Brat Keller:
Milí bratia a sestry, srdečne vás zdravím v mene nášho Pána Ježiša Krista. Sme vďační, že ja dnes budeme môcť počuť Slovo z povolaných úst. Sme Bohu vďační za techniku vďaka ktorej budú po celom svete môcť Božie Slovo počuť. Predtým ako sa budeme modliť, chcel by som čítať Slovo z 1. Petra 1:13-15:
„Preto opášte si bedrá svojej mysle a súc triezvi dokonale sa nadejte na nesenú vám milosť, ktorá vám bude daná, keď sa zjaví Ježiš Kristus. Ako poslušné deti, neprispôsobňujúc sa drievnejším v svojej nevedomosti žiadostiam, ale podľa toho Svätého, ktorý vás povolal, aj sami buďte svätí, v každom obcovaní. Pretože je napísané: Buďte svätí, lebo ja som svätý! A jestli Otcom nazývate toho, ktorý bez ohľadu na osobu súdi podľa toho, jaký je čí skutok, choďte v bázni po čas svojho pútnictva vediac, že nie porušiteľnými vecmi, striebrom alebo zlatom, ste vykúpení z márneho svojho obcovania, podaného otcami, ale drahocennou krvou jako bezvadného a nepoškvrneného baránka, Krista, predzvedeného pred založením sveta a zjaveného pri posledku časov pre vás, ktorí skrze neho veríte v Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych a dal mu slávu, takže vaša viera je i nádejou na Boha. A tak očistiac svoje duše poslušnosťou pravdy skrze Ducha cieľom nepokryteckého milovania bratstva vrúcne milujte jedni druhých z čistého srdca znova splodení súc nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného živým slovom Boha a zostávajúcim na veky. Lebo každé telo je ako tráva a každá sláva človeka jako kvet trávy; tráva uschla, a jej kvet opadol; ale slovo Pánovo zostáva na veky. A to je to slovo, ktoré sa vám zvestovalo.“ [1Pt 1:13-25]
Modlime sa. Drahý Pane Ježišu, ďakujeme Ti a chválime Tvoje nádherné meno. Ďakujeme Ti za to, že si nás vyhľadal. Nie my sme hľadali Teba, ale Ty si hľadal nás. Ty si nás tu postavil na cestu a my Ti ďakujeme za to, že nás doprevádzaš na ceste k Sebe. Pane Ježišu, Ty nás všetkých poznáš, Ty vieš, čo komu ešte chýba. Ty Pane Ježišu vezmi od nás všetko, čo pred tebou neobstojí, aby sme smeli raz všetci stáť pred tvojím trónom. Pane, Tebe buď chvála, česť a vďaka. Ďakujeme Ti za to, že ešte máme možnosť počuť Tvoje pravdivé Slovo. Požehnaj nášho milovaného brata Franka, pomaž Jeho ústa a Tebe buď chvála a vďaka, a otvor naše srdcia, aby Tvoje pravdivé Slovo v našich srdciach prinieslo ovocie. Verný Pane, tebe buď chvála a vďaka v Ježišovom mene. Amen.
Brat Frank:
I ja by som chcel všetkých veľmi, veľmi srdečne pozdraviť. Vo švajčiarsku, v Rakúsku, vo všetkých susedných krajinách a prirodzene vo všetkých národoch a jazykoch po celej Zemi. Sme Bohu Pánu veľmi vďační za to, že smieme mať tieto vysielania, tieto prenosy kázaní, ktoré boli už mnohým k požehnaniu. A aj to vzácne Slovo, ktoré čítal brat Keller, aj na to ešte bližšie zájdeme.
Najprv len krátky prehľad o tom, čo sa v tomto čase deje, o tom, čo sa na Zemi odohráva. My všetci sme počuli o tom, čo sa v posledných týždňoch udialo i tu v Európe a obzvlášť v Nemecku, kde je viac ako 170 mŕtvych. To, čo sa nikdy predtým nedialo, to sa v našom čase deje a my by sme k tomu chceli čítať drahé Slovo nášho Pána z Lukášovho evanjelia. Prosím o to, že by to brat Borg teraz učinil.
Čítame z Lukáša 21 od 25. verša po verš 28. Lukáš 21 verše 25 až 28.
