Ewald Frank

30. 1. 2022, 10:00, Krefeld, Nemecko

Drahí bratia, drahé sestry! Zdravím vás v drahom mene nášho Pána Ježiša Krista. Sme vďační, že dnes môžeme opäť počuť Božie Slovo, že všetci, ktorí sa dnes pripojili cez internet, obdržia rovnaké požehnanie. My z Zürichu želáme všetkým bratom a sestrám na celom svete požehnaný rok 2022, dobré zdravie a veľa radosti. Uplynul rok plný udalostí a prišiel ďalší, nový rok. Pýtame sa sami seba, čo nám tento nový rok prinesie? Drahí bratia, drahé sestry! Nebojte sa, Pán nás bude viesť aj v tomto roku. A ja ďakujem jemu, Pánovi, že nás vzal za ruku, že pokropil naše srdcia svojím Slovom, aby sme mali večný život. Môžeme Bohu len ďakovať, chváliť ho a oslavovať za to, že nás týmto novým rokom povedie. Chcel by som Pána prosiť o jedno: Pane, príď skoro. 

Chcem čítať Slovo z 1. listu Jána 5, od verša 5 po verš 21 vrátane:

„Kto iný je tým, kto víťazí nad svetom ako ten, kto verí, že Ježiš je Syn Boží? Toto je ten, ktorý prišiel skrze vodu a krv, Ježiš Kristus. Nie len so samou vodou, ale s vodou i krvou. A Duch je, ktorý svedčí, lebo Duch je pravda. A traja sú, ktorí svedčia na zemi: Duch, voda a krv. A tí traja sú v jedno. Ak prijímame svedoctvo ľudí, svedoctvo Boha je väčšie. Lebo toto je to svedoctvo Božie, ktoré vysvedčil o svojom Synovi. Ten, kto verí v Syna Božieho, má svedoctvo sám v sebe. Kto neverí Bohu, ten ho urobil lhárom, pretože neuveril svedoctvu, ktoré vysvedčil Boh o svojom Synovi. A toto je to svedoctvo, že nám Boh dal večný život, a ten život je v jeho Synovi. Ten, kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá života. To som napísal vám veriacim v meno Syna Božieho nato, aby ste vedeli, že máte večný život a aby ste verili v meno Syna Božieho. A toto je tá smelá dôvera, ktorú máme k nemu, že keď prosíme niečo podľa jeho vôle, čuje nás. A keď vieme, že nás čuje, za čokoľvek prosíme, vieme, že máme splnené svoje prosby, ktoré sme prosili od neho. Keby niekto videl svojho brata, že hreší hriechom nie na smrť, bude prosiť za neho, a Boh mu dá život, tým, ktorí hrešia nie na smrť. Je hriech na smrť, o tom nehovorím, aby o ten prosil. Každá neprávosť je hriechom, ale je hriech nie na smrť. Vieme, že nikto, kto sa narodil z Boha, nehreší. Ale ten, kto sa narodil z Boha, chráni sa, a ten zlý sa ho nedotýka. Vieme, že sme z Boha, a celý svet leží vo zlom. A vieme, že Syn Boží prišiel a dal nám myseľ, aby sme znali toho pravdivého a sme v tom pravdivom, v jeho Synovi, Ježišu Kristovi. To je ten pravdivý Boh a večný život. Dieťatká, chráňte sa modiel! Ameň.“ [1J 5:5-21]

Nádherné Slovo, ktoré sme dnes čítali. Naším Bohom je Ježiš Kristus. On nám dáva večný život. Modlime sa. 

Verný Pane, chvála, sláva a vďaka buď tebe aj za dnešný deň. Pane Ježišu, pomaž ústa brata Franka, aby nám mohol priniesť tvoje pravdivé Slovo. Otvor naše srdcia, Pane Ježišu, aby mohlo byť semeno rozsiate a priniesť ovocie. Môžeme ti len ďakovať, chváliť ťa a oslavovať ťa za všetku tvoju dobrotu, za tvoju lásku, ktorú si nám až dodnes preukázal. 

