, ktoré nám Pán daroval, a Boží Duch, ktorý Slovo obživuje a skrze zjavenie nás do Slova vedie.

Ste všetci vďační za Božie Slovo? Veríte všetci zo srdca vo zvesť, ktorú nám Boh zveril? Veríte všetci, že sa návrat Pánov priblížil? Veríte všetci tomu, čo hovorí Písmo?

 „A keď sa to začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite svoje hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ [Lukáš 21:28]

Aj to miesto z listu Židom 10 a ostatné, ktoré boli čítané – žeby nám Boh daroval milosť, že by sme boli nájdení v Jeho plnom zaľúbení a v Jeho vôli, keď sa vráti.

Teraz dávame nášmu milovanému bratovi Helmutovi Miskysovi pozdravy do celej Brazílie, Čile a Paraguaja, žeby Pán nášho brata mocne požehnal a postavil ku požehnaniu, žeby Slovo Pánovo všade preniklo a všetci boli spojení so zvestovaním, pretože z presvedčenia verím, nie kvôli mne, ale preto, čo Pán sám ukázal – posledná zvesť predchádza návratu Krista a len ten, kto posledné volanie počuje, verí a poslušne nasleduje tomu, čo bolo povedané, bude pri tom. Bez toho, aby sme súdili – všetci, ktorí ďalej kráčajú po vlastných cestách, cieľ nedosiahnu. Ďakujme Bohu Pánu za milosť, ktorú nám daroval.

Milovaný Pane, Ty večne verný Bože, Ty si nás požehnal, Ty si nás postavil v stane zjavenia ku truhle zmluvy. Veríme všetkým slovám Starej i Novej zmluvy a veríme, že Tvoje Slovo sa nevráti späť prázdne, ale vykoná, k čomu bolo poslané.

Milovaný Pane, prosíme Ťa za krvou vykúpený zástup, za všetkých, ktorí sú určení k tomu, aby videli Božiu slávu, aby Slovo zo Zjavenia 19 osobne prežili: „…a Jeho manželka sa prihotovila. A dalo sa jej, aby sa obliekla do čistého a nádherného kmentu…“ Milovaný Pane, obmy nás nielen od všetkých hriechov, ale vezmi všetky poškvrny a vrásky, vezmi všetko, ó, Pane, obmy nás v Ježišovej drahej krvi, v tom milostivom očisťujúcom prúde! Ďakujeme Ti ešte raz za moc Tvojej krvi, Tvojho Slova a Tvojho Ducha a prosíme Ťa: Pozdvihni Svoju tvár nad nami všetkými a daj nám Svoj pokoj a Svoje požehnanie v Ježišovom svätom mene. Haleluja. Amen.

Prosím, vezmite pozdravy do všetkých miest, brat Willi do Anglicka, do Čiech, na Slovensko, do Fínska, Švédska, Rakúska, skutočne všade.

Ak Boh chce, uvidíme sa prvý víkend nasledujúceho mesiaca opäť. Myslite na mňa vo svojich modlitbách. Sme v Pánovi spojení. Boh požehnaj našu sestru z Berlína a z Johannesburgu. Boh požehnaj všetkých a buď s nami všetkými. Amen.

¹  Miguel Serveto (* 29. 9. 1511, Španielsko – † 27. 10 1553, Švajčiarsko), španielsky lekár, teológ a humanista. Osobný lekár biskupa vo švajčiarskej Vienne, opísal pľúcny krvný obeh. Pre kritiku učenia o svätej Trojici ho za pobytu v Ženeve na rozkaz Kalvína zatkli a ako kacíra upálili.