„A budú znamenia na slnku a na mesiaci i na hviezdach, a na zemi bude sovrenie národov, nevediacich, kam sa podieť, keď bude hučať more a vlnobitie, takže zmŕtvejú ľudia od strachu a od očakávania toho, čo všetko príde na svet. Lebo nebeské moci sa budú pohybovať. A vtedy uvidia Syna človeka, prichádzajúceho na oblaku s mocou a slávou, velikou. A keď sa to začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite svoje hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ [Lk 21:25-28]
Vďaka buď nášmu Pánu, ktorý dal zasľúbenia a mohol i dopredu predpovedať to, čo sa na konci času milosti bude diať. My všetci počujeme v správach a vieme, že všetko je inak ako to niekedy bolo a my ďakujeme Pánu, že čas, do ktorého sme dorazili, sme smeli rozpoznať. Tak ako náš Pán zreteľne povedal: „… keď uvidíte že sa toto všetko deje, tak pozdvihnite svoje hlavy nahor, pretože sa váše vykúpenie priblížilo.“ A všetci sme čítali, že to bude na Zemi také zlé, že ľudia by chceli vydať ducha v očakávaní hrozných vecí, ktoré ešte majú prísť.
V Božom Slove máme prehľad o veciach týkajúcich sa časového priebehu v duchovných i telesných veciach – v oboch úsekoch. Čítali sme o vlnobití, a keď myslíme na to, že v nemeckom meste tieto prívalové vlny strhli domy, vyvrátili stromy a zničili mosty – všetko sa to dialo tak, ako ešte nikdy predtým. A bratia a sestry bude sa toho diať ešte viac a síce po celom svete. A pre nás, ako biblicky veriacich ľudí, nastal skutočne najvyšší čas, aby sme pozdvihli naše hlavy, pretože vieme, že sa naše vykúpenie priblížilo.
Prejdime v krátkosti na niektoré iné veci a hovorme o nich. Vidíme, čo sa deje v náboženstvách. Vidíme, čo sa deje s Izraelom, s mierovým procesom, so všetkým, čo sa na Zemi deje, s tým všetkým sme boli oboznámení v každodenných správach. Sväté Písmo sa v každom ohľade musí naplniť. Ako som to už naposledy povedal, Biblia bola preložená do 704 jazykov a existuje 350 kresťanských cirkví a obecenstiev, ale len jeden Boh, len jeden večný život, len jedno vykúpenie, jedna spása, len jedna Cirkev. A potom sme taktiež zdôraznili, že spásne dejiny vlastne započali Abrahámom v 1. Mojžišovej v 12. kapitole. Už hneď pri prvom rozhovore Pána s Abrahámom mu dal Boh Pán zasľúbenie a potom taktiež zdôraznil:.
„A požehnaním tých, ktorí ťa žehnajú a tých, ktorí ti zlorečia prekľajem.“
Verš 3. A potom zhrnutie:
„A budú v tebe požehnané všetky čeľade Zeme.“
Spásny plán nášho Boha do toho zahrnul všetky národy a jazyky. A preto v poslednom poverení stojí napísané, že evanjelium, spásna zvesť Ježiša Krista bude na svedectvo zvestovaná všetkým národom a potom príde koniec [Mt 24:14]. Sme Bohu vďační za Sväté Písmo.
A hovoríme s veľkou bolesťou, že existujú veľké náboženstvá, existuje budhizmus, hinduizmus, existuje mnoho, mnoho rôzneho. A kto by sa chcel informovať o minulosti týchto náboženstiev, tomu stačí len stlačiť pár klávesov na počítači a môže veľmi presne čítať čo sa na Nicejskom koncile odohralo – koľko hlasov bolo za trojicu, koľko hlasov bolo proti. Každý môže čítať o 260 dogmách. Dnes stačí každému len stlačiť niekoľko kláves na počítači a môže sa informovať o všetkom a o každom. My, ktorý žijeme tu, v centrálnej Európe, keď chceme vedieť kto bol Zwingli, ten hlavný reformátor vo Švajčiarsku v Zürichu, ktorému Boh daroval mnoho milosti a ktorý upratal ako žiadny iný, ak chceme vedieť ako v akých pomeroch žil, stačí stlačiť pár klávesov a zistíme, že bol ženatý a mal dvoch synov a dve dcéry. A kto by chcel vedieť, čo činil Martin Luther, tomu taktiež stačí stlačiť niekoľko kláves na počítači a zistí, že si vzal za ženu mníšku a že mal troch synov a tri dcéry. O každom a o všetkom môžeme čítať, nemusíme vôbec chodiť do nejakej univerzity. Dnes má každý všetko doma a môže sa sám obslúžiť. Kto by napríklad chcel vedieť ako sa volali tri dcéry Alaha, opäť stačí len stlačiť niekoľko kláves na počítači – prvá sa volala Lad, druhá Uzer, tretia Manet. Všetci môžu v zásade čítať všetko, čo by len chceli vedieť.
