Ewald Frank, Zürich 31. 5. 2015

[brat Rolf]

Chcel by som vám oznámiť smutnú správu. Minulú stredu v noci na štvrtok náš brat Urs Graaf od nás odišiel. On nám predišiel, Pán ho vzal k Sebe. Dnes popoludní budeme ešte mnohé počuť, ale teraz spievajme dve piesne. 

Ako prvú by som chcel navrhnúť pieseň číslo 83: Hľadím na tú nepochopiteľnú milosť. 

Áno, táto pieseň je celým kázaním, ale v poslednej slohe sme spievali: „Až kým Ho neuvidím, toho nádherného Syna Božieho.” Myslím, že to je naša túžba – raz Ho vidieť. Myslím, že náš milovaný brat je teraz tam, kde by sme všetci radi boli. Chceli by sme spievať ako druhú pieseň číslo 206: Jeden prišiel, aby za mňa zomrel. 

V tretej slohe sme spievali: Prenechaj sa Ježišovi a dôveruj Jemu samotnému. To je to: My dôverujeme jedine Pánu Ježišovi Kristovi. On nečiní žiadne chyby. 

Teraz poprosím brata Baumgartnera, aby nám niečo povedal. Potom nám brat Gerr prečíta Slovo a bude sa s nami modliť. Pán vám požehnaj.

[brat Baumgartner]

Milí bratia a sestry, je to veľká milosť, veľká prednosť a istotne i vôľa Božia, že dnes smieme byť zhromaždení v mene Pána Ježiša Krista. Už skrze piesne, ako už povedal brat Rolf, sme už počuli kázanie a boli bohato požehnaní. V uplynulých dňoch sa mi nanovo stalo veľkým, že Božie myšlienky nie sú našimi myšlienkami. Ešte pred jedným mesiacom náš milovaný brat Urs Graaf s poslednými zvyškami fyzických síl vystúpil na toto pódium a tak ako vždy verne slúžil Pánu. Skrze jeho ústa nikdy neprišla žiadna sťažnosť, žiadna horkosť ani reptanie. Teraz, po tri roky trvajúcom čase utrpenia, Urs premohol a Vykupiteľ ho vzal domov. Bolí to, je to ťažké, keď naše rady opustí milý priateľ a verný Kristov spolubojovník. Až do samého konca som veril, že nastúpi ten veľký Lekár, keď už tí pozemskí lekári zlyhali. 

Spomenul som si na moje časy mladosti. Keď sa stalo niečo, čo ľudia nevedeli zdôvodniť, tak moja matka vždy povedala: „Človek mieni a Boh mení.” A tak to je dobré – cesty Pánove sú nevyspytateľné. Ku našej úteche a posilneniu by som chcel čítať slová z Izaiáša 55, verše 8 a 9: 

„Lebo Moje myšlienky nie sú vašimi myšlienkami, ani Moje cesty nie sú vašimi cestami, hovorí Pán. Lebo o koľko vyššie sú nebesia než zem, o toľko sú vyššie Moje cesty než vaše cesty a Moje myšlienky než vaše myšlienky.“ Skladateľ piesní spieva: „Kto tebe, Pane, môže porozumieť, kto môže vidieť východ Tvojej cesty, po ktorej nás vedieš? Ty rozväzuješ, čo my zväzujeme, a ničíš to, čo my budujeme. Nedokážeme to zdôvodniť, môžeme len Tebe dôverovať.”

Milí bratia a sestry, chceme to činiť tak, ako to brat Rolf povedal. Pánovi skutočne vo všetkom dôverovať a veriť, že On všetko, čokoľvek na nás príde, dobre učiní. Ten zosnulý nám to predžil a my všetci môžeme naše starosti a núdze zložiť na Neho. On sa o nás stará a On nám dá tento pokoj. Pán nech to dnes daruje, skutočne daruje, žeby sme jeden s druhým boli tesne, zo srdca spojení. Nech teba, milá sestra Dori, ten milostivý Pán, ten dobrý Pastier cez tieto ťažké dni milostivo prenesie a nech ti daruje mnoho sily, odvahy a istoty. Všemohúci nech nášho milovaného brata Franka a nás všetkých Svätým Duchom pomaže a Svoje Slovo v našom strede potvrdí v Ježišovom mene. Amen.

[brat Gerr]

Milí súrodenci v Pánovi, aj ja by som chcel vás všetkých veľmi srdečne privítať v drahom mene nášho Pána Ježiša Krista. Aj všetkých tých, ktorí sú pripojení cez internet – oni všetci majú účasť na tom istom požehnaní a tej istej úteche, ktorú my dnes prijímame. Nech Boh nášho brata požehná, keď ku nám prináša Jeho Slovo. 

Chcel by som ešte odovzdať pozdravy od všetkých súrodencov z Čile, prišlo mnoho e-mailov so slovami potechy našej milej sestre. Oni to nesú spolu s nami, trpia spolu s nami a zdravia nás všetkých v drahom mene nášho Pána. Boh hovoril, a keď Boh hovoril, tak k tomu nie je viac čo povedať. Potom nám ostáva už len podriadiť sa pod jeho večne platné Slovo a dúfať v Neho, na Jeho milosť sa spoliehať, na nej budovať, na Neho čakať, až kým nás On vezme domov. Niektorí nás predídu, tak ako náš milovaný brat, ale on je v sláve, to vieme, pretože on žil to, za čím stál. Ďakujeme Pánovi za takých bratov. Predtým ako sa budeme spoločne modliť, chcem čítať Slovo zo Žalmu ku nášmu vzbudovaniu a prosím, aby sme k tomu povstali. Žalm 34, verš 3 až 9: 

„V Pánovi sa bude chváliť moja duša, čo keď počujú pokorní, budú sa radovať. Zvelebujte so mnou Pána a vyvyšujme spoločne Jeho meno! Hľadal som Pána, a ohlásil sa mi a vytrhol ma zo všetkých mojich strachov. Hľadieť budú na Neho a pohrnú sa a ich tvár nebude rumenieť hanbou. A povedia: tento biedny volal a Pán počul a vyslobodil ho zo všetkých jeho úzkostí a zachránil. Anjel Pánov táborí vôkol tých, ktorí sa ho boja, a vytrhuje ich. Okúste a vidzte, že je dobrý Pán; blahoslavený muž, ktorý sa utieka k nemu.“

Amen. Chceli by sme sa spoločne modliť. 

Nebeský Otče, ďakujeme Ti za všetku Tvoju dobrotu, spravodlivosť a všetko Tvoje pôsobenie v našich srdciach. Ďakujeme ti za Tvoju útechu, ktorú nám dávaš, obzvlášť našej milovanej sestre Dori. Ty si ju na Svojich rukách niesol až do dnešného dňa a Ty to i naďalej učiníš. Prosíme Ťa o to v tom drahom mene Ježiša Krista, že by si aj nás všetkých potešil Svojou potechou. Ďakujeme Ti, drahý Pane, a daj, že by i toto popoludnie slúžilo ku Tvojej sláve, ku Tvojej cti a ku nášmu vzbudovaniu. Požehnaj Svojho služobníka, požehnaj ho Svojím Svätým Duchom, požehnaj i nás, keď tvoje Slovo počujeme. Ďakujeme Ti za to v Tvojom nádhernom mene Ježiš. Amen.