Verný Pane, požehnaj všetok svoj ľud! Požehnaj Izrael! Požehnaj nášho milovaného brata Franka, aby nám mohol priniesť tvoje pravdivé Slovo. Požehnaj aj všetkých slúžiacich bratov, predovšetkým bratov, ktorí dnes prekladajú toto kázanie. Požehnaj ich, požehnaj nás a tebe buď chvála, sláva a vďaka v nám tak drahom mene Ježiš Kristus.

Srdečná vďaka za nádherné úvodné Slovo, ktoré čítal brat Keller. Jedinečné. Mohli by sme zájsť na každý verš a neskôr sa k nim aj. 

Keď premýšľame nad tým, koľko milosti nám Boh daroval aj tu v Zürichu, kde som od roku 1969 kázal každú poslednú nedeľu v mesiaci… dobrých 600 kázaní tu v Zürichu. A teraz niektoré z týchto kázaní počúvame, najmä tie z osemdesiatych rokov, a stále znova sú po celom svete požehnaním ako nikdy predtým. 

Skôr než sa vrátime k vzácnym veršom z 1. Jána, dovoľte mi povedať niekoľko vecí na vysvetlenie. Nedávno som učinil výrok, že brat Branham vykonal svoju časť, že ja som vykonal svoju časť a že všetci bratia vo všetkých jazykoch na celom svete vykonali svoju časť. Z toho potom povstalo nedorozumenie, že teraz sa už všetko skončilo. Nie, milovaní bratia a sestry, až pri návrate Pána sa všetko, čo sa týka Cirkvi, ukončí. Až dovtedy budeme zvestovať to vzácne, zjavené, sväté Slovo. Chcel som tým výrokom len povedať, že už nemôžem cestovať na misijné cesty kvôli celkovej situácii a pretože ma dostihol vysoký vek. Všetci vidíte, že som zostarol a zoslabol, ale som zdravý, vďaka buď Pánu. Keď človek dosiahne 89. rok života, zostáva už len jeden krok k 90-ke. 

Hľadím späť na všetky tie roky, keď ma Pán viedol, usmerňoval a dával pokyny a dnes sa chcem v krátkosti vrátiť aj k službe brata Branhama a potom aj k službe, ktorá prebieha práve teraz. Všetci viete, že o bratovi Branhamovi som počul od roku 1949, že som v roku 1953 čítal túto knihu “William Branham – muž poslaný od Boha“. A potom samozrejme nasledoval rok 1955 a všetky ostatné obdobia, keď som mohol byť s bratom Branhamom osobne. 

Keďže však máme január, dovoľte mi, aby som poukázal na nasledujúce skutočnosti. V januári 1950 bola nasnímaná táto fotografia brata Branhama s nadprirodzeným svetlom a stĺpom [2M 13:21] nad jeho hlavou. Túto fotografiu poslalo štúdio Douglas do Washingtonu, aby bola overené jej pravosť a tu máme celú správu doktora Georgea G. Lacyho z 29. januára 1950, ktorý potvrdzuje, že ju preskúmal a potom musel a smel dosvedčiť: „Svetlo tam bolo, inak by ho kamera nemohla zachytiť.“ 

Sme Bohu Pánu vďační za potvrdenie Božieho povolania tohto Božieho muža, ktorý mal oboje – evanjelizačnú i prorockú službu, a ktorý bol už v júni 1933, keď stál v rieke Ohio, pred niekoľkými tisíckami ľudí povolaný z toho istého svetla slovami: „Tak ako bol Ján Krstiteľ poslaný pred prvým príchodom Krista, tak aj ty si poslaný so zvesťou, ktorá bude predchádzať druhému príchodu Krista.“ 

Chcel by som dodať, že som bol vo Washingtone, a že som túto fotografiu videl na vlastné oči vo Washingtone D.C. vo výstavnej sieni a držal som ju v rukách. Boh sa postaral o to, že som sa mohol stať na vlastné oči a uši svedkom toho, čo Boh v našom čase vykonal. 

Teraz však prichádza tá ťažká časť: Všetci, milióny ľudí počuli, že brat Branham dostal zvláštne povolanie, poslanie, priame poverenie priniesť zvesť. Ale ten istý Boží muž bol poverený, aby uskladnil pokrm, Slovo určené pre tento čas so všetkými zasľúbeniami, aby ho uskladnil a že potom príde čas, keď bude táto zvesť kázaná do celého sveta. 

