2. 1. 2016 19:30, Krefeld, Nemecko

„Moja duša zvelebuje Pána, a môj duch plesá nad Bohom, mojím Spasiteľom pretože pohliadol na poníženie Svojej dievky. Lebo hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia, pretože mi učinil veľké veci ten Mocný, a sväté je Jeho meno, a Jeho milosrdenstvo do pokolení a pokolení tým, ktorí sa ho boja. Dokázal silu Svojím ramenom, rozptýlil pyšných mysľou ich srdca, zvrhnul mocnárov z trónov a povýšil ponížených, lačných naplnil dobrými vecami a bohatých poslal preč prázdnych. Zaujal sa Izraela, Svojho služobníka, aby sa rozpamätal na Svoje milosrdenstvo, tak ako hovoril našim otcom, na milosrdenstvo, sľúbené Abrahámovi a jeho semenu na večnosť. A Mária zostala s ňou asi tri mesiace a potom sa navrátila do svojho domu.“ [Lukáš 1:46-56]

[brat Frank]

Sme si celkom istí, že Pán učiní veľké veci, a ako sme už často povedali: To najlepšie ešte len príde. Záver bude korunovaný absolútnym a plným víťazstvom nášho Boha v Cirkvi, v ktorej bude všetko opäť privedené do správneho stavu. Boh je verný, a ako sme čítali: „Tak, ako to On skrze Svojich služobníkov prorokov predpovedal…“ Tak, ako to Boh skrze Svojich prorokov a služobníkov predpovedal. Pre mňa je niečo pramocné, keď myslím na to, že v Novom zákone je 848-krát zmienený Starý zákon a že všetko, čo Boh dopredu naplánoval a zasľúbil, sa od samého začiatku deje.

Nebudeme sa pri tom zdržovať, ale predsa len odovzdáme srdečné pozdravy, ktoré nám boli zverené.

[pozdravy]

Brat John z Bukurešti nám napísal niekoľko riadkov o tom, čo brat Branham povedal na prelome rokov 1962 a 1963 vo svojom domovskom zbore:

„Odpúšťame jeden druhému všetko, čo bolo v minulosti. Všetky chyby, ktoré sme počas minulého roka učinili, nás mrzia a hľadíme vpred z dôvodu veľkého povolania, ktoré nám zaznelo. Nech nám Boh odpustí všetky chyby, ktoré sme učinili. Áno, On nám ich vierou odpustil a my odpúšťame jeden druhému tak, ako On odpustil nám. … Nech Pán Ježiš príde ku Svojmu právu a uskutoční Svoj plán. … Nech dnes oheň Svätého Ducha zostúpi na nás všetkých. Nech je moc Jeho vzkriesenia zjavená. Boh vám všetkým požehnaj dnes na všetky dni budúcnosti. Pán buď s vami všetkými.“

Všetci viete, že Boh brata Branhama mimoriadnym spôsobom požehnal a použil. 

Dnes necháme dvoch bratov krátko nás pozdraviť. Hneď prídeme k Slovu, nerobte si starosti. Slovo má v našom strede od začiatku prvé miesto, dnes je však mimoriadny deň. Radujeme sa, že sú pripojení ľudia z celej Európy a z celého sveta a počúvajú. 

Tešíme sa hlavne z toho, čo Boh učinil v uplynulom roku. K tomu patrí jednoducho aj Pakistan a to, čo sa v celom tomto regióne deje. Brat Noble Gill je tu dnes s nami, ale my prosíme brata Michaela, aby nám v 2 – 3 vetách niečo povedal. Príď sem a povedz nám niekoľko slov. Je tu brat Arben? Brat Arben je ten najlepší prekladateľ. Boh ti požehnaj.

[brat Michael]

Zdravím vás všetkých v drahom mene nášho Spasiteľa a Vykupiteľa Ježiša Krista. Ako už bratia povedali, svet sa mení a my očakávame, že budú premenené aj naše telá. Nech je tento rok rokom plesania. Všetko, čo sa vo svete deje, sa deje s určitým účelom a Boží plán rýchlo napreduje. Mám v srdci túžbu a chcel by som pre Pána konať mnoho vecí. A pretože je brat Frank mužom tejto hodiny, prajem si, aby som mohol viac konať pre brata Franka. Nech ho Pán prebohato požehná a požehná i nás všetkých. Ďakujem vám všetkým.

[brat Frank]

Boh ti požehnaj a buď s tebou.