Teraz spevokol zaspieva pieseň. Oni mali v Lossburgu na srdci pieseň a tú by nám dnes chceli ešte predniesť. Pán nech požehná i tých spevákov. Amen.

[brat Frank]

Áno, vy milí, verím, že by sme mali spievať Skoro, áno, skoro tam s jasotom vojdeme. Na to môžeme všetci povedať Amen. Áno, už čoskoro. 

Sme Pánovi obzvlášť vďační za bohato požehnaný život nášho brata Ursa Graafa. Pred štyrmi týždňami ešte stál na tomto mieste, všetci sme to spoločne prežili, a teraz je u Pána. Prajeme obzvlášť našej drahej sestre Graafovej Božie požehnanie, pomoc a útechu. Vieme, že brat Graaf teraz smie vidieť to, v čo veril. Obaja naši bratia brata Graafa navštívili – brat Schmidt vo štvrtok, predtým v pondelok brat Helmut Miskys a potom náhle, bez bolesti, bol vzatý domov. Nášmu Bohu buď vďaka za bohato požehnaný život, ktorý bol posvätený Pánovi (ak si dobre pamätám) od roku 1974. Prežili sme veľa rokov, v ktorých  náš brat mohol slúžiť Pánovi.

Dnes je veľmi mimoriadny deň. Pozval som brata Michaela, ktorý ma v apríli doprevádzal v Dubaji a Pakistane, aby svedčil o tom, čo sme v apríli prežili. Pozval som aj brata Johna z Bukurešti, aby podal stručnú správu o tom, čo Boh od roku 1968 v tejto krajine učinil.

Máme návštevu z Južnej Ameriky a nebudem zmieňovať mená, pretože sme za to kritizovaní – viete, že existujú ľudia, ktorí sa tým jednoducho zaoberajú – my sme však skutočne zo srdca vďační, že Slovo, posledná zvesť dosahuje posledné národy a jazyky a že sme sa návratu Pána skutočne veľmi priblížili.

Nechcel by som zdržovať a ani o poslednej ceste teraz v máji by som nechcel mnoho hovoriť. Pred dvomi týždňami bolo veľké zhromaždenie v Rangúne v Mjanmarsku, zo všetkých cirkví, letniční, baptisti jednoducho prišli do veľkého zboru, aby počuli Božie Slovo. Skutočne je medzi ľudom hlad a Pán volá zo všetkých národov a jazykov, zo všetkých náboženstiev a denominácií von a všetci, ktorí u Boha našli milosť, počujú to, čo nám Pán v tomto čase hovorí: „Hľa, Ženích prichádza! Vydajte sa na stretnutie s Ním.“ A potom: „…a tie, ktoré boli hotové, vošli s Ním na svadbu, a zavreli sa dvere.“ [Matúš 25:6 a 10]

V súvislosti s bratom Graafom ešte nádherné Slovo zo Zjavenia 14:13, ktoré je nám všetkým dobre známe: „Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí odteraz zomierajú v Pánovi.“

Od Golgoty, od okamihu, keď nastalo zmierenie s Bohom, smú všetci zmierení vidieť tvár Pána – na to nie je potrebné žiadne svätorečenie alebo blahoslavenie [ktoré činia ľudia]. Nie, „Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí odteraz zomierajú v Pánovi.“ A kto prejde do listu Rimanom 14:7-8, tam stojí napísané: „Lebo keď žijeme, žijeme Pánovi; a keď mrieme, mrieme Pánovi.“ Sme a ostávame Pánovým vlastníctvom a čo žiadne oko nevidelo a žiadne ucho nepočulo, to Pán pripravil pre tých, ktorí Ho milujú [1. Korinťanom 2:9]. My Ho milujeme a aj náš brat Ho miloval.

Teraz prosíme brata Michaela, aby prišiel a cítil sa dobre a slobodne a prosíme brata Arbena Mulaja, aby prekladal. Príďte teraz dopredu. Áno, to sú oni dvaja a potom sa pripojí brat John..

[brat Michael z Londýna a Pakistanu]

Zdravím vás všetkých v drahom mene nášho Spasiteľa a Vykupiteľa Ježiša Krista. Ďakujem vám za pozvanie. Prinášam vám pozdravy zo zboru veriacich v Londýne a Pakistane. Je mi ľúto, že som dnes ráno počul tú smutnú správu. My všetci veríme, že náš Pán má moc zmeniť náš smútok na radosť. On nám dal veľkú nádej, že jedného dňa uvidíme našich milovaných, ktorí nás opustili. Keď som dnes ráno odchádzal na letisko, tak som mal tiež zmiešané pocity. Moja rodina ma tam odviezla a oni i ja sme boli trochu smutní, ale zároveň som mal radosť, že uvidím ľud, ku ktorému patrím. Podobný pocit máme my všetci, keď nás niekto opustí. 

Predtým ako podám správu… v Zürichu som bol naposledy v roku 2007. Navštívil som vtedy mojich príbuzných v meste Aarau. Dnes som však prišiel, aby som videl moju duchovnú rodinu! Ďakujem Pánu, že som medzi svätými.

Rýchlo prejdem k poslednej ceste s bratom Frankom. Ešte dnes si pamätám deň, v ktorom som prvýkrát počul brata Franka. Bolo to v roku 2002. Keď som ho vtedy počul, ničomu som nerozumel. Všetko to šlo pomimo mňa. Zvesť bola príliš hlboká. Nič som nedokázal pochopiť napriek tomu, že som bol diakon v letničnej cirkvi. Keď som počul brata Franka, zistil som, že o Biblii nič neviem, stal som sa žiakom brata Franka a učil som sa od neho. Od roka 2002 brata Franka nasledujem a dnes tu nie som, aby som oslavoval človeka, ale aby bolo oslavované meno Ježiš. My všetci tu dnes oslavujeme meno Ježiša Krista.

Minulý mesiac som bol po prvýkrát s bratom Frankom v Dubaji. V Dubaji bola zvesť hodiny zvestovaná po prvýkrát. Ľudia počuli zvesť hodiny po úplne prvýkrát. Mali sme v jeden deň dve zhromaždenia – jedno bolo ráno a druhé večer, pretože v Dubaji sú zhromaždenia len v piatok, keď je voľný deň. Brat Frank kázal v oboch zhromaždeniach, medzi ktorými bola prestávka 2 hodiny. Ten jediný čas počas tejto cesty, v ktorom sme mohli odpočívať, bol čas v lietadle. To bol jediný čas, v ktorom sme odpočívali. 