A vy všetci to viete, hovoril som to často: Brat Branham navštívil presne 15 krajín, kázal presne v 12 krajinách a kázal len evanjelizačne a modlil sa za chorých. A po roku 1963, po otvorení pečatí, absolvoval len jednu cestu, do Južnej Afriky. A v jeho pase bolo napísané: „Môže sa zúčastňovať len poľovačiek, ale nie kresťanských zhromaždení.“ Predtým bol v Južnej Afrike, kde sa konali tie najmocnejšie zhromaždenia, keď sa zišlo pravdepodobne 500 000 ľudí, aby počuli Slovo Pánovo. A ak tú správu počúvate pozorne, bolo to pravdepodobne najväčšie a najmocnejšie zhromaždenie s najväčším počtom uzdravení chorých, aké sa kedy počas bohoslužby uskutočnilo. A brat Branham hovoril o tom, že Sidney Smiths, starosta, mu zavolal do hotela, aby šiel k oknu, aby pozrel si sprievod, ako boli naložené barly, nosidlá a postele na malé nákladné autá a ľudia šli v sprievode cez mesto a spievali: „Jemu len ver, jemu len ver, všetko je možné tomu, kto verí.“ 

Ale potom, prišla táto návšteva v roku 1965 a brat Branham sa v mnohých slzách spolu s bratom Sidney Jacksonom modlil, a vo svojej modlitbe povedal: „Verný Pane, ak to nemôžem byť ja, kto do tejto krajiny prinesie zvesť, tak sa Ty postaráš o to, aby prišiel niekto, kto tu tvoju zvesť bude kázať.“ 

A teraz sa dostávame k tomu naozaj ťažkému bodu, o ktorom sa mi obzvlášť ťažko hovorí. Po prvé, pretože som o tom hovoril už mnohokrát a ak to človek musí opakovať stále znova, niektorí sa z toho budú radovať a iní sa budú rozčuľovať a hovoriť: „Teraz znova svedčí sám o sebe.“ 

Bratia a sestry, ja nie som tu preto, aby som vydával svedectvo o sebe samom, ale o Pánovi a o tom, čo náš Spasiteľ z milosti vykonal. A aby všetci, celý svet, najmä všetci slúžiaci bratia, raz a navždy vedeli, čo Pán sám určil pre tento časový úsek, prečítame si za chvíľu Slovo z Matúša 24, verše 45 až 47. A k tomu by som chcel naozaj povedať: Nevedel som, že takýto text bol napísaný, ani som nevedel, čo v ňom bude obsiahnuté. Ale prišiel deň (už som vám o tom hovoril), keď brat Bablitz v Edmontone (budem veľmi stručný) v tú sobotu povedal: „Brat Frank, služba brata Branhama je v Biblii. Nemala by byť aj tvoja služba v Biblii?“ A ja som mu ostro oponoval a povedal som mu, aby bol ticho: „Ako môže byť moja služba stáť v Biblii?“ Takže som ho naozaj zahriakol, ako sa hovorí a rozprávali sme sa ďalej. To bolo v sobotu v kanadskom Edmontone. 

V nedeľu ráno už do izby svietilo slnko a ja som sa už pripravil na deň, vstal som a natiahol sa po Bibliu. A vtedy sa to stalo – tak jasne, ako vy počujete moje slová, Pán sa postavil napravo od okna a povedal: „Môj služobník, na základe Matúšovho evanjelia 24, veršov 45 až 47, som ťa určil k tomu, aby si rozdeľoval pokrm v pravý čas. “ To je tak pravda, ako že žije Boh, je to „Tak hovorí Pán“. A teraz čítame tieto verše. Prosím brata Borga, aby ich prečítal. 