Nám sa však, milovaní bratia a sestry a priatelia, nejedná o iné náboženstvá a o to, čo oni učia alebo čo ich zakladatelia činili. Nám sa jedná o toho jedného pravého večného Boha – Stvoriteľa nebies i zeme! Všetko, čo v celom vesmíre existuje povolal predsa do existencie Stvoriteľ. Milióny plodov, rastlín, všetkého, všetko … všetko stvoril Boh Stvoriteľ – On je majestátny a môžeme ho stále znovu vidieť v celom stvorení. Ale tento Stvoriteľ je taktiež Vykupiteľ, On je Kráľ, On je Sudca. A preto je v Biblii ako prvé originálne slovo v hebrejského jazyku napísané „Elohim“. A slovo Elohim v sebe zahŕňa jednotné i množné číslo. Jednotné číslo, keď sa jedná o osobu a množné číslo, keď sa jedná o všetky rôzne vlastnosti – Stvoriteľ, Spasiteľ, Kráľ – všetko vo všetkom. Čím Boh nie je? On je všetko vo všetkom a On existuje od večnosti po večnosť. A On oznámil Svoj spásny plán ako prvému Abrahámovi a tu leží to pratajomstvo. O Abrahámovi stojí v Starom i Novom zákone napísané:
„Lebo veď čo hovorí Písmo? A Abrahám uveril Bohu, a bolo mu to počítané za spravodlivosť.“ [Rm 4:3]
Abrahám veril každému zasľúbeniu – všetkému tomu, čo mu Boh Pán daroval. To je poznávacie znamenie pravého veriaceho, ktorý získal spojenie s Bohom, ku ktorému Boh Pán osobne skrze Slovo hovoril a skrze Ducha ho zjavil. Mojou otázkou všetkým je: Komu veríme my? Čomu veríme my?
Už som zmienil, že existuje 350 rôznych kresťanských organizácií a všetky veria tomu, čo oni sami o Bohu a Božom Slove hovoria. Ani jedna z nich neverí tomu, čo Boh povedal v originále. Všetci veria tomu, čo chcú oni o Bohu a o Božom Slove povedať. A to bolí. To je taká hlboká bolesť, ktorú si nikto nedokáže predstaviť – bolesť, ktorú v sebe nesiem.
Vy všetci viete, že Pán ma povolal k tomu, aby som zvestoval Jeho sväté a drahé Slovo. A Pán sám dal predsa zasľúbenie, že pred návratom Ježiša Krista má byť všetko, čo bolo v Cirkvi na začiatku, pred dvomi tisíckami rokov, čo sa vtedy verilo, čo sa vtedy učilo, čo sa vtedy praktizovalo, že to všetko musí byť do Cirkvi živého Boha prinavrátené – znovunapravené a až potom sa Pán môže vrátiť, pretože tak to stojí napísané v Skutkoch apoštolov 3:19 až 21. Jeho, nášho Pána musia nebesia prijať až do časov napravenia všetkého, až kým nebude všetko prevedené späť do správneho stavu.
Bratia a sestry, ja to hovorím vo všetkej pokore a pýtam sa: Poznáte jednu jedinú cirkev jednu jedinú denomináciu, ktorá by sa chcela napraviť? Ktorá sa chce pýtať: „Veríme skutočne tak ako a čo hovorí Písmo?“ Všetci môžu povedať: „Jeden Pán, jedna viera, jeden krst.“ [Ef 4:5] Všetci dokonca môžu povedať: „My veríme v obrátenie. My veríme v znovuzrodenie.“ A keď potom myslíme na hlavné „cirkvi“ – tam si ruku namočia do tzv. „svätej vody“ a trikrát čelo nemluvňaťa touto vodou pomažú „v mene Otca a v mene Syna, v mene Svätého Ducha“. A potom je povedané: „Teraz si znovuzrodený z vody a ducha, tak ako stojí napísané v Jánovi v 3. kapitole.“ Predstavte si to raz! Predstavte si to raz! Čo má človek na to povedať? A pokračuje to ďalej.