Ďalší deň sme šli do Islamabádu, kde bolo zhromaždenie, v ktorom brat Frank kázal, a ďalší deň sme cestovali do Lahore. Tam bol seminár kazateľov a brat Frank tam tiež niekoľko hodín kázal. Keď som ho viezol späť na letisko, sedel som v aute vzadu a on vpredu vedľa šoféra a veľmi zdvorilo som sa ho spýtal: „Brat Frank, ak sa necítiš príliš unavený, máme pozvanie z televíznej stanice, kde môžeme ísť a kázať.“ Po malej chvíli mi brat Frank povedal svojím hlbokým hlasom: „Brat Michael, poviem ti jednu vec.“ Keď toto povedal, bol som veľmi pozorný, čo mi chce povedať, tak ako dobrý žiak pozorne počúva, keď jeho učiteľ hovorí. Počúval som brata Franka veľmi pozorne. Povedal mi: „Brat Michael, toto je posledné volanie, ktoré teraz v televízii zaznieva. Toto je posledné volanie pre tých posledných.“ Keď toto povedal, ledva som ovládal slzy radosti, pretože Pán čoskoro príde. Len orol dokáže predpovedať, keď sa blíži búrka. Môže to cítiť na svojich krídlach a môže stúpať nahor a nad búrku, ktorá môže dolu zničiť mnohé veci, ale orol je v bezpečí. Preto keď to povedal, bol som naplnený radosťou a jeho hlas mi prešiel morkom kostí. 

Potom sme šli do tejto televíznej stanice, kde sedel jej majiteľ s rodinou pri raňajkách, ku ktorým nás pozval. Spýtal sa brata Franka: „Brat Frank, povedz mi o tvojej službe.“ Keď brat Frank začal hovoriť, zmienil meno Williama Branhama a ja som mu zdvorilo povedal: „Brat Frank, títo ľudia možno nepoznajú službu brata Branhama.“ Tento brat, ktorý bol majiteľom televíznej stanice, na mňa pozrel a povedal: „Brat, môj starý otec mi rozprával o Williamovi Branhamovi. Bol som vtedy malé dieťa, keď mi to rozprával.“ Povedal bratovi Frankovi: „Chcel by som o Williamovi Branhamovi vedieť viac. Prosím, povedz mi o ňom viac.“ 

V tejto televízii sme mali hodinový rozhovor, ktorý bol vysielaný do 56 krajín, z čoho je 23 moslimských, takže to bolo dostupné v celom blízkovýchodnom regióne. Keď sme túto reláciu skončili, povedal: „To nestačí. Brat Frank, chcem, aby si ešte raz kázal v ďalšej televíznej relácii. Chceme vedieť o službe brata Branhama viac. Je viac toho, čo majú ľudia vedieť o konečnom čase.“ Šli sme do štúdia a mali sme tam ďalšiu reláciu.

Potom sme leteli do Karáčí, ktoré je prístavným mestom Pakistanu, a tam bolo zhromaždenie v letničnom zbore na treťom poschodí budovy. Na schodoch nebolo žiadne zábradlie a my všetci, ja, brat Frank a brat Noble Gill sme šli peši hore. Poviem vám, bol som vyčerpaný. Brat Frank však nebol a 2 hodiny kázal a ja som prekladal. Každý v tomto zhromaždení tam sedel a počúval, čo 2 hodiny kázal. Na záver prišiel kazateľ tohoto zboru na pódium a povedal: „Mnoho rokov sme tu počúvali kázania, ale dnes večer sme počuli Božie Slovo.“ Po zhromaždení prišli ľudia a podávali bratovi Frankovi ruky a radovali sa, že po prvýkrát počuli zvesť hodiny.

Na konci potom štátny poverenec, ktorý sprevádzal brata Franka počas cesty na letisko (pretože brat Frank mal počas celej cesty ochranku a sprevádzalo ho policajné auto), šiel s ním až k lietadlu, aby videl, že bezpečne odletí. Keď sa vrátil späť, tak sme s bratom Noble Gillom videli, že plakal. Bol to moslimský brat. Spýtal som sa ho: „Čo sa stalo?“ Povedal: „Takého Božieho muža som nikdy nestretol. Predtým ako odletel z Pakistanu, sa modlil za mňa osobne, modlil sa za Pakistan a za pokoj a bezpečnosť Pakistanu. Som jeho modlitbou veľmi dotknutý.“ Dali sme mu Bibliu, aby mohol čítať.

Mohol by som rozprávať mnoho z tejto cesty, ale myslím, že to na dnes stačí. Pán vám všetkým požehnaj. Prajem príjemný deň. Ďakujem.

[brat Frank]

Chvála a česť buď Pánu. Brat John, prosím. Brat Arben, zostaň ešte tu. Sme Bohu zo srdca vďační, že otvára dvere a srdcia a že Slovo vykonáva, k čomu bolo poslané. Porozumeli ste všetci všetkému? Skutočne? OK. Poď, brat, a povedz nám niektoré veci a ja poviem zvyšok.

[brat John z Bukurešti]

Boh vám požehnaj, bratia a sestry. Prinášame vám pozdravy z Rumunska. Poznali sme brata Graafa, on bol u nás v Rumunsku a mali sme veľmi mocné zhromaždenia. Veľmi sme si ho vážili.

Sme na tomto mieste, aby sme vám podali správu o Božom diele v Rumunsku. 

Vedeli sme jednu vec: Ak Boh v krajine niečo začne, tak to dokoná. Začalo to v 70. rokoch skrze rádio Luxemburg. Železná opona Božie Slovo nemohla zastaviť. Brat Mathias Henrich v Rumunsku tieto kázania počul a preložil. On ich prekladal a prepisoval a my sme ich potom čítali. Boli sme len malá skupinka, ale vedeli sme jednu vec: Slovo, ktoré nám bolo dané, nie je len pre nás, musí byť rozširované. 

Po revolúcii v roku 1990 prichádzal brat Frank do Rumunska takmer každý rok. Mali sme verejné zhromaždenia v celej krajine – ak si dobre pamätám, tak to bolo v 17 veľkých mestách. 

Všetci slúžiaci bratia v celej krajine spolupracujú, a tak vyrástli lokálne zbory vo väčšine veľkých miest. V dedinách a iných malých mestách sa konali verejné zhromaždenia, a tak tieto malé zbory rástli.

V televízii sa vysielajú každú sobotu a nedeľu ráno 30-minútové kázania brata Franka. Ľudia píšu a telefonujú, že chcú literatúru, a teraz rozosielame brožúry, knihy a DVD disky na približne 4 000 adries. Taktiež sa staráme o súrodencov v Moldavsku, kde je tiež toto televízne vysielanie dostupné.

Ďakujeme Bohu za začiatok, ktorý v Rumunsku učinil. Dostali sme milosť toto vzácne Božie Slovo prijímať a len skrze spoluprácu všetkých slúžiacich bratov mohlo toto dielo pokračovať. My spoločne očakávame na návrat Pánov. Boh vám požehnaj.

[brat Frank]

Boh ti požehnaj, brat John. Brat Arben, ostaň tu. Tento mladý muž, narodený v Kosove, patril do moslimskej rodiny. Pán ho zavolal a dnes postavil ku požehnaniu jeho ľudu v jeho jazyku. Boh ti jednoducho požehnaj. Jeden z najznámejších advokátov v našom regióne. Bohu Pánu buď vďaka. Bohu Pánu buď vďaka.