Brat Borg:

Čítame Matúša 24, verš 45 a 46:   

„Ktože je tedy tým verným sluhom a opatrným, ktorého ustanovil jeho Pán nad svojou čeľaďou, aby im dával pokrm na čas?“ [Mt 24:45]

Brat Frank:

Moment. Na chvíľu sa hneď tu zastavme. „Kto je tedy ten verný a múdry sluha…?“ Do toho septembra v Edmontone, počas 2000 rokov, sa každý mohol spýtať: „Kto je to?“, „Kto to bude?“ Ale odo dňa, keď ku mne Pán osobne prehovoril, som vedel, kto to je. A tu je ten bod, prosím, prečítajte si to ešte raz – o služobníctve (čeľadi), že mal byť služobníctvu rozdávaný pokrm. Prosím:   

„Ktože je tedy tým verným sluhom a opatrným, ktorého ustanovil jeho Pán nad svojou čeľaďou…“

„Ustanovil nad svojim služobníctvom!“

Ďalej: 

„… aby im dával pokrm v pravý čas?“

Prosím všetkých, aby Slovo rešpektovali, a kto ho rešpektovať nemôže, nech zatvorí Bibliu a ide domov. Koniec. Kto nedokáže rešpektovať to, čo Pán osobne povedal vo svojom Slove, nech zatvorí Bibliu a ide domov. 

Tu je ten bod, ten najdôležitejší bod pred návratom Ježiša Krista, nášho Pána! Všetci, najmä všetci slúžiaci bratia, poznáme Sväté Písmo. Viete, čo sa píše v 1. liste Korinťanom, v 12., 13. a 14. kapitole o službách v Cirkvi. Všetci viete, čo Pavol napísal Efežanom:

„A On dal jedných za apoštolov, jedných za prorokov, jedných za evanjelistov, jedných za pastierov a za učiteľov…“ [Ef 4:11]

To sú to služby, ktoré dosadil Boh. Ale teraz, teraz, pred návratom Ježiša Krista, nemôže každý brat pokračovať vo svojom úseku tak, ako doteraz! Tak to už viac nejde! Teraz musí byť sväté zjavené Slovo ako posledná zvesť, ako duchovný pokrm pre Boží ľud, pre celé služobníctvo, či už ide o apoštola, proroka, evanjelistu, alebo kohokoľvek … kto má teraz službu od Boha, prijme to, čo Boh pre služobníkov určil, a kto to neprijme, ten nemá žiadnu službu od Boha!

To je svätý dôsledok, ktorý musíme z tohto Božieho Slova vyvodiť! A kto na to nie je pripravený, nech pokračuje ďalej ako chce. 

A všetci vieme, milovaní bratia a sestry, že Cirkev musí byť nakoniec jedno srdce a jedna duša, že sa nemôže uberať rôznymi smermi, nemôže šíriť rôzne učenia a výklady. Nie, brat Branham videl, že Nevesta vyšla zo stejnokroku a že ju viedla čarodejnica. Ale tento čas už uplynul. 

Pravá Cirkev je vytrhnutá z každého cudzieho vplyvu a postavená pod Boží vplyv – čistá svätá zvesť Slova, ako ju Boh z milosti zjavil nášmu milovanému bratovi Branhamovi. A koľkokrát brat Branham povedal: „Zvesť je: späť k Biblii, späť k učeniu apoštolov, späť na začiatok.“ Koľkokrát hovoril o znovunapravení, totiž že Pán zostáva v nebesiach a čaká, kým príde čas, keď k tomu v Cirkvi dôjde. A potom rozlišuje medzi „Cirkvou“ a „Nevestou“ a hovorí: „Nevesta bude vyvolaná z Cirkvi predtým, ako môže byť privedená k ženíchovi.“

Takže, milovaní bratia, ktorí sa po celom svete podieľate na zvestovaní, na rozdávaní Božieho pokrmu, ktorý brat Branham uskladnil a ktorý sme po celom svete 55 rokov rozdávali, prosím, berte toto Božské poverenie úplne nanovo vážne! Zrieknite sa všetkých výkladov, či už ide o výklad o siedmich hromoch, o všetky rôzne falošné učenia – zrieknite sa ich! Kážte len to, čo môžete kázať zo Svätého Slova.

A preto znova zdôrazňujem: Milovaní, slúžiaci bratia, Boh sa postaral o to, že som bol so službou brata Branhama oboznámený desať rokov, že som ho osobne poznal. A koľkokrát to mám povedať? Sedel s ním pri jednom stole, jedol s ním, bol v jeho dome a pil čaj. Bratia a sestry, Boh sa skutočne o všetko postaral. 