A potom vieme aj to, čo sa dialo od času reformácie, ako boli novokrstenci preklínaní „v mene Otca, Syna a Svätého Ducha“, pretože ukázali rešpekt pred Božím Slovom. Krst znamená „baptisimo“ – „ponorenie, vnorenie“. Ján krstil/ponáral v Jordáne [Jn 3:23]. A tak ako to Pavol opisuje v liste Rimanom 6:
„Pohrobení sme tedy s ním skrze krst v smrť …“ [Rm 6:4]
V Kristu, do jeho smrti pochovaný, pokrstený. Mŕtvy človek predsa nie je len posypaný niekoľkými hrudami zeme, ale je pochovaný do zeme.
Bratia a sestry, ja nesiem veľmi, veľmi veľkú bolesť, pretože všetci vieme (a opakujem sa), všetci vieme, čo stojí napísané v Matúšovi 24, v Markovi 13 a v Lukášovi 21 o znameniach konečného času, ktoré náš Pán osobne vyslovil – že budú epidémie, že prídu mory ako všetky tie pandémie, ktoré máme a ešte to príde k tomu i onomu až by ľudia chceli najradšej vydať ducha v strachu očakávania vecí, ktoré ešte majú prísť. Ako dlho chcete ešte čakať, bratia a sestry?! Ja vám hovorím: Koniec stojí blízko pred nami, tak ako apoštol Peter o tom hovoril v 1. Petrovej 4:7:
„Všetkému sa priblížil koniec ….“
A my všetci vieme, čo musel písať Daniel v 12. kapitole vo verši 4:
„Zavri, zapečať knihu až do konečného času a mnohí potom budú spytovať, budú skúmať a tak sa rozmnožiť vedomosť.“
Ale povedzme aj to v láske, ale v pravdivosti. Všetci skúmajú v Písme a skúmajú a skúmajú a študujú a študujú a potom zostávajú vo svojich vlastných učeniach, vo svojich cirkvách, vo svojich ustanoveniach viery, vo svojich dogmách, a nemyslia na to, že pravá viera v pravého Boha môže existovať len v tých, ku ktorým Pán osobne hovoril a skrze Jeho Slovo im dal zasľúbenia, ako to učinil s Abrahámom. Ako často to ešte máme povedať? Pri prvom príchode Krista sa naplnilo 109 proroctiev zo Starého zákona. Kto z učených Písma, kto z farizejov, kto zo saducejov? Kto, kto, kto? Kto to videl? Všetci Pána zavrhli, tvrdili, že je posadnutý, že má diabla a že má démona – čo všetko o našom Pánovi povedali … Ja sa vás pýtam: Kto z nich všetkých vtedy poznal, že sa plnia všetky biblické proroctvá, všetko, čo bolo dopredu prorokované – o narodení Spasiteľa až po jeho odchod do nebies? Všetko stálo v prorokoch napísané, v žalmoch napísané a v knihách Mojžišových napísané [Lk 24:44 ] – všetko stálo napísané a učení Písma, rabíni, čítali a čítali a pritom sa pohybovali – bez toho, aby mali zjavenie, bez toho, aby im bolo zjavené to, čo sa týkalo spásnych dejín.
A potom, bratia a sestry, musel Pán isť na Olivovú horu a pohliadnuť na Jeruzalem. Z Olivovej hory môžeme ísť od záhrady Gethsemane nahor a môžeme vidieť chrámovú horu a Jeruzalem. A náš Pán horko zaplakal:
„Jeruzalem, Jeruzalem. Ak by si ty v tomto svojom čase poznalo, čo slúži k tvojmu pokoju! Ale teraz je to skryté pred tvojimi očami.“ [Lk 19:41]
Ó, Bože, štyritisíc rokov čakali, že sa to stane a potom to zmeškali, prešli pomimo toho, a robili si z toho posmech.