Ó, čo náš Pán povedal? 

„Oheň som prišiel hodiť na zem, a čo chcem, ak už je zapálený?“ [Lukáš 12:49]

Náš brat nám podal nádhernú správu o tom, čo Boh koná skrze televízne vysielania. Je to jednoducho pramocné. Smieme stále znovu prežívať, že Slovo Pánovo vykonáva, k čomu bolo poslané. My neveríme len tak niečomu, veríme tomu, čo Boh skrze Svojich služobníkov a prorokov predpovedal. On predpovedal: „Hľa, pošlem vám proroka Eliáša predtým, ako príde veľký a hrozný deň Pánov.“ [Malachiáš 4:5] Blahoslavený Boží ľud, ktorý nachádza priamu orientáciu v Božom Slove a z milosti môže usporiadať nielen to, čo sa deje po celom svete, ale aj to, čo Boh koná práve teraz v strede Svojho ľudu a vo Svojom ľude po celom svete. 

Ak hľadíme pozemsky, ako už bolo zdôraznené, nič viac nie je tak, ako bolo. Všetko sa zmenilo, klíma, dokonca otepľovanie zeme – celý svet môže dosvedčiť, že sa všetko mení a všetko je inak, ale náš Pán ostáva ten istý – ten istý na všetky veky, a čo On vo Svojom Slove povedal, sa všetko stane, keď k tomu príde čas.

Nehľadím späť len na jeden rok, ale na 50 a budem čítať miesta Písma, ktoré hovoria o spásnom roku – o roku plesania. Boh sa skutočne o všetko postaral a sme vďační, že smieme byť pod hlasom drahého a svätého Božieho Slova a že dokonca smieme vykupovať čas, ktorý nám Pán daroval – aj v minulom roku som bol v mnohých krajinách. Aj v novembri som 14-krát vzlietol a pristál, aby som Slovo Pánovo niesol do celého sveta. Pán sa skutočne stará o všetko – aj o spojenia, On otvára srdcia a dvere a za to sme vďační.

Aby som prišiel k veci: Dnes mám na srdci obzvlášť jeden verš, o ktorom ešte budeme hovoriť. Ale najprv chcem čítať z 3. Mojžišovej 25, kde dal Pán nariadenie vyhlásiť po 49 rokoch spásny rok, aby všetci prišli späť ku svojmu vlastníctvu. 3. Mojžišova 25 od verša 8:

„A napočítaš si sedem sobôt rokov, sedemkrát sedem rokov, aby ti bolo dní siedmich sobôt rokov, štyridsaťdeväť rokov. A siedmeho mesiaca, desiateho dňa toho mesiaca dáš všade trúbiť na trúbu radostného pokrikovania. Na deň pokrytia hriechov dáte trúbiť na trúbu po celej svojej zemi. A posvätíte rok päťdesiatich rokov a vyhlásite slobodu v zemi všetkým jej obyvateľom. Bude vám to rokom plesania, a navrátite sa každý ku svojmu državiu, ku svojmu vlastníctvu, aj sa každý navrátite ku svojej čeľadi.“

A ešte verš 13:

„V tomto roku plesania navrátite sa každý do svojho državia.“

Čítajme z Lukáša, čo náš Pán vtedy povedal. V ev. Lukáša 4 od verša 17 Pán vyhlásil milosť, ktorú nám priniesol. 

„A podaná mu bola kniha proroka Izaiáša, a otvoriac knihu našiel miesto, kde bolo napísané: Duch Pánov je nado Mnou, a preto ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium, poslal ma uzdravovať skrúšených srdcom, vyhlásiť zajatcom prepustenie a slepým návrat zraku, zlomených poslať na slobodu a vyhlásiť rok Pánov príjemný.“

Jednoducho pramocné: „Vyhlásiť milostivý rok Pánov.“ [podľa nem. prekladu] U Izaiáša 61:1 je Slovo, ktoré sme práve čítali a ktoré náš Pán vtedy citoval:

„Duch Pána Hospodina je na Mne, pretože ma pomazal Hospodin, aby som zvestoval pokorným evanjelium; poslal ma obviazať skrúšených srdcom, vyhlásiť zajatým slobodu a väzňom otvorenie žalára, a vyhlásiť rok milosti Hospodinov…“ A potom aj „…deň pomsty nášho Boha…“ – oboje v jednom verši.

Blahoslavený človek, ktorý pozná deň spásy a v Ježišovi Kristovi nám darované spasenie skutočne prijme a uchopí.