Prečo som to dnes učinil? Aby nám všetkým bolo oznámené, že Boh skutočne žehná a všetky národy a jazyky počujú Slovo. Máme dnes v našom strede aj brata Momčila Petroviča, ktorý zaopatruje v srbo-chorvátskom jazyku a brata Helmuta Miskysa, ktorý slúži v portugalčine – všetci našli svoje miesto, aby vykonávali svoje poverenie.

Ak môžeme, chceli by sme v spojení s bratom Graafom ešte povedať: Obzvlášť v Čile a kdekoľvek inde náš brat slúžil Slovom, boli ľudia požehnaní. Spolu s bratom Etienne Gentonom mohli mať zhromaždenia dokonca i v Jerevane. Boh všade otvoril dvere a srdcia, tak aby posledná zvesť dosiahla ľud.

Náš brat Michael mohol podať správu len o období, na ktorom mal sám účasť. Ale už od roku 1972 som bol pravidelne v Pakistane, a ako už náš brat povedal, v Pakistane som kázal v 17 rôznych mestách a v Indii na viac ako 20 miestach. Jednoducho som využil roky a čas.  

Bratia a sestry, sme jednoducho presvedčení o tom, že žijeme na konci času milosti.

Predtým ako ešte učiním niekoľko poznámok v súvislosti s naším milovaným bratom, mi dovoľte prečítať Slovo z Habakuka, aby ste vedeli, že Boh má spásny plán a že všetko, čo koná, sa deje na základe Jeho spásneho plánu a v tom čase, ktorý pre to určil. Prorok Habakuk 2:3: „Lebo ešte bude videnie na určený čas, a spiecha ku koncu a neoklame; keby predlelo, čakaj naň, lebo prísť istotne príde; neomešká.“ 

Všetko, čo Boh zasľúbil, sa istotne naplní. Nijak inak to vôbec nejde. Boh je všemohúci, Boh je pravdivý a všetko, čo vo Svojom spásnom pláne rozhodol, sa stane. Obzvlášť čo sa týka nášho času, bratia a sestry, vidíme predsa naplnenie biblického proroctva. Nechceme na to vôbec bližšie zachádzať. 

Prejdime priamo k tomu, čo sa týka nás ako Cirkvi alebo Izraela – a obom dal Boh zasľúbenia – izraelskému národu i Cirkvi. Až po Lukáša 21:24, že bude Jeruzalem šliapaný od pohanov, až kým neskončia časy pohanov. Už v prorokovi Izaiášovi, Jeremiášovi a Ezechielovi bolo predpovedané, čo sa bude diať, a potom vidíme zhromaždenie izraelského národa v ich domovskej krajine.

Bratia a sestry, tu je však ten bod: Boh nečiní všetko naraz. Všetko je podriadené vývoju. V prorokovi Hozeášovi 6 stojí napísané: „Obživí nás o dva dni, na tretí deň nás postaví na nohy…” [v. 2] Jeden deň je u Boha ako našich 1 000 rokov – Žalm 90:4,  2. list Petra 3:8. Vidíme, že po dvoch dňoch, po dvoch tisíckach rokov Pán Svoj ľud zavolal a priviedol späť. Ale ešte nie je všetko v takom stave, v akom to bude, keď On svoje dielo na hore Sion dokoná! Ani s nami, bratia a sestry, ešte nie je všetko v tom stave, v akom to bude a v akom to musí byť pri návrate Ježiša Krista, nášho Pána! 

Poznačil som si len dve-tri veci. Bolo to v roku 1897, keď ten svetoznámy muž, Theodor Herzl, prvýkrát v Bazileji zorganizoval svetovú konferenciu o Izraeli a o tom, že ľud izraelský sa musí vrátiť späť do Jeruzalema, do domovskej izraelskej krajiny. Predstavte si to! Nejaký muž narodený v Budapešti, ktorý pracoval ako redaktor vo Viedni, potom v Bazileji zorganizoval prvú sionistickú konferenciu a povedal: „To je tá zem, ktorú Boh našim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi nielen zasľúbil, ale i dal.”

Takže všetko sa deje, ale nie tak rýchlo, ako si myslíme. My musíme mať trpezlivosť, veriť, byť poslušní a dbať o to, aby sme my osobne držali krok s pôsobením Ducha a vedeli, že Pán, ktorý s nami dielo začal, Ten ho i dokoná. 

Druhá poznámka, ktorú by som chcel učiniť: V roku 1917 britský minister zahraničia Balfour vyhlásil, že izraelský ľud má od Boha zasľúbenú domovinu a tam oni náležia. Potom 14. 5. 1948 prišlo založenie štátu Izrael a Ben Gurion vyhlásil izraelský štát, ktorý mal celý svet rešpektovať. Hovorím ešte raz: Napriek tomu ešte nie je s Izraelom všetko tak, ako by to malo byť; ešte stále s Cirkvou a ani s tebou a ani so mnou nie je všetko tak, ako by to malo byť, ale Pán, ktorý začal, On bude pokračovať, až kým my všetci nedospejeme ku dokonaniu. 

Keď potom prídeme k nášmu úseku, myslíme na to, koľko rokov uplynulo od roku 1933, keď z nadprirodzeného svetla bratovi Branhamovi zaznelo: „Tak ako Ján Krstiteľ predišiel prvému príchodu Krista, tak ty budeš poslaný so zvesťou, ktorá predíde druhému príchodu Krista.” Prešli roky. Hovorím to ešte raz. Musíme vytrvať v trpezlivosti, viere a poslušnosti a nechať sa Bohom zaradiť a usporiadať tak, aby sme v Cirkvi a v kráľovstve Božom našli svoje miesto a boli posilnení vo viere. 

Keď Pán pozhovieva, tak predsa len preto, aby boli tí poslední vyvolaní. Predstavte si to: Až do apríla 2015 Pán čakal, kým mohli byť učinené televízne vysielania pre celý arabský svet! To si raz musíme predstaviť! Brat Branham obzvlášť v rokoch 1960 – 1961 zdôrazňoval rok 1977, ale ak by už v roku 1977 všetko skončilo, kde by si bol ty, kde by som bol ja? Boh si vzal čas, ale tento čas sa blíži k záveru! Nikto si viac nemá brať čas na rozmyslenie, ale veriť a vedieť: Toto je ten deň! Toto je posledné volanie! Toto je posledná zvesť! Vy môj ľude vyjdite von a oddeľte sa! [2. Korinťanom 6:17-18]

Aj to, čo brat Michael povedal o tom bratovi z Pakistanu – predstavte si to: V roku 1954 brat Branham kázal v Bombaji a starý otec tohoto brata bol v týchto zhromaždeniach a prežil ich a potom o tom povedal svojej rodine. A tento muž potom napäto očakával muža, ktorý by mu mohol povedať niečo o bratovi Branhamovi, o ktorom už od svojho starého otca mnoho počul. Nie sú tie cesty Božie nádherné? Či sme to v úvodnom Slove nepočuli? „Moje myšlienky sú vyššie ako vaše myšlienky a Moje cesty sú vyššie ako vaše cesty.” Dôležité potom je, aby sa Jeho myšlienky stali našimi myšlienkami, aby sa Jeho cesty stali našimi cestami a Jeho Slovo sa stalo naším slovom, aby sme z milosti prišli do Božskej harmónie! 