Bratia a sestry, dorazili sme do času, v ktorom musíme učiniť úprimné porovnanie. A to hovorím v mene Pánovom: Všetci tí, ktorí uverili tomu, čo bolo skrze službu Jána Krstiteľa zvestované a činené, ktorí tomu uverili a nechali sa pokrstiť, boli pripravení prijať aj Pána samotného. A im potom mohol Ján povedať:
„Ja vás krstím vodou na pokánie; ale ten ktorý prichádza po mne, je mocnejší ako ja, ktorého obuv nosiť nie som hoden – ten vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom…“ [Mt 3:11]
Tak ako bol oznámený príchod nášho Spasiteľa, tak bol oznamovaný i príchod Jeho predchodcu. Izaiáš 40:3, Malachiáš 3 verš 1. A keď sa čas naplnil, stalo sa to! Diali sa nadprirodzené veci, do ktorých teraz nemôžeme v podrobnostiach zachádzať. Ján Krstiteľ vystúpil ako muž od Boha poslaný, so zvesťou Božou adresovanou Božiemu ľudu. Čo sa stalo v našom čase? Ja to musím povedať! Posmievajte sa z toho, smejte sa na tom, robte si z toho posmech, ale Pán plače nad všetkými tými, ktorý deň a hodinu Božieho milostivého navštívia nepoznávajú.
Povedzme to jasne a zreteľne: Uplynulo 88 rokov odkedy brat Branham, Boží muž v Spojených štátoch dostal 11. júna 1933 poverenie priniesť zvesť, ktorá predíde druhému príchodu Krista. Prosím, pýtajte sa všetkých evanjelistov v Spojených štátoch, pýtajte sa všetkých charizmatikov, pýtajte sa všetkých letničných ľudí, všetkých baptistov, všetkých metodistov, pýtajte sa vo všetkých cirkvách, pýtajte sa všade: Kto tomu uveril? Kto mal na tom účasť? Všetci zostali vo svojich programoch a vo svojich učeniach. Či sa čo i len jedna jediná cirkev zmenila vo svojom učení? Luteráni učia ešte dnes to, čo niekedy dávno pevne ustanovili. Metodisti učia to, čo si pevne ustanovili, baptisti to, čo si oni určili. Všetci si ustanovili, čo budú veriť. Ale kto verí tak, ako hovorí Písmo? [Jn 7:38]. Pán predsa zasľúbil, že pošle proroka ako Eliáša [Mal 4:5-6] a obzvlášť taktiež v Novom zákone – Matúš 17, verš 11:
„Eliáš pravda príde a napraví všetky veci.“ [Marka 9:12].
Áno. A všetci miliardársky evanjelisti, ktorí zbohatli zvestovaním evanjelium blahobytu, sa nad tým smejú: „Áno, on mal svoju službu, ale my máme svoju službu…“ a vedú milióny a milióny pomimo toho, čo Boh práve teraz koná.
A z toho vidíme ten rozdiel, milovaní bratia a sestry. Boh Pán sa postaral o to, že teraz, v tomto poslednom časovom úseku milosti je zvestovaná pôvodná zvesť, skutočne všetko tak, ako to bolo v čase apoštolov – že je jeden Pán, jedna viera a jeden krst [Ef 4:5]. Nájdite mi jedno jediné miesto, kde sa niekto sám požehnal tým, že by tri prsty spojil a potom povedal „v mene Otca, Syna a Svätého Ducha.“ Dnes sa všetci sami žehnajú. Kto to dokáže pochopiť?
