Brat Schörrer:

Milí bratia a sestry v Pánu. Sme Pánu vďační, že máme dnes opäť príležitosť prostredníctvom video prenosu počuť Božie Slovo z povolaných úst. Sme vďační za to, že sme posilňovaní na tele, duši a duchu, že je nám toto Slovo opäť svetlom našim nohám, aby sme mohli ďalej kráčať po ceste s Pánom. Chcel by som napomenúť všetkých, ktorí po celom svete teraz počúvajú: Pevne sa držte Slova, denne skúmajte v Písme, ako je napísané u Izaiáša 34. Ďakujeme Pánu, že sme porozumeli Božiemu Slovu a že Boží Duch nás vedie do každej pravdy [Jn 16:13]. Chcel by som k tomu prečítať Slovo z 1. listu Korinťanom, Kapitola 2, verše 9 až 16:

Ale ako je napísané: Čoho oko nevidelo a ucho nepočulo a čo na srdce človeka nevstúpilo, čo všetko Bôh prihotovil tým, ktorí ho milujú. Ale nám Bôh zjavil skrze svojho Ducha. Lebo Duch spytuje všetko, aj hlbiny Božie. Lebo kto z ľudí vie, čo je v človekovi krome ducha človeka, ktorý je v ňom? Tak ani vecí Božích nepoznal a nezná nikto, iba Duch Boží. A my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo všetko nám je z milosti darované od Boha, čo aj hovoríme, no, nie učenými ľudskej múdrosti slovami, ale učenými od Svätého Ducha, s duchovnými vecami duchovné porovnávajúc. Ale telesný človek nechápe vecí Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, lebo sa majú duchovne posudzovať. Ale duchovný človek posudzuje všetko a sám nie je posudzovaný od nikoho. Lebo kde kto poznal myseľ Pánovu, ktorý by ho učil? No, my máme myseľ Kristovu. [1Kor 2:16]  

Modlíme sa. Pane, ďakujeme ti, že smieme počuť tak vzácne slová z tvojho napísaného Slova. Áno, je to tak, Ty si nám poslal svojho Ducha, ktorý nás vedie do každej pravdy. Ty si posielal Svojich služobníkov zrána i zvečera, ktorí nám priniesli tvoje Slovo a aj dnes požehnáš svojho služobníka, brata Franka, posilníš ho na tele, duchu duši, aby tvoje Slovo mohlo opäť mocným spôsobom zaznieť. Ďakujeme ti za to, že ty si schopný na celom svete požehnať, všade potešiť, uzdraviť, napriamiť a darovať všetko, čo je potrebné ku životu ktorý je Bohu ľúbi. Pane, ďakujeme ti, že tento deň je mimoriadnym dňom a že slovo, ktoré teraz počujeme, je mimoriadnym Slovom, ktoré nás opäť napraví na priamu cestu – na tvoju cestu. Požehnaj nás všetkých, Pane buď nám milostivý i naďalej aj v tomto čase, v ktorom sa navzájom nemôžeme stretávať, ale sme v tebe a tvojom Duchu spojení. Ďakujeme ti za to, tebe vzdávame moc, česť a všetko chválu a vďaku, ktorú ti prinášame v tvojom nádhernom mene Ježiš. Amen.

brat Frank:

Aj ja by som vás chcel všetkých veľmi, veľmi srdečne pozdraviť. Počuli sme nádherné Slovo na úvod a ešte sa k nemu vrátime. Všetci obzvlášť zo Švajčiarska, z Rakúska, zo všetkých európskych krajín pozdravujú všetkých a všetky ostatné krajiny nás taktiež nechávajú pozdravovať. Sme skutočne po celom svete s Pánom a navzájom spojení. Brat Muamba z Kolwezi mi povedal: „Tentokrát musíš odovzdať pozdravy aj odo mňa.” Sme Pánu vďační za prenosy, za zhromaždenia, ktoré môžeme mať a všetci po celom svete na tom môžu mať účasť. Sme Pánu vďační za bratov, ktorí využívajú čas, aby všetko pripravili a aj jednotlivé zhromaždenia prihotovili, aby sme ich potom mohli podávať ďalej. Sme taktiež vďační za to, že podobne ako brat Branham v šesťdesiatych rokoch, sme mohli aj my v osemdesiatych rokoch skutočne vždy zájsť na jadro veci a zvestovať celú radu Božiu.