Takže ak naplnenie toho, čo Boh zasľúbil, dáva na seba čakať, tak to má nejaký dôvod!

Hovorím ešte raz: pozrite sa teraz na Izrael! Pred voľbami ten vysoko vážený pán Netanjahu povedal: „Riešenie, ktorého výsledkom sú dva štáty [na území Izraela], nie je možné.” Pred pár dňami povedal, že takémuto riešeniu sa nemôžeme vyhnúť! Prečo? Aby sa mohol naplniť Joel 3:2: „Oni moju zem rozdelili.” A práve preto Pán s nimi príde k súdu! Tak to tu stojí napísané. Po tom poslednom boji, keď národy vystúpia proti Izraelu, potom sa to stane – Pán s týmito národmi zúčtuje. Tu to stojí, v Joelovi 3 vo verši 2: 

„…zhromaždím aj všetky národy a zavediem ich dolu do údolia Joza-fatovho a tam sa budem s nimi súdiť pre Svoj ľud a pre Svoje dedičstvo, pre Izraela, ktorého rozptýlili medzi pohanov a Moju zem si rozdelili.“ 

Všetko je naplnenie Písma, všetko potrebuje svoj čas a hovorím vám: Som Bohu Pánu veľmi vďačný, že my nielen hovoríme o tom, že Boh nám dal v tomto prorockom časovom období zvesť, zvestovateľa a proroka, ale že máme milosť Božiu správne všetko porozumieť. 

Ak by ste boli vedeli, čo všetko v e-mailoch prichádza, koľké veci sa zvestujú a veria… a potom skutočne z plného presvedčenia smieme povedať, že my veríme tak, ako hovorí Písmo, v skutočne každej veci! Nie je žiadny bod, v ktorom by sme sa odchýlili. 

A aj v tejto veci brat Graaf stále znovu pozdvihoval dve miesta Písma. To jedno z proroka Daniela. Brat Graaf mi tieto miesto Písma niekoľkokrát zopakoval. Tu stojí napísané (Daniel 9:22-23): 

„A dal mi rozumieť a hovoril so mnou a povedal: Danielu, teraz som vyšiel aby som ťa učinil schopného rozumieť tajomstvám.” Schopného rozumieť tajomstvám! 

A potom verš 23, ktorý náš brat obzvlášť zdôrazňoval: 

„Pri počiatku tvojich pokorných prosieb vyšlo Slovo a ja som prišiel, aby som ti ho oznámil, lebo si veľmi ľúby”, a teraz príde tá veta, ktorú náš milovaný brat zdôrazňoval: 

„…a tak pozoruj na Slovo, aby si zjaveniu presne porozumel.”  [podľa nem. prekladu] 

To je ten bod: Presne pozoruj na Slovo, tak, aby si zjaveniu, o ktoré sa jedná, skutočne správne porozumel! 

Oba tieto pojmy: „…aby som ťa učinil schopného rozumieť tajomstvám” a potom: „…pozoruj na Slovo, aby si zjaveniu presne porozumel.”

Tu je ten bod! Rešpekt pred Božím Slovom! Ctibázeň pred Božím Slovom! A potom sa napĺňa: „Kto vás počuje, ten počuje Mňa. Tak ako Otec Mňa poslal, tak posielam Ja vás!” 

Je to to isté Slovo. A v Lukášovi 24 stojí napísané, že On započal s Mojžišom a žalmami a prorokmi a otvoril im porozumenie pre Písmo. Čo Pán učinil s tebou a so mnou? On nám zjavil všetko od Mojžiša, prorokov a žalmov – celý Starý a Nový zákon! Kde je nejaké biblické miesto, ktoré by malo význam v spásnych dejinách, ktoré by nám Boh zadržal? Bratia a sestry, taká milosť ešte nikdy na zemi nebola! 

Pavol už v Skutkoch 20:27 povedal, že zvestoval celú radu Božiu. Potom prišlo to celé zjavenie na ostrove Patmos, keď Boh zjavil všetko, čo sa až do konca času má diať, až po nové nebesia a novú zem a Ján mal tú prednosť byť z dôvodu Božieho Slova na ostrove Patmos v zajatí! Také zajatie je jednoducho dobré, nie kvôli nejakému prestúpeniu, ale pre Slovo Božie. A potom videl Pána na tróne a videl, ako sa všetko stane. 

Včera večer som využil čas a prečítal som si prvých desať kapitol Zjavenia. Je jednoducho pramocné, keď v Duchu priamo prežívame to, o čom je tam podaná správa, čo ten muž vtedy videl a počul, že to my vidíme a počujeme a v Duchu sme tam priamo presadení. Aká veľká prednosť, ktorú nám Boh v tomto čase z milosti daroval. 

A ako sme povedali aj ohľadom Izraela – nedeje sa všetko naraz, ale deje sa to. A ako sme to čítali, keď proroctvo, keď zjavenie na seba nechá čakať, tak vytrvajte, ono sa určite naplní. Boh všetko činí v pravý čas.

A tak ako Peter v 2. Petrovej napísal, že Pán nemešká s naplnením zasľúbení… Nie, On nemešká, On má trpezlivosť, kým aj tí poslední budú vyvolaní von a priradení k Cirkvi-Neveste, aby bol počet plný a Pán sa mohol vrátiť. 

Je ešte jedno miesto, ktoré brat Graaf zmieňoval možno pre všetkých slúžiacich bratov – 2. Timoteovi 2:1-3. Ešte pred niekoľkými mesiacmi mi ho čítal a povedal mi, že je to jeho postoj pred Pánom:

„Ty teda, moje dieťa, mocnej v milosti, ktorá je v Kristu Ježišovi. A to, čo si počul odo mňa skrze mnohých svedkov, zver to verným ľuďom, ktorí budú schopní aj iných učiť.“

O to sa jedná! Poučenie, ktoré Boh dal nám, zverujeme bratom a títo bratia majú toto isté zjavenie a môžu to, čo Boh daroval nám, to, čo On daroval Pavlovi, Petrovi a Jánovi a všetkým apoštolom a prorokom, čo daroval bratovi Branhamovi a nám – to podávame ďalej a bratia to dávajú ďalej do celého sveta. A to je opäť Matúš 24:45-47. Milovaní bratia a sestry, to je miesto Písma, ktoré vždy nanovo hovorí k môjmu srdcu. Týka sa to práve pokrmu. Nebola to predsa len zvesť, ale ako náš Pán v Jánovom evanjeliu povedal: „Mojím pokrmom je činiť vôľu toho, ktorý ma poslal.“ [Ján 4:34] Čo je tvojím a mojím pokrmom? Činiť Božiu vôľu, ktorá nám bola zjavená skrze Božie Slovo. Žeby sme verili tak, ako hovorí Písmo. 

A to začína skutočne vierou v jedného jediného Boha. Nie tri samostatne existujúce osoby, ale jeden jediný pravý Boh od večnosti ku večnosti. 