Budeme čítať niekoľko biblických miest. Hlavné biblické miesto, ktoré mi najviac leží na srdci a ktoré by sme dnes chceli zdôrazniť, stojí v 1. liste Jána 5, verše 9 a 10:

„Ak prijímame svedectvo ľudí, svedectvo Boha je väčšie. Lebo toto je to svedectvo Božie, ktoré vysvedčil o Svojom Synovi.“

A teraz prichádza verš, ktorý dnes musíme zdôrazniť:

„Ten, kto verí v Syna Božieho, má svedectvo sám v sebe. Kto neverí Bohu, ten Ho urobil lhárom, pretože neuveril svedectvu, ktoré vysvedčil Boh o svojom Synovi.“

Na okamih sa nad tým zamyslite: Kto Bohu neverí, ten ho na mieste, v tom okamihu, nie zajtra, učinil luhárom!

„…ten Ho urobil lhárom, pretože neuveril svedectvu, ktoré vysvedčil Boh o Svojom Synovi.“

Bratia sestry, v tomto verši je mocný Boží výrok! Kto Bohu neverí, činí z Neho luhára! A kto sme my? My, ktorí sme sa do tohto sveta narodili ako luhári? Kto sme my, aby sme neverili Božiemu Svätému Slovu, ako nám je dosvedčené v Písme? Začína to skutočne s naším Pánom a Spasiteľom. Všetko to začína s naším Pánom a Spasiteľom.

Práve sme čítali z Lukáša 1. Bratia a sestry, dovoľte mi dnes úplne jasne povedať: V Ježišovi Kristovi sa všemohúci Boh, ten jediný Boh kvôli nám zjavil. A my všetci vieme, že neexistuje žiadna dvojjedinosť ani trojjedinosť, existuje len jeden jediný Boh, ktorý od večnosti po večnosť bol, je a bude Bohom. 

Dnes by som chcel skutočne na niekoľko okamihov hovoriť o tom, čo sa stalo v záhrade Eden, a o tom, čo sa stalo z milosti pre nás, ako čítame v Matúšovi 1 a v Lukášovi 1. Vtedy na začiatku prirodzeného stvorenia Adam a Eva v tomto tele ešte spolu nič nemali. A čo sa stalo? Nepriateľ prišiel k Eve (vzpriamene, ešte nie plaziac sa po zemi; až po zlorečení sa stal plazom) a vošiel k nej a zasial nepriateľské semeno. A hneď na začiatku Boh vložil nepriateľstvo medzi semeno nepriateľa a Božské semeno, ktoré malo prísť [1. Mojžišova 3:15]. 

Prejdime k Matúšovi 1 a k Lukášovi 1: Mária bola s Jozefom zasnúbená, ale ešte si ju nevzal domov, ešte s ňou nebol. A hľa, anjel Gabriel prišiel k Márii a oznámil jej, čo mal Boh v úmysle a čo sa malo stať. Môžeme o tom čítať v Matúšovi 1:18:

„…narodenie Ježiša Krista bolo takto. Keď bola Jeho matka, Mária, zasnúbená Jozefovi…“ 

Všetci predsa Sväté Písmo poznáte. Ona verila zasľúbeniu, ktoré Boh vyslovil už skrze proroka Izaiáša: „Panna počne…“ Ona Bohu verila a nespochybnila to, čo Boh Pán povedal, neobvinila Boha z lži, ale verila – presne naopak ako Eva: Eva neverila a neuchovávala to, čo Boh povedal Adamovi, ale sa nechala zaviesť do argumentov a bola nakoniec zvedená. Tu vidíme Evu v porovnaní s Máriou. Tam nastal pád do hriechu a tu nastalo vytrhnutie z pádu do hriechu skrze milosť nášho Boha.

„…a preto aj to splodené sväté bude sa volať Syn Boží.“  [Lukáš 1:35] 

Tu máme odčinenie pádu do hriechu a my všetci sme boli v Synovi Božom predurčení a z milosti smieme byť – ako písal apoštol Ján: „…teraz sme deťmi Božími, a ešte sa neukázalo, čo budeme. Ale vieme, že keď sa ukáže, budeme Jemu podobní.“ [1. Jána 3:2] To je Boží plán spasenia. Na jednej strane vidíme pád, oddelenie od Boha a smrť. Nič nie je v živote také isté ako smrť. Smrť prenikla ku všetkým ľuďom a Spasiteľ musel prísť v tele z mäsa a krvi a začať nové stvorenie. A povedzme to pokojne viackrát: Z milosti sme boli do tohto spásneho plánu začlenení, pretože tak, ako v Adamovi všetci zahynuli, tak sú v Kristovi všetci obživení. 