Nebudeme zachádzať bližšie na veci, ktoré sa práve teraz na zemi dejú. Každý deň prichádzajú nové správy. Ale myslíme obzvlášť na všetkých ľudí na Haiti a taktiež v Afganistane, ako aj všade inde. Všade, kde ľudia pociťujú núdzu, nech Boh daruje milosť, že by tento čas pominul. A my veríme, že skutočne nežijeme len v konečnom čase, ale že sme dorazili na koniec konečného času.

Aj keď myslíme na Jeruzalem, na jednej strane Hamas na ďalšej islamský štát, na ďalšej Al-Kaida, všade sa niečo deje. Kto to dokáže vysvetliť? Náš Pán to predpovedal. A potom prirodzene zdôraznil:

„A keď sa to začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite svoje hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ [Lk 21:28] 

Milovaní bratia a sestry tu v Švajčiarsku, v Rakúsku, v susedných krajinách a po celom svete, sme Bohu veľmi, veľmi vďační, že nekážeme len o tom, čo Boh vykonal v dňoch Mojžiša alebo v dňoch nášho Pána, či apoštolov, ale že sme z milosti Božej, skrze priame vedenie a inšpiráciu Svätého Ducha zasvätení a uvedení do toho, čo Boh pre tento časový úsek Cirkvi zasľúbil. To jedno je naplnenie biblického proroctva so všetkými národmi a jazykmi a Izraelom, ako aj ohrievanie zeme, zmena klímy, všetko, úplne všetko bolo predsa dopredu predpovedané. V našich kázaniach sme to dostatočne často zmieňovali.

Ale nám sa jedná o to, aby sme vykonali to poverenie, ktoré nám Pán dal. A drahí bratia a sestry, dovoľte mi to povedať zreteľne: Tak iste ako boli Mojžišovi povedané všetky podrobností a jednotlivosti, a dostal pokyny, čo všetko malo byť vykonané a ako to malo byť vykonané, boli udané rozmery … A keď potom prejdeme ďalej, keď mal svoje poverenie vykonať Eliáš, bolo mu predsa presne oznámené, čo mal konať. Keď vystúpil Ján Krstiteľ, vedel predsa úplne jasne a presne kým je, čím je a aké má poverenie, ktoré sa má skrze jeho službu naplniť. 

Bratia a sestry, to budem musieť ešte niekoľkokrát povedať: My sme mohli biblicky rozpoznať a zaradiť poverenie brata Branhama, totiž, že mu bolo skutočne od Pána dané poverenie a že mal priniesť biblickú zvesť, a tak ako bol Jan Krstiteľ poslaný pred prvým príchodom Krista, tak bol on poslaný s čistou biblickou zvesťou, aby Cirkev na konci bola privedená späť tam kde bola na začiatku – ako telo Pánovo, ako Cirkev živého Boha. A bratia a sestry, to rozpoznajú len všetci tí, ktorí skutočne patria do Cirkvi prvorodených. Nie tí, ktorí sú nábožní alebo sú členovia nejakej cirkvi, ale tí, ktorí boli skutočne skrze Svätého Ducha vkrstení do tela Kristovho a sú skutočne Svätým Duchom vedení do každej pravdy Slova. 

Povedzme to ešte raz úplne zreteľne: Už v prvých veršoch Starého zákona v 1. Mojžišovej v 1. kapitole je nám predsa oznámené, čo sa skutočne stalo. Čo bolo pri tom to dôležité? Že Boží Duch sa na nad celou zemou vznášal, aby to, čo Boh Pán povedal a vyslovil a povolal do existencie, sa aj mohlo stať. Len tam, kde je Boží Duch prítomný, sa môže stať napísané Slovo zjaveným, živým Slovom.