A aj to musí byť povedané: Celý kresťanský svet je predsa v klamnom učení trojjedinosti a nevyjdú von, jedine že by verili Božiemu Slovu tak, ako je napísané – že Boh je len jeden. Boh preto musel poslať proroka, ktorý nám musel povedať, že nie sú traja veční, nie sú traja všemohúci, ale jeden večný všemohúci Boh a aby mal tento jeden večný všemohúci Boh pri sebe synov a dcéry, pripravil ešte pred začiatkom času Svoj spásny plán, ktorý uskutočnil tak, že sa zjavil ako Otec v nebesiach, v Synovi na zemi a vo veriacich skrze Svätého Ducha. 

Bratia a sestry, predtým ako nastal pád do hriechu, predtým ako existoval raj, predtým ako prišla neposlušnosť, pred založením sveta, Boh naplánoval spásny plán a pred založením sveta nás vyvolil a pred založením sveta naše mená napísal do knihy života zabitého Baránka. Boh presne vedel, čo sa bude diať. A pretože sme mali byť ustanovení za synov a dcéry, tak sa všemohúci Boh zjavil vo svojom jednorodenom Synovi: „Ty si môj Syn, Ja som ťa dnes splodil.“ [Žalm 2:7, Skutky 13:33, Židom 1:5] A dnes sme my skrze to isté Slovo a toho istého Ducha splodení a znovuzrodení ku živej nádeji a stali sme sa Božími synmi a dcérami – to je Boží spásny plán. 

Druhý bod je predsa krst. Dokonca aj tí, ktorí neveria v trojjedinosť (nechcel by som nazývať, ktoré spoločenstvá viery to sú, to nečiníme), ale dokonca aj tí, ktorí veria len v dvojjedinosť, ak sa jedná o krst, tak krstia v trojici. Aj tí, ktorí veria len v dvoch, krstia v trojicu. Áno. Celý svet je skutočne strhnutý do bludu. 

Preto Boh poslal proroka, aby všetko priviedol späť na prapôvodný základ apoštolov a prorokov a jednoducho učinil realitou Skutky 3:
„…ktorého však musí prijať nebo až do časov napravenia všetkého, o čom hovoril Bôh skrze ústa všetkých svojich svätých prorokov od veku.“ 

A my, bratia a sestry, ktorí smieme žiť teraz, všetko to vidieť a veriť – vidíte, že viera je spojená so zjavením? Kto neverí, tomu to nebude zjavené, a kto verí, tomu to bude zjavené. Napríklad ten, kto neverí, že sa naplnilo zasľúbenie z proroka Malachiáša, že Boh pošle proroka, predtým ako príde deň Pánov veľký a strašný, tomu to nebude zjavené, pre toho je tá vec naveky uzavretá. Ale pre nás, ktorí veríme, my to jednoducho môžeme usporiadať: Ján prišiel v moci a duchu Eliáša, aby srdcia starozákonných otcov priviedol späť ku novozákonným synom, aby ich spojil s Bohom a prihotovil Pánovi dobre pripravený ľud. Len táto časť je zmienená v Lukášovi 1:16-17. Druhá časť, že majú byť srdcia detí privedené späť k otcom, späť ku počiatku, tá tam nestojí napísaná, tá sa naplnila v našom čase. Pre mňa je jednoducho veľmi mocné, že jedna polovica jedného verša Božieho Slova sa naplnila pred 2 000 rokmi a druhá polovica sa napĺňa v našom čase. Bratia a sestry, pre mňa je to jednoducho pramocné.

Môžeme prejsť aj ku Joelovi 2:32, kde stojí napísané, že každý, kto vzýva meno Pánovo, bude zachránený, pretože na hore Sion bude spása. Keď Peter kázal prvé kázanie v deň Letníc, tak tam hora Sion nebola zmienená, inak by sme všetci museli ísť ku hore Sion. Tam bola zmienená len prvá časť: Každý, kto vzýva meno Pánovo, bude zachránený.

Bratia a sestry, je jedna vec o vedení a inšpirácii Svätého Ducha hovoriť a úplne iná vec pod vedením a inšpiráciou Svätého Ducha stáť a skrze milosť nášho Boha môcť všetko biblicky zaradiť!

Presne tak ako v Lukášovi 4, kde náš Pán čítal z proroka Izaiáša 61 a uprostred verša zostal stáť a prečítal to, čo sa týka dňa spásy. Môžeme si to prečítať v Lukášovom evanjeliu. Vždy bola zdôrazňovaná len tá časť, o ktorú sa jednalo, zvyšok náš Pán vtedy nečítal.

V Lukášovi 4:18-19: „Duch Pánov je nado Mnou, a preto ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium, poslal ma uzdravovať skrúšených srdcom, vyhlásiť zajatcom prepustenie a slepým návrat zraku, zlomených poslať na slobodu…“ A teraz to príde: „…a vyhlásiť rok Pánov príjemný.“

Ak by to bolo podľa Izaiáša 61, tak by bola reč o dni pomsty. Ale o tom náš Pán vtedy na začiatku dňa spásy nemohol čítať. On mohol čítať len tú časť, ktorá sa v tomto čase naplnila!

Ó, aké vzácne, aké dokonalé je Božie Slovo a súlad Starého a Nového zákona je jednoducho pramocný.

Zhrňme to, bratia a sestry: my môžeme plne a cele súhlasiť s Pavlom, Petrom a apoštolmi. My sme nenasledovali chytrácky vymysleným bájkam [2. Petra 1:16], nebežali sme za výkladmi, ale skrze Božieho Ducha sme smeli prijať a vidieť uvedenie do spásneho Božieho plánu, poznali sme čas a hodinu, vieme, o čo sa teraz jedná, totiž o poslednú zvesť: 

„Vy môj ľud vyjdite von, oddeľte sa, nedotýkajte sa ničoho nečistého.“ 

S neverou a niečím nečistým Boh nemôže nič začať. Ako sme to už povedali, bratia a sestry: Boh Svoju pečať nemôže vytlačiť na blud. To vôbec nejde, Boh môže zapečatiť len to, čo On v tebe a vo mne z milosti mohol vykonať. Tam, kde sú bludy a výklady, On Svoju pečať nemôže dať. Boh je pravdivý a Boží Duch je na nás nielen preto, aby sme boli pomazaní, ale aby sme dosiahli ten stav, v ktorom sme skutočne zapečatení Svätým Duchom ku dňu vykúpenia našich tiel. Prosím, všetci si to vezmite k srdcu: trpezlivosti vám je treba [Židom 10:36]. Ale v tomto čase čakania nám poslušnosť a viera jednoducho umožní kráčať vpred, až kým spoločne neprežijeme dokonanie a potom budeme u Pána na všetok čas.

Aj toto by som ešte chcel povedať: Keď brat Branham dostal príkaz, že nemá viac cestovať a nemá ísť ani do Zürichu (Zürich zmieňuje priamo 1. 4. 1962), a potom dostal príkaz vrátiť sa späť do Jeffersonville uskladniť pokrm, musel povedať, že len tu v domovskom zbore môže slobodne všetko zvestovať, že ak ide do iných miest, tak musí brať ohľad na zbory, ktoré ho pozvali. On bol veľmi taktný muž. A to ja tiež činím, ja prichádzam s pravdou zľahka, ale potom úplne na konci sa to stane vždy veľmi vážnym. 