Obzvlášť čo sa týka svedectva, o ktorom sme čítali v 1. liste Jána 5: „Kto neverí Bohu, ten ho urobil lhárom, pretože neuveril svedectvu, ktoré vysvedčil Boh o Svojom Synovi.“

Viete, kde to svedectvo stojí? Matúš 3:16-17:

„A keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody, a hľa, otvorili sa mu nebesia, a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval akoby holubica a prichádzal na Neho.“

Ján to videl a prežil. Vo verši 17 stojí:

„A hľa, bolo počuť hlas z nebies, ktorý hovoril: Toto je ten Môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“

Jednoducho pramocné. Zaznel hlas – Boh sám zložil svedectvo. Vidíme zjavenie Boha v Duchu ako Otca, zjavenie Boha v tele ako Syna – Boh môže byť naraz v nebesiach i na zemi, môže byť Otcom i Synom. A Syn mohol povedať: „Kto videl Mňa, videl Otca…“ [Ján 14:9], „Ja a Otec sme jedno.“ [Ján 10:30]. 

Tu sa jedná o svedectvo: „Toto je Môj milovaný syn!“ „Tu som učinil začiatok, začiatok nového stvorenia skrze počatie zo Svätého Ducha!“

Tak, ako vtedy viedlo počatie podľa tela k oddeleniu od Boha a prinieslo so sebou pád do hriechu strhnúc so sebou celé stvorenie, tak tu máme napravenie: Náš Pán a Spasiteľ mohol vo Svojom tele z mäsa povedať: „…tak nám sluší, aby sme naplnili všetku spravodlivosť.“ [Matúš 3:15] a nechal sa pokrstiť. 

Kto si ty, aby si sa odmietol nechať pokrstiť potom, čo si uveril, ak sám náš Spasiteľ povedal, že musí byť naplnená všetka spravodlivosť? 

Povedzme to ešte raz: V Božom Synovi Boh ustanovil spásny plán ešte pred založením sveta, predtým, ako nastal pád do hriechu. Boh nebude nikdy prekvapený. Všetko, čo sa deje, sa deje podľa úžasného spásneho plánu nášho Boha. 

To dôležité v týchto veršoch je svedectvo, ktorému musíme veriť. Chcel som to obísť, pretože vo všetkých prekladoch vo všetkých jazykoch existuje verš, ktorý skutočne v Biblii nestojí. Keď si otvoria svoje Biblie tí, ktorí hovoria francúzsky alebo španielsky, tak v 1. Jána 5:7 čítajú: „Traja sú, ktorí svedčia na nebi: Otec, Slovo a Svätý Duch. A tí traja sú jedno.“ Tento verš v nemeckej Biblii vôbec nie je. On vôbec nestojí v prvej Lutherovej Biblii ani v prvej Biblii Zwingliho, nestojí v pôvodnom texte, ale bol zavedený ľuďmi trojjedinosti. V Lutherovom preklade môžeme čítať v poznámkach, že tento verš bol zavedený neskôr. My ho v našich Bibliách vôbec nemáme. 

Platí teda to, čo stojí napísané vo verši 7: 

„A traja sú, ktorí svedčia na zemi: Duch, voda a krv. A tí traja sú v jedno.“

Pre nás, ktorí Božie Slovo berieme vážne, je veľkou bolesťou, že si ľudia trúfli do Biblie pripísať niečo, čo v pôvodnom texte vôbec neexistuje. Všetci sa o tom môžu dočítať. Oni chceli takýmto spôsobom dokázať učenie trojjedinosti, a tak do Biblie pridali tento verš. Čo je platná poznámka v Lutherovom preklade, ktorú nikto nečíta? Všetci čítajú len verš, ktorý vlastne v Biblii vôbec neexistuje. 

Pre mňa, bratia sestry, je jednoducho veľmi dôležité vedieť, že Boh bdie len nad Svojím Slovom. Predstavte si, že by to skutočne súhlasilo: „Traja sú na nebesiach…“ – tak by boli traja v nebesiach. Ale v nebesiach nie sú traja, je tam jeden. V nebesiach je jeden!