A bratia a sestry, ak stojí napísané, že Pán sa zjavil Mojžišovi v ohni v kríku, a že mal Mojžiš vyzuť svoju obuv, pretože stál v prítomnosti Boha Pána na svätej pôde a Pán ku nemu hovoril [2M 3:2-5], tak aj my sme vstúpili na svätú pôdu, aj my musíme počúvať Božie Slovo v ctibázni, príjmať ho, veriť mu a dostať ho zjavené. A tak vidíme, že sa Bohu Pánu zaľúbilo od samého začiatku pôsobiť skrze Božieho Ducha. A keď potom čítame o narodení Spasiteľa:

„Svätý Duch príde na teba, a moc Najvyššieho ti zatôni, a preto aj to splodené sväté bude sa volať Syn Boží.“ [Lk 1:35] 

Takže nielen zasľúbenie, ale zasľúbenie je doprevádzané mocou Svätého Ducha, ktorá spôsobuje, že sa zasľúbenie stáva Božou skutočnosťou. Tak započala novozákonná Cirkev:

„A hľa, ja posielam zasľúbenie svojho Otca na vás, a vy buďte v meste Jeruzaleme, dokiaľ nebudete odiati do moci z výsosti.“ [Lk 24:49] 

A potom sa to stalo, ako všetci vieme, v Skutkoch apoštolských 2, že zaznel mocný šum z neba a Svätý Duch naplnil celú miestnosť a všetkých, ktorí boli prítomní. Tak započala novozákonná Cirkev – zasľúbenie sa stalo skutočnosťou, Svätý Duch bol vyliaty a Cirkev bola povolaná do života.

Bratia a sestry, my nesmieme hľadieť na seba, ale smieme a musíme hľadieť na Pána. Všeobecne sme všetci vo veľkom očakávaní. Ale keď na to hľadíme, tak nikdy nebolo tak mnoho skúšok v rodinách, v manželstvách, medzi deťmi, medzi mladými i starými ako je to teraz. Ale jedno vieme: Boh je verný a každé Božie Slovo je pravda a každé zasľúbenie sa naplní a Boží Duch sa postará o to, že budeme nanovo vyzbrojení.

Čo sa nás týka, tak veríme, že Pán Svoje dielo s novozákonnou Cirkvou dokončí a že brat Branham svoje poverenie naplnil na základe Slova:

„Hľa, ja vám pošlem proroka Eliáša, prv ako príde deň Hospodinov, veľký a strašný.“ [Mal 4:5] 

Pre všetkých, ktorí s tým majú námahu a hovoria: „To sa týka Izraela. To sa týka Jana Krstiteľa alebo Eliáša, ktorý ešte príde spolu s Mojžišom.” Nie, tu ide o to, že náš Pán potom, ako sa na hore Premenenia zjavili Mojžiš a Eliáš, povedal v jednotnom čísle v Matúšovi 17:

„Eliáš pravda príde prv a napraví všetko…“ [Mt 17:11] 

A na základe Skutkov apoštolov kapitola 3 verše 17, 18 a 19 náš Pán zostáva v nebesiach až kým nebude v Cirkvi všetko privedené späť do správneho stavu. A preto službou brata Branhama všetko neskončilo. Nie, existovalo pokračovanie, nový začiatok. Brat Branham priniesol zvesť len v Spojených štátoch, ale ona mala predsa byť prinesená všetkým národom a jazykom, pretože tak to náš Pán oznámil:

„A toto evanjelium kráľovstva bude hlásané po celom svete na svedectvo všetkým národom, a vtedy príde koniec.“ [Mt 24:14] 

Presne to sa stalo! Môžeme nahlas a zreteľne zvolať:

„Dnes sa naplnilo toto Písmo vo vašich ušiach.“ [Lk 4:21] 

Aj ja som mnoho rokov kázal len v Nemecku, Švajčiarsku a Rakúsku, ale potom prišiel čas pre susedné krajiny a potom prišlo Božie povolanie 2. apríla 1962, ktoré potom viedlo k tomu, že po odchode brata Branhama domov, bola Božia zvesť čistého svätého Slova nesená do celého sveta.