Aj to musím povedať, bratia a sestry, ako ten najmenší, ktorý bol učinený hodný dostať povolanie: To, čo spomínal brat Branham, sa stalo 1. 4. 1962 a príkaz, ktorý mi Pán dal 2. 4. 1962 skoro ráno, znel: Ísť od mesta k mestu a zvestovať Slovo a uskladniť a potom rozdávať pokrm. Pozrite sa dozadu na stôl s knihami a kázaniami brata Branhama. Prosím, čítajte ich! Brat Branham sa osobným veciam venoval oveľa viac, ako som sa im ja kedy mohol venovať. On osvetlil osobný život s Bohom, on povedal sestrám, ako majú byť oblečené a čo majú konať. O tom som ja nikdy nekázal, pretože brat Branham o tom už skoro v každom kázaní niečo povedal. 

Mne je viac dané do zvestovania zahrnúť prorockú a učiteľskú časť, ktorá sa Cirkvi týka. Ale brat Branham zašiel do podrobností, do osobného života – ako máme pred Bohom viesť život v ctibázni v súlade so Slovom. Vďaka buď Pánovi, že máme tento duchovný pokrm, a preto je poverenie, skutočne vykonávané dvojakým spôsobom: Ísť od mesta k mestu a od krajiny ku krajine a zvestovať Slovo – ó, ešte dnes to znie v mojich ušiach, zvestovať Slovo – a potom druhá časť týkajúca sa pokrmu. Takže oboje: zvestovanie Slova a zverejňovanie kázaní brata Branhama, a to hlavne tých, ktoré boli kázané od otvorenia pečatí. Ak to nebola tá istá téma, tak sme všetky tieto kázania preložili, aby to všetci mohli čítať, aby sa mohli stíšiť a modliť sa pri tom a skúsiť sa, či to s každým osobne tak je.

Zhrňme, čo tu dnes bolo povedané.

Pre mňa to je mimoriadny deň. Bolo to jednoducho na mojom srdci, žeby ste to nepočuli len z mojich úst, keď som v iných mestách a krajinách, ale aby očití svedkovia na tomto mieste mohli povedať, čo prežili. Ak zájdem na poslednú cestu – bola veľmi obtiažna, ale či to bolo v Indonézii, Jakarte alebo Medane… a to si predstavte, v Medane je v televíznej stanici hlavným mužom moslim a potom povie: „Tento muž nám niečo má povedať. Ste slobodní povedať to, čo nám musíte povedať.“ To si raz musíte predstaviť! A aj v Medane som dostal celú hodinu, aby som povedal to, čo na moje srdce Boh položil. Nech tí, ktorí majú ucho, aby počuli, počujú.

Hovorím ešte raz: U Boha nie je žiadneho uznávania osôb. On volá zo všetkých národov, jazykov, rás, farieb pleti – On volá Svoj ľud von. On dal Abrahámovi zasľúbenie: „…v tvojom semene budú požehnané všetky národy zeme…“ [1. Mojžišova 12:3, 18:18, 22:18] a v liste Galaťanom 3:8 to máme potvrdené, že v Ježišovi Kristovi budú požehnané všetky národy. Či už v Bangkoku alebo Gangune, prišli stovky z rôznych smerov viery, aby počuli Slovo Pánovo. 

Ako sme počuli zo svedectva nášho brata Michaela – predstavte si to: Všetci v 23 z 56 moslimských krajín z celého okolia mohli počuť zvesť hodiny, všetci majú možnosť rozhodnúť sa. Viete, ako mi bolo na mysli? Mohol som byť a slúžiť v mnohých krajinách a po zhromaždeniach v Pakistane som povedal: „Pane, teraz prepúšťaš Svojho služobníka v pokoji, pretože moje oči videli, že spása, ktorú Boh pripravil všetkým národom, bola národom zvestovaná!“ Viete, ako sa pri tom cítim, keď prichádzajú takéto príležitosti, keď nielen v jednej krajine alebo jednom meste, ale dokonca skrze masové médiá sa Pánovo Slovo môže zvestovať? A ako to povedal náš brat: Od roku 1972 (tak to ja smiem dosvedčiť) Pán aj v Pakistane požehnal, jednoducho nad mieru požehnal.

A ako povedal náš brat John z Bukurešti – okrem Rumunska v Európe neexistuje žiadna iná krajina, v ktorej by prišlo do zhromaždenia 2 000 ľudí. Tam je 1 500, 2 000, 3 000 ľudí v zhromaždeniach, ktoré tam máme. Prečo? Pretože bratia nepristúpili na falošné učenia a smery, ale ostali v Slove pravdy a Boh otvoril dvere, že aj skrze televízne vysielanie sme mohli poskytnúť v Bukurešti premocný rozhovor. 

Ak Boh chce, tak po prvom víkende v Krefelde cestujem do Moldavska a tam taktiež budem v televízii. Pred mnohými, mnohými rokmi som tam hovoril v televízii. Teraz som tam bol znova pozvaný do televízie. Boh otvára dvere, Boh otvára srdcia. 

Bratia a sestry, prosím, neste to ďalej! Hovorte to iným! Nebuďte spokojní s tým, že ste našli u Boha milosť vy! Hovorte to ďalej! Dávajte to ďalej! Nech nám Boh položí na srdce ľudí, ktorým to môžeme hovoriť ďalej a jednoducho s úplnou istotou dosvedčiť: Pán nám zveril  posledné volanie a poslednú zvesť a tú musíme a smieme niesť až do končín zeme.

Aj vám, tu v Zürichu, vo Švajčiarsku, Rakúsku a v celej Európe: Sme jednoducho v Pánovi navzájom spojení a smieme spoločne prevziať zodpovednosť za to, že táto generácia bude počuť poslednú zvesť. 

Aj to nech je ešte zmienené: Čo ešte pred 5 alebo 10 rokmi ešte nebolo možné, je dnes možné. Všetci sa môžu pripojiť, všetci môžu počuť a vidieť. Dokonca keď som kázal minulú nedeľu v Prahe, viete, čo sa stalo? Jeden brat zo Slovenska prekladal do angličtiny kázanie, ktoré som ja kázal v nemčine. Brat Hermann ho prekladal do rumunčiny. Všade sa viac ako 200 ľudí pripojilo a počulo. A keď som hovoril s iným bratom, povedal mi: „Brat Frank, to kázanie z Prahy je na internete už aj v angličtine.“ Predstavte si to raz! Predstavte si to raz!

A potom hľadíme späť na všetky roky, počas ktorých boli hranice zatvorené a Európa bola rozdelená na východ a západ.

A potom hľadíme späť na všetky roky, počas ktorých boli hranice zatvorené a Európa bola rozdelená na východ a západ. Myslime na to, že už v roku 1968 mohol brat Frank vycestovať do všetkých týchto krajín. A čo sa dialo pri tých hraničných kontrolách, to si niekto nevie predstaviť, kufor otvoriť, priestor motora otvoriť, všetko vyložiť, všetky dvere otvoriť, všetko bolo vždy prekontrolované. Boli to časy, ktoré sa mi nepáčili. Ale musím úprimne povedať: Toľko milosti, koľko Boh daroval… Už v roku 1969 som mohol kázať v najväčšom baptistickom zbore v Moskve. Boh jednoducho od samého začiatku otváral dvere, takže Slovo mohlo byť nesené a ľuďom, ktorí boli vyvolení pred založením sveta, mohlo byť zvestované, oni počujú poslednú zvesť, veria a sú v trpezlivosti, vo viere a poslušnosti pripravovaní. 