Keď náš Pán dokonal vykúpenie, tak sa predstavil ako Syn človeka a nie ako druhá osoba v božstve, ale ako Syn človeka. Tak to predsa stojí napísané – a tak sa posadil po pravici Božej [Efežanom 1:20, Židom 1:3, 13, 8:1, 10:12, 12:2, 1. Petra 3:22]. Nechceme učiteľsky zachádzať do týchto vecí hlbšie, ale vy viete, že mi je jednoducho od Boha dané vrátiť sa späť ku počiatku, ku Božiemu Slovu, späť na začiatok zdôrazniť to, čo bolo skutočne pôvodne napísané.

Ešte raz späť k veršu 10:

„Ten, kto verí v Syna Božieho, má svedectvo sám v sebe. Kto neverí Bohu, ten ho urobil lhárom, pretože neuveril svedectvu, ktoré vysvedčil Boh o Svojom Synovi. “

Verš 11:

„A toto je to svedectvo, že nám Boh dal večný život, a ten život je v Jeho Synovi. Ten, kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá života.“

Tak znie svedectvo Božie. Čo je platné, ak ľudia hovoria o Bohu, majú náboženské programy, a pritom nemajú účasť na Božom svedectve, na Božom spásnom pláne, ale sú vo svojich vlastných programoch? Brat Schmidt už čítal text, ktorý k tomu jednoducho patrí, aby bolo toto Božie svedectvo dovedené k úplnosti. My nemáme len verš 11 a 12, máme aj verše 18, 19 a 20. A kto by chcel mať jasno v tom, kto je Boží Syn, o ktorom bolo vydané svedectvo, ten potrebuje vlastne čítať len verše 18 – 20:

„Vieme, že sme z Boha, a celý svet leží vo zlom. A vieme, že Syn Boží prišiel a dal nám myseľ, aby sme znali toho pravdivého a sme v tom pravdivom, v Jeho Synovi, Ježišu Kristovi. To je ten pravdivý Boh a večný život.“

To je Božie svedectvo. Bratia a sestry, my smieme zo srdca povedať, že veríme celému svedectvu, tak ako nám bolo zanechané. Ten jediný Boh sa kvôli nám zjavil ako Otec v nebesiach, ako jednorodený Syn na zemi a skrze Svätého Ducha a my máme priamu účasť aj na tom, čo Boh koná v tomto čase. 

Jednoducho musíme zdôrazniť, že ten, kto Bohu neverí, kto neverí Slovu ani svedectvu, kto neverí tomu, čo je tu dosvedčené o Pánu, ten z Boha učinil luhára. A potom musíme otvorene povedať: Celý svet leží skutočne v zlom. Boh nám daroval milosť – zjavenie Ježiša Krista. 

Peter mohol predsa dosvedčiť, ako sa to stalo, aj neskôr v Matúšovi 17, keď bol náš Pán na hore premenenia a zaznel hlas – Matúš 17:5:

„A kým ešte hovoril, hľa, zatônil ich svetlý oblak, a hľa, bolo počuť z toho oblaku hlas, ktorý hovoril: Toto je ten Môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. Toho počúvajte!“

Viete, čo píše Peter v 2. Petrovej 1:16? 

„Lebo sme neišli za chytrácky vymyslenými bájkami, keď sme vám oznámili moc a príchod nášho Pána Ježiša Krista, ale ako takí, ktorí sme boli očitými svedkami Jeho veličenstva. Lebo dostanúc od Boha Otca česť a slávu, keď zniesla na Neho velebná sláva taký hlas: Toto je ten Môj milovaný Syn, v ktorom sa Mne zaľúbilo.“

A teraz to prichádza:

„A ten hlas, ktorý sa zniesol z neba, sme my počuli, keď sme s Ním boli na tom svätom vrchu.“

„A ten hlas…“ totiž: „Toto je ten Môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo…“ – „…keď sme s Ním boli na tom svätom vrchu.“ 

A potom prichádza k prorockému Slovu a píše vo verši 19: 

„Aj máme pevnejšie Slovo prorocké, a dobre robíte, že máte naň obrátený svoj pozor ako na sviecu, svietiacu na šerom mieste, dokiaľ by sa nerozvidnel deň, a nevzišla dennica vo vašich srdciach…“

A ešte verš 20 [podľa nem. prekladu]: 

„…tak si musíte…“ nie môžete alebo smiete, ale „…tak si musíte byť nadovšetko istí, že niktoré proroctvo Písma nepripúšťa vlastný výklad. Lebo ešte nikdy nebolo proroctvo vynesené vôľou človeka, ale Svätým Duchom súc pudení z Boha hovorili svätí ľudia.“

Dnes hovoria Duchom Svätým pudení ľudia o tom, čo Boh zasľúbil a čo Boh z milosti učinil.