A bratia a sestry dovoľte mi uviesť 2 či 3 príklady, aby ste porozumeli, čo je mienené. Ja nebudem udávať mená osôb ani náboženského spoločenstva. Zakladateľ jedného veľkého kresťanského spoločenstva čítal v 1. Korinťanom 1 to, čo tam povedal Pavol:

„Lebo ma Kristus neposlal krstiť, ale kázať evanjelium…“  [1Kor 1:17] 

A on celý svoj život kázal a nepokrstil ani jednu jedinú osobu, pretože zle porozumel jedno jediné slovo Písma. Mal vlastne čítať, čo je napísané predtým a čo je napísané potom a potom v Skutkoch apoštolov pokračovať v čítaní ďalej. Hovorím to len preto, aby som pozdvihol, aké dôležité je správne Bohu porozumieť a zaradiť Božie Slovo a to, čo stojí napísané. Jedno z najväčších kresťanských spoločenstiev sa odvoláva na Slovo zo Skutkov apoštolov 2, verš 38:

„Čiňte pokánie, a nech sa pokrstí jeden každý z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov, a dostanete dar Svätého Ducha.“ [Sk 2:38] 

A toto spoločenstvo viery ďalej krstí v mene Otca, Syna a Svätého Ducha, ale tvrdia, že všetci, ktorí sú pokrstení takým krstom zároveň obdržali Svätého Ducha. A od ich založenia nemali ani jednu modlitebnú hodinu, v ktorej by veriaci tohoto spoločenstva viery prosili o krst Duchom.

Viete, akú bolesť to pre mňa znamená, keď veľké kresťanské celosvetovo rozšírené uznávané spoločenstvá viery sú od začiatku vedené v blude?! Taká bolesť! Nebudem zachádzať do ďalších veci bližšie, ale všetci predsa viete, že keď v štátnych cirkvách, či už je to katolícka alebo protestantská cirkev, je čelo dieťaťa pokropené 3 kvapkami vody v mene Otca, v mene Syna, v mene Svätého Ducha, tak potom zaznie: „Teraz si znovuzrodený, teraz si kresťan, teraz si obdržal krst a Svätého Ducha.“ Len si postavte pred oči, čo všetko šlo v celom kresťanstve nakrivo.

A teraz už len jedna poznámka: Odo dní reformácie Boh predsa učinil nový začiatok. Áno už 100 rokov pred reformáciou začal Boží Duch mocným spôsobom pôsobiť. Nechceme do toho zachádzať bližšie, ale pri každom prebudení to šlo bližšie a bližšie k tomu, čo učí Biblia. Pokánie, krst, viera, krst Duchom, až po Letničné prebudenie. A teraz máme poslednú Božiu zvesť, ktorá vyvolá von, oddelí a pripraví všetkých, bez ohľadu na to, do akého spoločenstva viery patria. Pán volá von zo všetkých národov, jazykov a národností.

Sme Pánu vďační za to, že toto vysielanie z Zürichu môžeme mať a s Božou pomocou sa teraz vrátime k Slovu z úvodu a ešte predtým prečítame jedno ďalšie Biblické miesto. Prosím pekne.

Čítame z 1. Korinťanom 4, kapitola, verš 1 a 2:

„Nech tak myslí o nás človek ako o služobníkoch Kristových a o správcoch tajomstiev Božích. Tu ostatne sa vyhľadáva u správcov, aby bol ktosi najdený verný.“ [1Kor 4:1-2] 

Vďaka buď Pánu. Apoštol Pavol mal Božie povolanie, mal zodpovednosť pred všemohúcim Bohom. A aj ja to dnes poviem: Brat Frank dostal Božie povolanie, má priamu zodpovednosť pred Bohom a my sme boli dosadení ako správcovia Božích tajomstiev. Predtým ako môžeme zvestovať tajomstvá, ktoré boli v Božom Slove skryté, a môžeme byť ich správcami, musia nám byť zjavené. A aby boli tajomstvá zjavené, bola potrebná prorocká služba, pretože Slovo prichádza ku prorokom a oni ho podávajú ďalej. Pavol nechcel, aby ho považovali len za kazateľa alebo evanjelistu alebo za učiteľa či apoštola, ale za Bohom dosadeného správcu, ktorý spravuje Božie tajomstvá, aby z milosti podával ďalej zjavené, sväté Slovo.