Nech je modlitbou nás všetkých: Ó, Pane, doveď v našich dňoch k záveru Svoje dielo, priveď Ty k záveru, čo si započal. Ale prosím, dovoľ mne, dovoľ nám mať na tom účasť, žeby som ja našiel v Tvojej Cirkvi svoje miesto a Ty si Svoje dielo vo mne mohol dokonať.“

Nášmu Bohu nech je prinášaná česť a chvála, teraz a na všetky veky. On nás priviedol na najnovšie stanovisko v kráľovstve Božom a všetko, čo ešte pozostáva, prenechávame Bohu. Tak ako povedal brat Branham: Mnohí ďakujú Bohu za to, čo učinil v minulosti, a vyhliadajú po tom, čo konať bude, ale prechádzajú pomimo toho, čo On teraz koná. Bratia a sestry, prijmite to ako príkaz od Pána: To, čo Boh v minulosti konal, nás spája s tým, čo koná práve teraz, a to, čo On koná práve teraz, nás spája s tým, čo ešte bude konať. Náš Boh je verný Boh, Jemu buď česť. Vďaka buď nášmu Bohu za krv Novej zmluvy. Obidve piesne, ktoré sme spievali, zdôrazňovali to, čo sa stalo na kríži Golgoty. Nielen zvesť, ktorú by sme kázali, my kážeme Ježiša Krista, toho ukrižovaného a hovoríme všetkým ľuďom: „Boh bol v Kristu zmieriac svet sám so Sebou.“ [2. Korinťanom 5:19] Krv, Slovo a Duch skladajú svedectvo v Cirkvi živého Boha. Tomu veríme z celého srdca a z celej duše. Jemu buď česť a sláva na všetky veky. Amen.

Povstaňme a spievajme chórus Taký aký som, tak to musí byť.

Smiem sa spýtať, či sú v našom strede nejaké mimoriadne modlitebné priania, ktoré by sme spoločne mohli priniesť Pánovi? Smiem sa spýtať, či na tomto mieste máme dnes bratov a priateľov, ktorí sú po prvýkrát v zhromaždení? Mohli by ste pozdvihnúť svoju ruku? Boh vám požehnaj! Boh vám požehnaj! Boh nech požehná našich mimoriadnych priateľov z Čile. Boh vám požehnaj! 

Tak ako v piesni: „Srdce k srdcu, spoločne zjednotení, hľadajúc odpočinutie v Božom srdci, nech vzplanú plamene lásky k Spasiteľovi.“ 

Nech je to v nás tak, ako bolo našim bratom v Lukášovi 24:32, kde dosvedčili: „Či nehorelo v nás naše srdce, keď nám hovoril na ceste a keď nám otváral písma?“ Či snáď On s nami dnes nehovoril? Či snáď On dnes neotvoril naše porozumenie pre Písmo? Nespôsobil v nás rozhodnutie v trpezlivosti, vo viere a poslušnosti kráčať vpred a vedieť, že príde deň a hodina, v ktorej zaznie trúba a mŕtvi zosnulí v Kristu povstanú najprv a my, ktorí budeme ponechaní živí, budeme premenení a spoločne budeme vytrhnutí?

Obzvlášť našej drahej sestre Graafovej a všetkým, ktorí patria k rodine, želáme Božiu pomoc a požehnanie. Budete zažívať oboje: Smútok, že náš brat už viac nie je s nami, i radosť, že bez bolesti a utrpenia mohol vstúpiť do slávy. Aj to je milosť. Veríme tomu zo srdca? Boh nečiní žiadne chyby, On berie domov len tých, ktorých už pripravil, a my smieme Pánu za to ďakovať.

Ešte raz: Máme nejaké modlitebné priania? Áno, všade. Ó, Boh je verný, Boh je pravdivý! 

Brat Zing, Boh nech ťa mimoriadnym spôsobom požehná, naša drahá sestra z Winterthuru, Boh ťa požehnaj, Boh požehnaj všetkých, ktorí už zostarli. Vy predsa viete, že pri vzkriesení nebude žiadnej stopy po veku, chorobe, po núdzi, všetko bude nové a my budeme do rozkvetu našej mladosti presadení, tak ako to stojí napísané v Jóbovi 33:24 – že budeme presadení späť do dní našej mladosti. Viac nebude stopy po hriechu, po núdzi, ani smrti, ale naveky budeme u Pána. 

Modlime sa. 

Milovaný Pane, Ty večne verný Bože, zo srdca Ti vzdávame vďaku za to, že smieme teraz žiť a poznávať, čo Ty konáš s Cirkvou z národov a čo konáš s Izraelom. Smieme biblické proroctvá vidieť vo všetkých úsekoch a smieme vo viere pozdvihnúť naše hlavy, pretože vieme, že sa naše vykúpenie približuje. Milovaný Pane, už čoskoro zaznie volanie: „A Duch a nevesta hovoria: Príď! A ten, kto počuje, nech povie: Príď!’“ Milovaný Pane, Ty si sa stal naším Ženíchom. Nevesta bola z Teba vyňatá a k Tebe bude opäť privedená. Milovaný Pane, prijmi zo srdca vďaku za zjavené sväté vzácne Slovo, Tebe nech je vzdaná vďaka za to, že si poslal Svojho služobníka a proroka, a za to, že máme možnosť niesť tvoju poslednú zvesť všetkým národom. 

Milovaný Pane, smieme pozdvihnúť naše hlavy, pretože vieme, že sa priblížilo naše vykúpenie. Teraz ťa prosím za všetkých, ktorí sa stali netrpezliví, ktorí sa pýtajú: Ako dlho ešte, ako dlho ešte?!

Milovaný Pane, daruj všetkým trpezlivosť, vieru, poslušnosť a prípravu na tento slávny a nádherný deň Tvojho návratu. 

Tebe, tomu všemohúcemu Bohu prinášame všetky prosby, všetky modlitebné priania, všetko, čo v našom strede a aj kdekoľvek inde na zemi je, všetko prinášame Tebe, ó, Pane, a vieme, že Ty žehnáš aj dnes vo všetkých národoch, jazykoch a národnostiach. Požehnaj obzvlášť i brata Etienna Gentona i všetkých bratov, ktorí sú účastní na nesení toho istého zjaveného Slovo ďalej, ktorí rozdeľujú duchovný pokrm. Milovaný Pane, tebe všetko porúčame. Požehnaj nášho brata Michaela, požehnaj brata Johna, požehnaj celú Európu, požehnaj celú zem a požehnaj obzvlášť Svoj ľud Izrael. Milovaný Pane, vzdávame Ti vďaku za všetko, aj za dnešný deň v Ježišovom drahom mene. Haleluja. Amen.

Kto navrhne pieseň? 623? Ó, áno, Božie zasľúbenia zostávajú naveky. Amen.