Ale pretože som učinil tento výrok, že brat Branham vykonal svoju časť, ja som vykonal svoju časť a bratia vykonali svoju časť, bolo potrebné podať toto objasnenie.

Prosím, milovaní slúžiaci bratia, zvestujte sväté Slovo, rozdeľujte drahý pokrm, aby bola Nevesta uvedená do stejnokroku!

A keď teraz spomeniem, že mi brat Green pred rokmi povedal, že v Tucsone je deväť rôznych zborov zvesti a že vo všetkých mestách, vo všetkých krajinách je toľko nezhôd, toľko výkladov, toľko smerov…. 

Boh dnes hľadá svojich služobníkov, ktorých určil k tomu, aby podávali ďalej to, čo sme z milosti smeli rozdávať po celé tie roky aj my. A tak o to všetkých prosím, aby Nevesta mohla byť uvedená do stejnokroku. 

A dovoľte mi, aby som aj to krátko zmienil predtým, ako budeme hovoriť o úvodnom Slove. Nevidíme snáď, že sme dorazili do času, v ktorom sa naplnil celý Matúš 24? Vojny, hlady, zemetrasenia, drahé časy, epidémie, všetko a ešte viac sa deje v našom čase.

Ale Pán sa postaral a nielenže povedal: 

„A keď sa to začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite svoje hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ [Lk 21:28]

Jasne tiež vopred povedal, čo sa stane pred príchodom Ženícha. A dovoľte mi, aby som to dnes zopakoval rovnako jasne: Muselo to tak prísť, aby sa (prosím, počúvajte pozorne), aby sa naplnila aj druhá časť Matúšovho evanjelia 24, a síce od verša 48 až do konca, aby si ten zlý, bláznivý sluha pomyslel: „Môj Pán ešte dlho nepríde.“ 

Vždy je tu oboje. Najprv Boh pošle svojho služobníka a potom vystúpi niekto, kto sa tiež vydáva za služobníka. Tak to bolo aj s naším Pánom, ktorý zasial semeno. Po ňom prišiel nepriateľ a zasial svoje semeno. 

Opakujem to pred živým Bohom: Verše 45 až 47 boli zdôraznené z Pánových úst, keď ich vztiahol na mňa. Na koho sa vzťahujú nasledujúce verše? Možno na toho, kto ma nedávno navštívil, ročník 1960, a povedal: „Počúvaj, Pán ešte dlho nepríde. Myslím, že to bude trvať ďalších 15 rokov.“ Áno, existuje dosť bratov, ktorí sa odvolávajú na brata Branhama, na zvesť, a pritom nemajú ani potuchy o tom, čo Boh koná v súčasnosti, ale vedú ľudí do bludu.

Boh dal poverenie, brat Branham ho vykonal a ja som ho vykonal, tým, že som kázal Slovo. A v súčasnosti počúvame to, čo brat Branham povedal v kázaniach zo 60. rokov, čo som ja povedal v kázaniach z 80. rokov, a celý svet počúva s nami a všetci, ktorí patria k Neveste, majú účasť na tom, čo Boh teraz koná. Nech je chválený a oslavovaný náš Pán! 

Teraz sa ešte vrátime k niektorým veršom. Prosím pekne. 

Brat Borg:

Čítame z 1. Jánovho listu, 5. kapitoly, 11. a 12. verša:

„A toto je to svedoctvo, že nám Boh dal večný život, a ten život je v jeho Synovi. Ten, kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá života.“ [1J 5:11-12] 

Brat Frank:

Amen. Tak to je. Sám Boh o tom vydal svedectvo. 

Milovaní bratia a sestry, od začiatku Novej zmluvy Boh vydával svedectvo. Pri narodení, v službe nášho Pána a dokonca aj pri krste zložil sám Boh svedectvo, a to najmä o Ježišovi Kristovi, našom Pánovi a Spasiteľovi. Ó, aké vzácne sú také biblické miesta! My sme predsa obdržali ustanovenie do synovstva a Boh sám vydal o svojom Synovi svedectvo. O chvíľu si o tom prečítame viac. A kto prijal Božieho Syna, uveril Božiemu svedectvu, získal večný život. Ó, chvála a sláva nášmu Bohu! Verte Božiemu svedectvu! Prosím. 