A potom prirodzene poznámka, že by sme chceli byť nájdení ako verní, keď sa pred Pánom zjavíme. A ja ďakujem môjmu Bohu, a to nie je moja zásluha, to je vedenie Svätého Ducha, že sme ani raz neodbočili, neodchýlili sa ani nepadli za obeť nejakému výkladu, ale mi boli zjavené, tak ako Pavlovi, apoštolom a bratovi Branhamovi, vzácne tajomstvá Slova, spásna Božia rada, ktorú som mohol verne podávať ďalej. Pánu buď za to vďaka.

Prosím, milovaní bratia a sestry, tu nemáme do činenia s ľuďmi. My sme neboli ustanovení ľuďmi. Nenavštevovali sme žiadne biblické školy, aby sme tam boli vzdelávaní. Boli sme dosadení Bohom s plnou zodpovednosťou podávať ďalej to, čo nám bolo zverené. A môžem v mene Pánovom povedať: Nič sme k tomu nepridali, a nič sme nevykladali, nič sme od toho neodňali [Zj 22:18-19], ale sme zvestovali celú radu Božiu z milosti.

Teraz prejdime ku nádhernému Slovu z úvodu a prejdeme jednotlivé verše a v krátkosti sa ich dotkneme. Prosím pekne.

Čítame z 1. Korinťanom 2, verše 4 až 10:

A moja reč a moja kázeň nezáležala v presviedčavých ľudskej múdrosti slovách, ale v dôkaze Ducha a moci … [1Kor 2:4] 

Amen. Tu to máme! Nie v presvedčivých slovách ľudskej múdrosti, nie cudzie slová a výrazy prebraté z iných jazykov, aby sme vzbudili dojem, že podávame mimoriadnu múdrosť. Nie, v jednoduchosti sme podávali ďalej drahé a sväté Slovo a ono padlo do sŕdc ľudí. A všetci, ktorí teraz skutočne veria zvesti, neprijímajú ju v hlavách, nediskutujú o nej, ale padá do sŕdc a bude im skrze Svätého Ducha zjavená. Prosím.

Verš 5:

… aby vaša viera nebola [nespočívala] v ľudskej múdrosti, ale v moci Božej. [1Kor 2:5] 

Aj to musí byť jednoducho zdôraznené. To isté sa predsa týka aj nášho času. Nespočívať na múdrosti ľudí. Mám vám dať príklad? Dúfam, že mi to adventisti 7. dňa odpustia. Ale keď oni v Zjavení 1 čítajú o dni Pánovom, tak tvrdia: „To bol šabat.“ A aby k tomu ešte niečo bolo povedané … keď hovorí Biblia o Božej pečati, tak oni hovoria: „To je dodržiavanie soboty.“ Čo ľudia učinili? Čo ľudu priniesli? Svoje vlastné názory, svoje vlastné myšlienky, ktoré podávali ďalej. Sme Bohu vďační, že skutočne môžeme nechať minulosť za sebou a na všetko, čo ľudia vo svojich cirkvách učili a ešte stále učia sme zabudli a zanechali sme to tam a zahĺbame sa len v tom, čo stojí Božom Slove napísané. Prosím pekne.