Bratia a sestry, priatelia, čas milosti sa blíži k svojmu koncu. Toto je posledná zvesť, posledné volanie: „Vy môj ľud, vyjdete von, oddeľte sa, nedotýka sa nečistého a ja vás prijmem.“ [2Kor 6:17]
A ak niekto číta Matúša 28:19 a tak prevrátene tomu miestu porozumel, tak hrozným spôsobom ho vykladá a až do dnešného dňa zneužíva, tak mi dovoľte povedať: To činia len tí, ktorí síce majú oči, ale nevidia, ktorí síce majú uši, ale nepočujú [Iz 43:8], ale radšej sa držia toho, čomu verili v priebehu storočí. V Svätom Písme máme príkaz, že všetko čo činíme skutkom alebo slovom, máme konať v mene Pána Ježiša Krista [Kol 3:17]. A presne to je to meno, v ktorom sa nám Boh ako Spasiteľ zjavil – ako Otec v nebesiach, vo svojom jednorodenom Synovi, našom Pánovi tu na zemi a skrze Svätého Ducha v Cirkvi. Otec predsa nie je žiadne meno, Syn predsa nie je žiadne meno a my predsa máme krstiť do mena:
„Krstiac ich do mena Otca, Syna a Svätého Ducha…“ [Mt 28:19]
A potom náš Pán hovorí v Jánovi 17:6:
„Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta.“
Ó, aké nádherné! Aj čo sa týka mena môžeme čítať všetky biblické miesta a potom vedieť že žiadny prorok, žiadny apoštol, žiadny Boží muž nikdy nevzal do svojich úst trojičnú frázu. Ale toto je deň, ktorý Pán učinil a všetci môžu čítať ako krstil Peter, ako krstil Filip, ako krstil Pavol. Všetci môžu čítať a potom znovu získať orientáciu a prísť k Bohu. A potom v súlade s Abrahámom povedať: „Ja brat Frank verím Bohu!“ Že ty milý brat, ty drahá sestra, úprimne ako Abrahám môžeš povedať: „Ja verím len Bohu. Ja verím len tomu, čo stojí v Božom Slove napísané!“ Že to nie je len vyznanie úst, ale Božia skutočnosť v našom osobnom živote viery. Boh poslal brata Branhama, aby nanovo zjavil tú prapôvodnú zvesť zo začiatku, to čo na začiatku zvestovali apoštoli a proroci a čo stojí napísané v knihe kníh, v testamente. A to smieme zvestovať a všetci, ktorí sú z Boha počujú Božie sväté Slovo [Jn 8:47].
Bratia a sestry, ešte pár minút o Slove z úvodu, ktoré je také drahé, také vzácne. Prečítame k tomu dve biblické miesta a potom budeme ešte raz čítať z 1. Petrovej 1. Prosím pekne.
Matúš kapitola 25 verš 10:
„A keď odišli kúpiť prišiel ženích a tie panny ktoré boli hotové, vošli s ním na svadobnú hostinu a zavreli sa dvere.“
Chvála a vďaka buď nášmu Pánu! To je konečný cieľ zvestovania v mene Pána Ježiša Krista. Žeby povstala vyvolaná, vyvedená, oddelená Cirkev-Nevesta, totiž tá, ktorá je označená ako „múdre panny.“ Panna nečiní žiadne duchovné smilstvo, ona neprijíma žiadne cudzie učenia. Panna, tak ako nám je tu predstavená, je Božsky posvätená a nevykoná s nikým smilstvo. Pravá panna zostáva pannou Ženíchovi ako Nevesta až do Jeho príchodu, aby si vzal svoju Nevestu domov. Od dnešného dňa nedopúšťa nebeský Ženích ani jednému jedinému veriacemu, drahá sestra, milý brat, ani jednému jedinému Pán nedopúšťa, žeby ešte veril niečo iné ako to, čo stojí napísané. Ako povedal Abrahám: „Ja verím len Bohu, len Božiemu Slovu.“ Prosím pekne.
Z listu Židom, kapitola 4, verš 1:
„Bojme sa tedy, aby snáď nejako, keď sa ešte ponecháva zasľúbenie vojsť do jeho odpočinku, nezdal sa niekto z vás, že zaostal.“ [Žd 4:1]
I to, milovaní bratia a sestry, je Slovo, ktoré nám všetkým musí ísť k srdcu. Predstavte si to: Vytrhnutie nastane a my zostaneme tu a museli by sme klopať na zatvorené dvere. Kto by také niečo chcel prežiť? Nuž predsa nikto. A ja vám vo viere hovorím: Tak iste ako nám Boh daroval milosť rozpoznať službu, ktorú pre náš čas zasľúbil a skrze brata Branhama sa stalo zasľúbenie Božou realitou, tak iste, ako sme uverili v toto zasľúbenie a prijali s ním spojenú službu, tak sa môžeme v pokore a vo viere počítať k múdrym pannám. Všetci ostatní budú mať ešte stále svoje výklady a tradície, budú sa dokonca odvolávať na proroka a jeho výroky, ktoré však oni sami vykladajú. My sa viac neodvolávame na žiadny výrok ani nič iné, nie, my hovoríme a dosvedčuje s Abrahámom:
„Abrahám však uveril Bohu a to mu bolo za spravodlivosť započítané.“ []
Bratia a sestry, od dnešného dňa veríme len Bohu a tomu, čo Boh skutočne vo svojom Slove nechal napísať. Dovoľte mi to tu ešte raz povedať: Ak v Zjavení 10 vo verši 4 stojí napísané: „Nepíš toho, čo sedem hromov hovorilo …“, tak to musíme rešpektovať a prenechať to Pánu. My veríme len tomu, čo Boh Cirkvi hovorí a to stojí napísané a tomu veríme z celého srdca.