Prejdime v tejto súvislosti ešte k ev. Jána 1 a prosím obzvlášť všetkých bratov z hnutia jednoty: Nepohoršujte sa na tom, že náš milovaný Pán sa musel zjaviť ako Syn – to bola jediná možnosť ako nás presadiť späť ako synov a dcéry do nášho pôvodného určenia.

V evanjeliu Jána 1:17 stojí napísané:

„A z Jeho plnosti sme my všetci vzali, a to milosť za milosť. Lebo zákon je daný skrze Mojžiša; milosť a pravda stala sa skrze Ježiša Krista.“

Jednoducho pramocné. Čo je milosť? Ako čas milosti započal? Ako nás Boh omilostil? Skrze Ježiša Krista, nášho Pána. „Boh bol v Kristovi mieriac so sebou svet…“ [2. Korinťanom 5:19] V zákone sme odsúdení, ale v Ježišovi Kristovi, našom Spasiteľovi, sme oslobodení. Zákon prišiel skrze Mojžiša, milosť a pravda skrze Ježiša Krista, nášho Pána.

Povedzme to ešte raz: Božie svedectvo zo srdca prijímame. Boh nám daroval večný život a večný život je v Božom Synovi. Kto Božieho Syna neprijíma, ten nemá večný život. Musíme to povedať celému svetu: Nie nejaká „kresťanská viera“, ale viera v Ježiša Krista, nášho Pána a Spasiteľa, v ktorom bola škoda odčinená. 

Povedzme to ešte raz: Tam to boli Adam a Eva v prirodzenom telesnom stvorení prechádzajúci sa v záhrade predtým, ako vošiel nepriateľ a zviedol Evu, obalamutil a zviedol ju a výsledkom bolo cudzie semeno, čo sa stalo ešte predtým, ako k nej vošiel Adam.. 

A tu vidíme Máriu ešte Jozefom neodvedenú domov, zatienenú Svätým Duchom – a Boží Syn sa narodil do tohto sveta v mäsitom tele. 

Ako často to ešte máme povedať? Pretože sa prvý hriech stal v tele z mäsa, musel Pán prísť do tela z mäsa, ale bol Duchom splodený, pretože to, čo je splodené z tela, je telo a telo a krv nemôžu dediť kráľovstvo Božie. Len to, čo je splodené z Ducha, je duch. Preto sme vďační, že nepočujeme len raz za rok nejaký vianočný príbeh, ale že vieme, že Boh škodu odčinil, že nás omilostil – milosť a ešte raz milosť. Skrze Mojžiša prišiel zákon, ale milosť a pravda skrze Ježiša Krista, nášho Pána. 

A potom: „…z Jeho plnosti sme my všetci vzali, a to milosť za milosť.“ [Ján 1:16] Všetko v našom živote je milosť! Záchrana našej duše, zjavenie Ježiša Krista, zjavenie Božieho Slova, všetko je milosť.

Už často som na tomto mieste povedal, že Pavol svoje listy začína a končí milosťou. Posledné dva verše všetkých listov apoštola Pavla končia milosťou. A milosťou končí i Zjavenie 22. Bratia a sestry, musíme si byť vedomí toho, čo pre nás milosť so všetkými následkami znamená. V Zjavení 22:20-21 stojí:

„Hovorí Ten, ktorý svedčí toto: Áno, prídem skoro! Amen. Áno, prídi, Pane Ježišu! Milosť nášho Pána Ježiša Krista so všetkými vami. Amen.“