Verš 6:

A múdrosť hovoríme medzi dokonalými, ale nie múdrosť tohoto sveta ani kniežat tohoto sveta, ktoré hynú; ale hovoríme múdrosť Božiu v tajomstve, skrytú, ktorú predurčil Bôh pred veky na našu slávu… [1Kor 2:6-7] 

Haleluja! Amen. „…ktorú Boh pre nás určil pred všetkými vekmi.“ Sme vďační bratovi Schererovi, ktorý na úvod čítal tak nádherné Slovo. My nepredkladáme ľudskú múdrosť, ale Božiu skrytú, ale nám zjavenú múdrosť. A všetci, ktorí sú z Boha, sú tým istým Svätým Duchom vedení dnu do všetkého, čo bolo v Božom Duchu v Božom Slove napísané. Najprv to boli predsa hlavne proroci, ktorí stáli pod pomazaním a inšpiráciou Svätého Ducha, aby Slovo zvestovali. Potom apoštoli, ktorí stáli pod rovnakou inšpiráciou Svätého Ducha, a to, čo bolo napísané, sa stalo zjaveným. A Nový zákon je predsa výsledkom Starého zákona. Všetko je osvetlené, všetko bolo spísané. 

A povedzme to skutočne zo srdca ešte raz: My nezvestujeme ľudskú múdrosť, ale Božiu múdrosť, ktorá je skrytá v Slove, ale, ako to vyjadril Pavol: Skrze zjavenie sa stal účastný Božích tajomstiev. Skrze zjavenie Slova mi boli zjavené všetky tieto tajomstvá, každá téma, o ktorej brat Branham hovoril. Nezostala ani jedna jediná otázka, pretože sme všetko, čo prorok povedal, vzali späť do Písma, v ňom usporiadali a vždy a naveky sme dali za pravdu Bohu a Božiemu Slovu. Povedzme to ešte raz: Nám Boh skrze Svätého Ducha zjavil, pretože sme boli k tomu pred založením sveta určení. Vďaka buď Bohu za to. Prosím pekne.

Verš 8:

… ktorej (múdrosti) neznal nikto z kniežat tohoto sveta, lebo keby boli poznali, neboli by Pána slávy ukrižovali. Ale jako je napísané: »Čoho oko nevidelo a ucho nepočulo a čo na srdce človeka nevstúpilo, čo všetko Bôh prihotovil tým, ktorí ho milujú.« [1Kor 2:8-9] 

Aj tu sme počuli mocné Božie myšlienky. Akí vďační môžeme byť za to, že nás Boh tak omilostil a že nás teraz v tomto čase skutočne do všetkého uviedol? V dňoch nášho Pána musel zaplakať nad Jeruzalemom [Lk 19:41]. Najvyšší kňazi, učení Písma, Saduceji, Farizeji, všetci boli slepí, ktorí viedli slepých [Mt 15:14]. Tak to stojí napísané. A keď jeden slepý vedie iného slepého, obaja padnú do jamy. Aj to je bolesť, ktorú vtedy musel náš Pán pretrpieť. On prišiel ku tým Svojim a tí Jeho ho neprijali [Jn 1:11]. Vyšiel na Olivovú horu, hľadel na nádherné údolie Gethsemane až po chrámovú horu a chrám, horko zaplakal nad Jeruzalemom a vyslovil slová:

Ó, keby si aj ty bolo poznalo, a to aspoň v tento tvoj deň, čo je k tvojmu pokoju! Ale teraz je to skryté pred tvojimi očami! [Lk 19:42-44] 

Prečo im to zostalo skryté? Pretože toho, o ktorého sa jednalo, nepoznali. Naopak, označili ho za Belzebuba a mnohými inými vecami ho urážali. Ani nepoznali tú najdôležitejšiu hodinu svojich dejín a až dodnes trpia ako žiadny iný národ.

Bratia a sestry, teraz sa pýtam sám seba: Čo sa deje so všetkými, nad ktorými musí Pán plakať v tomto čase? Jednoducho musí zaplakať. On hľadí na celú zem s viac ako 350 kresťanskými cirkvami a spoločenstvami. On hľadí na celú zem. Aký je výsledok? Oni hodinu svojho Božieho milostivého navštívenia, hodinu v ktorej sa napĺňa biblické proroctvo, nepoznali. 