Brat Borg:

Čítame z 8. kapitoly Jána, verš 18:

„Ja som, ktorý svedčím sám o sebe, a svedčí o mne ten, ktorý ma poslal, Otec.“ [Jn 8:18]

Brat Frank:

Nádherné! Náš Pán a Spasiteľ zložil svedectvo o tom, čo sa stalo, a aj Boh sám zložil svedectvo. Syn mohol potvrdiť, čo Otec povedal a čo sa stane, a tak sa naplnil Boží plán spásy. Svedectvo Syna bolo svedectvom Otca a my sme Bohu veľmi vďační za úplný súlad. Prosím, počúvajte ďalej. 

Brat Borg:

Čítame z 1. Jánovho listu, 5. kapitoly, verš 8:

„A traja sú, ktorí svedčia na zemi: Duch, voda a krv. A tí traja sú v jedno.“ [1J 5:8]

Brat Frank:

Sú to traja, ktorí vydávajú svedectvo. Náš Spasiteľ šiel k Jordánu, nechal sa pokrstiť a povedal: „Patrí sa nám naplniť všetku spravodlivosť.“ [Mt 3:15] A tak sa stalo a vidíme, že Duch, voda a krv – všetko patrí k sebe. Či už je to krst, či už je to vykúpenie skrze krv, či už je to krst Duchom – všetko patrí k sebe. Traja sú to, ktorí vydávajú svedectvo a my sa s Božím svedectvom stotožňujeme. Prosím pekne. 

Brat Borg:

Z Matúša 3, verš 16 a 17:   

„A keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody, a hľa, otvorili sa mu nebesia, a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval akoby holubica a prichádzal na neho. A hľa, bolo počuť hlas z nebies, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ [Mt 3:16-17]

Brat Frank:

Nech je chválený a velebený náš Boh! Ján mohol byť svedkom toho, že Duch zostúpil v podobe holubice. Počul Boží hlas, ktorý zostúpil z neba: „Toto je môj milovaný Syn.“ Boh vydal svedectvo. Chvála nášmu Pánovi! „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ Aká milosť, že Boží muži, v tomto prípade Ján Krstiteľ, mohli byť prítomní, keď Boh zložil svedectvo. 

Bratia a sestry, najmä všetci slúžiaci bratia, Boh stále znova skladal svedectvo a my veríme každému svedectvu, ktoré nám Boh zanechal. Sme vďační, že nám boli tieto správy zachované, že si môžeme čierne na bielom prečítať, čo sa stalo. 

„Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo!“ 

Myslime na Slovo Písma: 

„V príhodný čas [čas zaľúbenia, príjemný čas, nem. preklad] som ťa počul…“ [2Kor 6:2, Iz 49:8]

Myslime si na 2. Korinťanom 6 o čase zaľúbenia, o dni spasenia. Najprv muselo Božie zaľúbenie spočinúť na Božom Synovi, a až potom mohlo spočinúť na všetkých synoch a dcérach. Čítajme ďalej. 

Brat Borg:

Čítame Matúš 17, verš 5:

„A kým ešte hovoril, hľa, zatônil ich svetlý oblak, a hľa, bolo počuť z toho oblaku hlas, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. Toho počúvajte!“ [Mt 17:5] 

Brat Frank:

Vďaka buď Bohu Pánu. Určite som to povedal už dosť často. V Matúšovi 3: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie“ a tu, v 17. kapitole ešte k tomu pridané slová: „Toho počúvajte!“ Dovoľte mi povedať, milovaní bratia a sestry, že kto sa narodil z Boha, kto sa skutočne znovuzrodil zo semena Slova skrze Božieho Ducha, kto prijal večný život, v toho živote musí prísť okamih, keď na nás musí zostúpiť Božie zaľúbenie. Tak iste, ako sme teraz čítali: „Toho počúvajte“, tak iste všetci vyvolení, všetci znovuzrodení, všetci naplnení Duchom Svätým, všetci, ktorí sú vedení Duchom Svätým, nebudú viac počúvať nikoho, len Ježiša samého. 