To je záver Nového zákona v Zjavení. Všetko je milosť. Toto je deň spásy, ktorý nám Boh z milosti daroval. Máme Slovo, ktoré pre tento časový úsek zasľúbil. To sme vo viere skutočne prijali a uchopili a vieme, čo milosť znamená. Buďte raz úprimní, choďte z jednej krajiny do druhej, z jedného zboru do druhého – komu bola daná milosť? Kto poznal čas milosti so zasľúbeniami pre tento čas? Musíme jednoducho zdôrazniť, ako sme už spomenuli: Ten istý Boh, ktorý dal zasľúbenie, že pri prvom príchode Krista bude pripravovateľ cesty (Mal. 3:1: „Hľa, posielam Svojho posla … pred Mojou tvárou.“), ten istý Boh povedal: „Posielam vám proroka Eliáša…“ [Mal. 4:5] Na konci času milosti, na konci času spásy, predtým ako stratí slnko svoj jas a mesiac sa obráti na krv. Pýtam sa: Kto dostal milosť vidieť to naplnené, pochopiť to a prijať? Všetci žijú svoj vlastný život a veria tomu, čo sami dávno zaviedli, ale my veríme tak, ako hovorí Písmo. My veríme celému Božiemu svedectvu, veríme každému veršu v každej kapitole tak, ako to Boh povedal. Ak však Bohu neveríš (a to musím dnes zdôrazniť, to mi bolo priamo položené na srdce), ak Bohu neveríš, ak neveríš každému Slovu, ak nemôžeš skutočne veriť tomu, čo Boh povedal, ak Mu neveríš, ako chceš pred Bohom obstáť? Ak neveríš tomu, čo On vo Svojom Slove povedal? Čo chceš v nebesiach, ak neveríš tomu, čo Boh sám vo Svojom Slove povedal, a tak z Neho činíš luhára? Čo tam chceš? Ty vôbec hore nebudeš. To nejde. Čo povedal náš Pán? „Kto vo Mňa verí, ako hovorí Písmo…“ [Ján 7:38] Smieme skutočne každému Božiemu Slovu zo srdca veriť, prijímať ho a uchopiť. 

Buďte úprimní, kto by bol vedel o páde do hriechu, kto by bol vedel, čo sa skutočne v záhrade Eden stalo? Všetci, ktorí to počujú a neveria tomu, si z toho robia posmech. Oni hovoria: „Branham niečo povedal…“ Nie „…niečo povedal…“, ale dostal Bohom zjavené, čo sa skutočne stalo. To je svedectvo nášho Boha. My to jednoducho prijímame a vieme, že nám to bolo zjavené skrze Svätého Ducha.

Hľadíme späť na 50 rokov, počas ktorých sme Božiu zvesť smeli niesť do celého sveta, a sme presvedčení, že sme skutočne prišli veľmi blízko ku koncu. Nielen preto, že náš Pán povedal v Matúšovi 24:14: „…toto evanjelium kráľovstva bude hlásané po celom svete na svedectvo všetkým národom, a vtedy príde koniec.“, ale pretože všetko, čo Boh povedal, bolo predsa v našom čase zjavené. Ja do toho nerád zachádzam, radšej zvestujem radu nášho Boha, ale hlaďte na svet. Ako často brat Branham spomenul Lukáša 17? – myslím, že viac ako 30-krát povedal: „Ako to bolo v čase Noeho a v čase Sodomy a Gomory…“

Bratia a sestry, ako to bolo v dňoch Sodomy a Gomory? V čase Noeho nešli do archy dvaja muži alebo dve ženy, vždy to bol len pár [opačného pohlavia]. Môžete o tom čítať – dokonca aj dobytok vedel, aký je Boží poriadok, a podriadil sa mu [1. Mojžišova 7]! Všetci ľudia môžu konať, čo chcú, ale prečítajte si, ako to bolo vtedy. Dnes sa tomu posmievajú. To, čo bolo správne, je prevrátené a to, čo je prevrátené, sa považuje za správne. Nie, bratia a sestry! Všetci môžu konať, čo sami chcú, a budú pri poslednom súde zavolaní k zodpovednosti. My žiadneho človeka neodsudzujeme, ale pre nás ako Božie deti platí to, čo Boh povedal vo Svojom Slove. 

Prosím, vezmite si aj to k srdcu. Mne neleží na srdci hovoriť o týchto veciach, ale všetkým, ktorí by chceli patriť k Cirkvi Neveste, chcem položiť na srdce, že musia bezpodmienečne čítať kapitoly 18, 19 a 20 z 3. Mojžišovej. To sú 3 kapitoly, v ktorých Pán povedal: „Ja som svätý, a vy máte byť svätí!“ 

To sú 3 kapitoly, ktoré musí nasledovať každý veriaci, a kto sa v ich prestúpení bude nachádzať pri príchode Pána, ten iste nebude pri tom. Boh chce Boží poriadok v Cirkvi, v manželstve, v rodine, Boh chce priviesť všetko do správneho stavu.