A povedzme aj to: všetci, ktorí prijali službu Jana Krstiteľa, tým mohol Boží muž povedať:

Ja vás krstím vodou na pokánie; ale ten ktorý prichádza po mne, je mocnejší ako ja, ktorého obuv nosiť nie som hoden – ten vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom… [Mt 3:11] 

Všetci tí, ktorí uverili zvesti Jana Krstiteľa, patrili ku tým prvým 3000, ktorí boli v deň letníc pri tom a nechali sa pokrstiť v ten najdôležitejší deň, pri založení novozákonnej Cirkvi. Kto bude pri tom teraz, keď Boh daruje dokonanie, keď pošle pozdný dážď, keď daruje plné znovunapravenie, keď ešte raz pohne nebesiami a zemou? Všetci tí, ktorí teraz uverili poslednej Božej zvesti, v zásade vzaté veria Bohu, pretože veria zasľúbeniam, ktoré Boh dal, a vidia zasľúbenie naplnené a prežívajú všetky veci osobne. Môžeme len z celého srdca zvolať:

Ale vaše oči sú blahoslavené, že vidia, a vaše uši, že čujú. [Mt 13:16, Lk 10:23] 

Blahoslavení, kto našiel u Boha milosť. Pri kom sa teraz napĺňa:

Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí sborom! [Zj 3:22] 

Nie to, čo bolo rozhodnuté v nejakej cirkevnej rade, ale to, čo rozhodol Svätý Duch, ktorý Cirkev založil, inšpiroval prorokov, inšpiroval apoštolov, ktorý bol s bratom Branhamom, ktorý je dnes s nami… Len ten, kto uverí tomu, čo Boh pre tento posledný časový úsek určil a má na tom účasť, prežije všetko až po dokonanie a vytrhnutie pri návrate Pána.

Čítame verš 10:

Ale nám Bôh zjavil skrze svojho Ducha. Lebo Duch zpytuje všetko, aj hlbiny Božie. [1Kor 2:10] 

Haleluja, chválené buď meno Pánovo. Boží Duch skúma všetko, on vedie do Slova, on Slovo zjavuje, on nám zjavil aj Boha samotného. Len skrze Svätého Ducha poznávame zjavenie Božie v Ježišovi Kristovi vo všetkých súvislostiach, ktoré k tomu patria. Boh všetko učinil tak, že nie sú to ľudia, ktorí by mohli svojím rozumom niečo konať, ale že Boží Duch vedie Božie deti od jasnosti ku jasnosti. A my sme Pánu skutočne zo srdca vďační, že sme poznali, aké zasľúbenie bolo pre Cirkev v našom čase určené a z milosti sa v našom čase napĺňa.

A my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo všetko nám je z milosti darované od Boha … [1Kor 2:12] 

Amen. Čítali ste všetci a počúvali ste všetci? Milovaní bratia a sestry, Pavol nehovoril v jednotnom čísle, sám za seba, ale o nás všetkých, nás všetkých, o tebe a mne, v každom národe, vo všetkých národnostiach, v každej krajine na zemi, my všetci, ktorí Bohu teraz veríme. Čítajte prosím túto časť ešte raz.

A my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo všetko nám je z milosti darované od Boha … [1Kor 2:12] 

Mohli by sme čítať stále ďalej. My! My všetci! My všetci! Nielen ty, Pavol alebo ty, Peter, Jakub alebo Ján, nie len ty, brat Branham, nie len ty, brat Frank, ale my všetci, ktorí sme uverili Božej zvesti, nám všetkým to bolo z milosti zjavené. A ja skutočne vychádzam z toho, že už ani raz nemusíme v týchto prenosoch hovoriť o všetkých tých veciach, ktoré šli nakrivo a to s odvolávaním sa na proroka. 

Ale aj to by som chcel ešte raz zdôrazniť: Dokážete si predstaviť, že bratia, ktorí brata Branhama osobne poznali, s ktorými bol on aj ja osobne dohromady, pred mojimi očami zatvárajú Bibliu, odložia ju nabok a povedia: „Bibliu majú všetci.“ a potom vyložia kázania brata Branhama a berú z toho citáty. My všetci sme až potom Bibliu tak správne otvorili a pri nás sa naplnilo, čo stojí napísané v skutkoch apoštolov:

A tí boli šľachetnejší ako tí v Tesalonike a prijali Slovo s celou ochotou a skúmali Písma každý deň, či je tomu tak. [Sk 17:11] 

Prosím skúmajte denne v svätých Písmach! Neodvolávajte sa na brata Branhama, neodvolávajte sa na brata Franka, odvolávate sa na Boha a Božie sväté Slovo! My sme len služobníci so zodpovednosťou podávať ďalej Božie tajomstvá ako správcovia, ktorí majú byť nájdení verní a podávame ďalej len to, čo nám Boh s milosti daroval.