Tak ako je napísané, že tam boli prítomní Mojžiš a Eliáš, ale nakoniec nevideli nikoho iného, len samého Ježiša.  

Bratia a sestry, nie Mojžiš, nie Eliáš, nie brat Branham, nie brat Frank, nie Pavol a Peter. Teraz nastal čas, keď bolo všetko, čo títo Bohom poslaní muži hlásali a praktizovali, zhrnuté do pojmu „zvesť konečného času“. A všetci vieme, že sme na koniec dorazili. 

A tak iste, ako stojí napísané: „Jeho počúvajte“, tak iste žiadny vyvolení už nikdy nebudú počúvať to a ono, to či ono falošné učenie, ale len toho, toho jediného, ktorý kráča uprostred siedmich zlatých svietnikov [Zj 1:13, 2:1]. 

Bratia a sestry, pomaly sa blížime ku koncu. Som premožený Božou milosťou. A všetci si uvedomujeme, do akej doby sme dorazili. 

Brat Borg, máme ďalšie miesto? 

Brat Borg:

Áno, čítame ešte z 1. kapitoly listu Efezanom, verš 7:

„ … v ktorom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva jeho milosti…“ [Ef 1:7] 

Brat Frank:

Amen. Patrí to jednoducho k tomu. Nemôžeme kázať ani jedno jediné kázanie bez toho, aby ste sa zašli na jadro veci, totiž drahocennú krv Božieho Baránka, krv Novej zmluvy, na dokonané vykúpenie na golgotskom kríži. 

„Boh bol v Kristovi mieriac so sebou svet…“ [2Kor 5:19] 

Sme s Bohom zmierení. A ako niekoľkokrát zdôraznil brat Branham, pred Bohom sme, akoby sme nikdy nezhrešili, dlžný úpis bol roztrhaný [Kol 2:14], dlh je splatený, môžeme vyjsť slobodní, ospravedlnení skrze vieru vo vykúpenie uskutočnené na Golgotskom kríži. 

V zhrnutí ešte raz zdôraznime: Boh dal zasľúbenia pre prvý príchod Krista a všetky sa naplnili. Keď nastal čas, stalo sa to. Ján Krstiteľ vystúpil a na otázku „Kto si?“ v Jánovi 1, mohol v 23. verši odpovedať: „Ja som hlas toho, ktorý volá na púšti, pripravte cestu Pánovi.“ Obe biblické miesta, Izaiáš 40 a Malachiáš 3, verš 1 sa naplnili. Ten muž tam stál a hovorí: „Už sa nemusíte pýtať, kto to je. Ja som hlas toho, ktorý volá na púšti.“ U proroka Izaiáša bolo napísané len: „Hlas je počuť na púšti.“ A Boží muž mohol povedať: „Ja som hlas toho, ktorý volá na púšti. “  

Presne tak to bolo aj s bratom Branhamom. On mohol skutočne povedať: „Tu sa naplnilo to, čo Boh povedal skrze proroka Malachiáša: »Hľa, pošlem vám proroka Eliáša, skôr než príde deň Pánov, veľký a hrozný. On obráti srdce detí späť k otcom.«“ A potom Boží muž a prorok zdôrazňuje: „To sa stalo v našom čase, totiž, že srdcia Božích detí boli privedené späť k viere apoštolských otcov.“ 

On vedel ako má na svoju službu biblicky nahliadať a ako ju biblicky zaradiť. Kto má službu od Boha, bratia a sestry, ako Pavol – tam už v zasľúbení v Starom zákone stojí, že všetci pohania uvidia Božiu slávu. A čo sa stalo? Keď Pavol, poverený Pánom, vykonával svoju službu, v Skutkoch 13 zrazu hovorí: 

„Mužovia, Izraeliti … vám sa muselo najprv hovoriť Slovo Božie; ale keď ho odmietate a seba nesúdite za hodných večného života, hľa, obraciame sa k pohanom. Lebo nám tak prikázal Pán, keď povedal: Položil som ťa za svetlo národom, aby si bol spasením až do posledného kraja zeme.“ [Sk 13:16, 46-47]