Teraz ešte narýchlo nahliadnime do 1. Petrovej 1. kapitoly, počnúc veršom 1:
„Peter, apoštol Ježiša Krista, vyvoleným pútnikom diaspory v Ponte, v Galácii, Kappadocii, Ázii a Bitýnii, vyvoleným podľa predzvedenia Boha Otca v posvätení Ducha k poslušnosti a k pokropeniu krvou Ježiša Krista …“ [1Pt 1:1-2]
Na to môžeme povedať Amen. Bratia a sestry, Peter vtedy oslovil v rôznych národoch všetkých, ktorí žili v rozptýlení, ako vyvolených … Čítajte prosím presne, akú formuláciu tu použil. Všetci tí, ktorí sú k tomu Bohom skutočne určení – a to my sme, pretože Bohu zo srdca veríme. Prosím, prosím čítajte ešte raz tento vzácny list, ktorý Peter písal. Čítajme ešte jeden verš. Čítam zvyšok verša 2:
„… milosť vám a pokoj nech sa rozmnoží. Požehnaný Bôh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás podľa svojho mnohého milosrdenstva znova splodil cieľom živej nádeje vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych …“ [1Pt 1:3]
Amen. Tu je reč o viere, o poslušnosti, o vyvolení, o vykúpení, o znovuzrodení. Bratia a sestry, pre nás to nie sú nové učenia, ale otázkou je: Prežili sme to osobne? Tak že sa dokonca v posvätení zasvätíme Pánu a nasledujeme Ho až do úplnej poslušnosti a plného zaľúbenia, tak, že by na nás mohlo spočinúť Božie zaľúbenie? Tu je to všetko zhrnuté: Vykúpenie, viera, predurčenie, poslušnosť, všetko je tu zhrnuté a dokonca i to, že sme znovuzrodení skrze Božiu moc, ktorá bola zjavená skrze vzkriesenie Ježiša Krista z mŕtvych.
Bratia a sestry, je to pramocné! Vo vzkriesení vzišiel nový Boží život a náš Pán mohol zvolať:
„Ja žijem a vy máte žiť.“ [Jn 14:19]
A my ďakujeme Pánu, že sme semeno Slova skutočne prijali. Pre každé zrodenie je nutné semeno a až potom sa môže niečo narodiť. Najprv musí prísť splodenie, počatie a až potom prichádza narodenie. Kto bol Bohom počatý? O našom Spasiteľovi stojá napísané:
„Ty si môj syn, Ja som ťa dnes splodil.“ [Ž 2:7, Sk 13:33]
Nech to môže byť o každom synovi, o každej dcére Božej povedané: „Ty si môj milovaný Syn, Ja sám sa ťa splodil. Ty si moja dcéra, Ja sám som ťa splodil. Ja som do teba ako semeno vložil moje Slovo a skrze môjho Ducha som do teba vložil nový život!“ Aká milosť! Ešte 1 verš. Pánu buď vďaka!
Čítame verš 4.
„… cieľom dedičstva, neporušiteľného, nepoškvrniteľného a neuvädnuteľného, ochráneného v nebesiach pre vás, ktorí ste mocou Božou strážení vierou cieľom spasenia, ktoré je hotové, aby bolo zjavené v poslednom čase …“ [1Pt 1:4-5]
Amen! Amen. O to sa dnes jedná – „… ktoré je pripravené, aby bolo zjavené v poslednom čase …“ Zvesť zaznela, celý svet mohol počuť. Bratia a sestry, i v tejto situácii, v ktorej sa nachádzame, nerepcime. Nerepcime, ale Bohu zo srdca za to ďakujme. Ja sa k tomu pripájam. Keď človek dosiahne vek 88 rokov, tak už zostáva len jeden rok, 89, a potom príde 90. Už viac nemôžem cestovať tak, ako som cestoval počas tých všetkých päťdesiatich piatich rokov. Už viac nemôžem kázať tak, ako som kázal počas všetkých tých rokov. Už viac nemôžem navštevovať všetky mestá, ktoré som navštevoval počas celého toho času. Neviem koľko miest to v tých 175 krajinách bolo, ale v Indii to bolo 23 miest a v mnohých iných krajinách to taktiež bolo viacero miest.