Zhrňme to, milovaní bratia a sestry: Toto je skutočne najdôležitejší časový úsek v ľudských dejinách. A keď myslím na to, že Pán ku mne osobne opakovane hovoril, že mi dával pokyny … bratia a sestry, už som vo vysielaniach o niektorých veciach hovoril, z vďačnosti som podal správu o tom, ako Pán od začiatku všetko viedol. V uplynulých dňoch som počul kázania, ktoré brat Branham kázal v roku 1955 v Karlsruhe v Nemecku a v Zürichu vo Švajčiarsku, a veľmi, veľmi som sa radoval a Bohu som zo srdca ďakoval za to, že som mohol sedieť medzi poslucháčmi a všetko počuť, vidieť a že som od začiatku našiel u Boha milosť a vedel som od prvého dňa, od prvého zhromaždenia v auguste 1955 – toto je Boží muž. A neskôr som počul tak tiež o jeho poverení.

Bohu Pánu buď vďaka. Mnohí hľadia späť na Luthera, na Wesleyho, na Johna Smitha, na všetkých Božích mužov, ktorých v uplynulých storočiach Boh použil, na Zwingliho, na Calvina, a na iných Božích mužov a my sme vďační, že smieme zmieniť brata Branhama. Ďakujeme Pánu za to, že v našom čase poslal Svojho proroka, aby všetko, čo patrí k Bože rade zjavil a ustanovil nás za správcov Božích tajomstiev.

Buďte požehnaní požehnaním živého Boha! Pán, náš Boh vám daruj zjavenie, že by ste v tomto dni, v tomto čase, rozpoznali zvesť a zvestovateľa a nechali sa Bohom napraviť do pôvodného stavu, v ktorom bola Cirkev na začiatku. K tomu budeme skrze moc Svätého Ducha ako vyučená Cirkev privedení späť. Tak iste ako prorocké Slovo, učiteľské Slovo, všetko, čo stojí v Biblí o novozákonnej Cirkvi, tak ako bola na počiatku pri založení skrze Svätého Ducha, tak to bude aj teraz na konci. A vy všetci, a sám seba do toho zahŕňam, my všetci budeme mať účasť na tom, čo bude Boh konať na záver. A budeme pri tom, keď sa Pán vráti a budeme vzatý k Nemu nahor. 

Buďte všetci požehnaní, tu v Zürichu vo Švajčiarsku, v Rakúsku, vo všetkých susedných krajinách. Buďte požehnaní vo všetkých národoch, jazykoch a národnostiach. Buďte požehnaní požehnaním všemohúceho Boha a ďakujte Pánu za to, že nad vami nemusí plakať, pretože sme poznali deň a hodinu, v ktorej sa zasľúbenia určené pre tento čas, napĺňajú. Buďte požehnaní v Ježišovom svätom mene. Amen. Povstaneme k modlitbe. Brat Borg sa bude ešte s nami modliť.

Nebesky Otče, ďakujeme ti z celého srdca za tvoje vzácne Slovo, ktoré sme počuli. Ďakujeme ti za to, že sme poznali našu hodinu, náš deň, zvesť a zvestovateľa. Ďakujeme ti za túto milosť z celého srdca. Prosíme ťa, požehnaj všetkých bratov a sestry vo Švajčiarsku, v Rakúsku, v Nemecku, po celom svete, ktorí teraz toto vysielanie videli a počuli, a boli požehnaní skrze tvoje živé Slovo. Z celého srdca ti za všetko ďakujeme v Ježišovom mene. Amen.