Čo to bolo? Každý Boží človek predsa vedel, kam bol Bohom postavený. Malo by to byť dnes inak? Nie je Ježiš Kristus ten istý včera, dnes a naveky? [Žd 13:8]

Ďakujme Pánovi a prosím, prijmite to odo mňa, ja, ten najmenší zo všetkých Božích služobníkov, som našiel milosť a zvestoval som Slovo po celom svete, nadviazal kontakty a teraz, keď už cestovať nemôžem, máme možnosť na všetkých kanáloch vo všetkých jazykoch vysielať kázania do celého sveta a všetci ich môžu počuť, všetci môžu prežiť svoju prípravu. 

A dovoľte mi, aby som ešte narýchlo povedal toto: Nežijeme v čase volania von! Žijeme v čase uvedenia dnu, v čase uvádzania do každého zasľúbenia, ktoré sa v Cirkvi-Neveste stane skutočnosťou! Boh dokoná svoje dielo, tak ako stojí napísané. A my na tom z milosti smieme mať účasť. Nechcel by som len kázať, chcel by som, aby všetci, ktorí teraz počujú Božie Slovo, mohli zo srdca veriť. 

A dovoľte mi učiniť túto poznámku: To, čo si ja myslím a čo konám, to prisudzujem aj iným, verím, že to robia aj ostatní. Sú ľudia, ktorí hovoria: „Áno, brat Frank hovorí o tom, že k nemu hovoril Pán.“ A potom príde otáznik: „Bol si pri tom? Počul si to? Mohlo sa to naozaj stať takto?“ Kto je sám klamár, bude očakávať klamstvá od iných. Ten, kto je sám pravdivý, bude aj od druhých, a najmä ak ide o Božiu vec, očakávať Božiu pravdivosť v tom, kto pravdivé Božie Slovo zvestuje. A až do dnešného dňa som nesvedčil o ničom inom a nepodával ďalej nič iné, len to, čo mi Pán prikázal, a som Pánovi za každý pokyn vďačný, za všetko, čo povedal a vykonal, a za to, čo sa teraz deje na celom svete. 

Nech teda celé služobníctvo pokračuje ďalej a uskladnený pokrm, ktorý bol rozdelený a obzvlášť služobníkom daný k dispozícii, nech nájdu milosť u Boha a pripravuje Božiemu ľudu čistý svätý stôl, na ktorom bude len Boží pokrm.

A ako povedal náš Pán: „Človek nežije len z chleba, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ [Mt 4:4, 5M 8:3] 

Takže, milovaní bratia, zvestujte len každé Slovo, tak ako vyšlo z Božích úst a je napísané v Svätom Písme a Pán požehná vás i všetkých, ktorí počúvajú, a z Božej milosti budeme spoločne medzinárodne privedení v rovnakom čase do stejnokroku s Bohom a Božím Slovom a budeme s ním v súlade. A Boh Pán dokoná svoje dielo, pošle skorý i pozdný dážď – všetko sa stane tak, ako Pán zasľúbil. 

Jemu, všemohúcemu Bohu, buď česť! A vy všetci buďte požehnaní v mene Pánovom, vy ktorí môžete zo srdca veriť a prijať a ktorým Boh počuté Slovo zjavil. Veď tak sa pýtal Pán v Matúšovi 13: „Či ste porozumeli tomuto všetkému?“ [Mt 13:51] Kiež by všetci všetko správne porozumeli.

Buďte požehnaní v Ježišovom svätom mene. Amen. 

Povstaňme k modlitbe. 

Brat Borg:

Nebeský Otče, ďakujeme ti za tvoje drahé Slovo, ktoré sme počuli. Tvoje Slovo je Duch a život, tvoje Slovo vykoná to, ku čomu si ho poslal, na tých, ktorí mu veria. Ďakujeme ti za toto kázanie, za múdreho služobníka, ktorého si v našom strede postavil. 

Nebeský Otče, požehnaj svoj ľud tu vo Švajčiarsku, v Rakúsku, v Nemecku, požehnaj svoj ľud na celom svete, ktorý počúva tvoje Slovo, verí a koná podľa neho. V Ježišovom mene. Amen. Amen.