Prosím, myslite však na to: Veľké medzinárodné zhromaždenia ako sme ich mávali, sa sotva ešte budú mocť konať. A povedzme to úprimne a otvorene: Nikto nepotrebuje z Afriky alebo Ázie prichádzať do Európy, aby mal účasť na dokonaní. Po celom svete sa to stane v rovnaký čas.
Skrze Božiu milosť teraz dosahujeme každú stredu, každú sobotu a nedeľu v celom svete vo všetkých rôznych jazykoch všetkých pravých veriacich. Nikto viac nemusí konať veľké cesty, všetci sa môžu zhromaždiť, počúvať a prežívať, čo Boh koná. Čítali sme to: „… ktoré bude zjavené v poslednom čase.“ A my sme na konci konečného času dorazili. Buďme vďační, zo srdca vďační.
A všetci bratia, ktorí majú námahu s počúvaním vysielaní … Žiadny brat nebude nútený, aby počúval vysielania. A ak existujú bratia, ktorí by radi radšej kázali, prosím kážte! Ale rozdeľujte pokrm! Tak, ako bol William Branham poslaný, aby nám boli biblické pravdy zjavené, tak mňa Pán poslal, aby som biblické pravdy zvestoval do celého sveta. A tak sú všetci bratia po celom svete určení k tomu, aby duchovný pokrm rozdávali a ľudu Božiemu a prestreli stôl, pretože sa všetci môžeme sýtiť čerstvou mannou, svätým zjaveným Slovom, môžeme sa v tom kochať, môžeme to prijímať, pretože človek nežije len z chleba, ale z každého Slova, ktoré vyjde z úst Božích [5M 8:3].
Ešte raz ďakujeme nášmu milovanému bratovi Kellerovi za tie vzácne slová. Prosím, drahí súrodenci, čítajte to a zostaňte pri každom verši stáť. Pri každom verši sa zastavte a ďakujte Pánovi za to, čo stojí napísané.
Povedzme aj to ešte raz: Toto je ten najdôležitejší časový úsek v dejinách ľudstva, v dejinách Cirkvi Ježiša Krista – vyvolanie von, príprava a Pán všetko nádherne vykoná a Svoje dielo spásy so Svojím krvou vykúpeným zástupcom dokoná.
Hovorím ešte raz a to dôrazne: Abrahám veril tomu, čo mu Boh povedal, tomu, čo mu Boh zasľúbil. Ty a ja, milý brat, milá sestra, my veríme Bohu, my veríme tomu, čo nám, On vo Svojom Slove zasľúbil. A on zasľúbil, že sa vráti aby nás vzal domov a v tom okamihu mŕtvi v Kristu povstanú najprv a my, ktorí žijeme, budeme premenení a spoločne budeme vytrhnutí do slávy a budeme u Pána na všetky časy. [1Kor 15:51-52, 1Ts 4:15-17]
Začnite už dnes Bohu Pánu zo srdca ďakovať za zjavenie Jeho Slova, za zjavenie Jeho mena, Jeho vôle, Jeho spásnej rady. Vďační za službu brata Branhama v našom čase, vďační za to, že táto služba našla svoje pokračovanie a že všetci ľudia po celej Zemi vo všetkých národov a jazykoch môžu počuť poslednú zvesť, posledné volanie a môžu prežívať svoju prípravu na slávny deň návratu Ježiša Krista.
Ja vás očakávam a obzvlášť všetkých slúžiacich bratov zo Švajčiarska. Ešte raz hovoríme. Boh požehnaj všetkých, ktorí poslali pozdravy, buďte požehnaní požehnaním všemohúceho Boha v Ježišovom svätom mene. Amen.
Vstaneme k modlitbe. Brat Borg sa s nami ešte bude modliť.
Nebeský Otče, ďakujeme ti za to, že sme mohli počuť Tvoje slovo. Veríme tomu, čo stojí napísané. Ďakujeme ti za toto vysielanie, za posledné volanie, za poslednú zvesť, ktorá zaznieva, aby tých posledných vyvolala von. Prijmi vďaku za všetko v nádhernom mene Ježiš. Amen.