Povedzme v zhrnutí ešte raz: V roku 1933 (a to je už vzdialená minulosť) dal predsa Pán priame poverenie: 

„Tak, ako bol Ján Krstiteľ poslaný pred prvým príchodom Krista, tak si ty poslaný so zvesťou, ktorá predíde druhému príchodu Krista.“ A to sa predsa deje. Boh skutočne Svojho posla a proroka vzal, ale zjavené Slovo, vzácna pravda Božieho Slova nám predsa zostala a my smieme túto Božiu spásnu zvesť niesť celému svetu. Boh mohol brata Branhama použiť k tomu, aby osvetlil, čo sa stalo v záhrade Eden, bol nám daný náhľad, prečo bolo vôbec spasenie nutné, že pád do hriechu bol odčinený a že ako Boží synovia a dcéry môžeme byť skutočne znovuzrodení k novej nádeji, potvrdenej skrze moc vzkriesenia Ježiša Krista z mŕtvych! Vzývame krv Božieho Baránka, ktorá bola za nás preliata!

Prejdime k miestu, ktoré čítal z Izaiáša 61 aj sám Pán. 

„…vyhlásiť zajatým slobodu…“

Milí bratia a sestry, drahí priatelia… ak si poviazaný, prijmi dnes Božie svedectvo, z celého srdca ver tomu, čo stojí napísané: „Keď vás Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.“ [Ján 8:36] Verte! Verte tak, ako hovorí Písmo. Nepristupujte na žiadne argumenty. Nečiňte z Boha luhára. Verte tak, ako hovorí Písmo. „Keď vás Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.“ Jednoducho to prijmi a ďakuj za to Bohu! Ako brat Branham povedal v tom úryvku z úvodu, Pán všetko odpustil a Písmo nás učí, že z milosti nám bolo skutočne všetko odpustené. 

Poviazaným oslobodenie, slepým návrat zraku… [Izaiáš 61, Lukáš 4] Kto tebe a mne otvoril duchovný zrak? V prirodzenom som už vo všetkom trochu slabší – sila chodiť, vidieť i počuť, ale v duchovnom nám Boh predsa otvoril oči! Ak stojí u proroka Izaiáša 6:10, že majú oči, ale nevidia a majú uši, ale nepočujú, tak práve tak stojí napísané, že vaše oči sú blahoslavené, pretože vidia, a vaše uši, pretože počujú! [Matúš 13:16] Boh má na zemi ľud, má Božích synov a dcéry. Dovoľte mi čítať ešte Slovo z Galatským 4, že v Synovi máme ustanovenie za synov. Nie ešte len dostaneme, ale už sme ho dostali. Galatským 4 od verša 4:

„Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh Svojho Syna, pošlého zo ženy, podrobeného pod zákon, aby tých, ktorí boli daní pod zákon, vykúpil, aby sme vzali nám určené synovstvo. A že ste synovia, poslal Boh Ducha Svojho Syna do našich sŕdc, ktorý volá: Abba Otče!“

Takže dokonalé vykúpenie z milosti v deň spásy. 

Povedzme to ešte raz: Boh nám daroval milosť. A keď Mojžiš povedal: „…ak som našiel milosť v Tvojich očiach, prosím, oznám mi Svoju cestu…“ [2. Mojžišova 33:13] 

Keď čítame, že skrze Mojžiša prišiel zákon a skrze Ježiša Krista, nášho Pána, milosť a pravda [Ján 1:17] – chválený a velebený buď náš Boh a chválený buď náš Pán, ktorý nás vyvolal von, ktorý nám v deň spásy pomohol, ktorý nás v čase milosti zavolal k Sebe a daroval milosť ísť Jeho cestou s Jeho Cirkvou, dnes vidieť a dnes kráčať a mať účasť na tom, čo On pre tento časový úsek zasľúbil. Neviem, či sme si tejto zodpovednosti pred Bohom vedomí – zodpovednosť, aká ešte na zemi nebola – zvestovať na záver celému ľudstvu úplnú spásnu radu nášho Boha a poslednú Božiu zvesť. Boh mohol Svojho proroka použiť – ako to stojí napísané: „Pán Hospodin nečiní ničoho, krome keď zjavil Svoju tajnú radu Svojim služobníkom prorokom.“  [Amos 3:7]. To platí aj pre dnešný čas. Ako sme počuli na úvod: Tak, ako to Boh dopredu oznamoval skrze Svojich služobníkov a prorokov, tak sa to všetko pri prvom príchode Krista stalo a stále znovu sa napĺňalo Písmo. Tak isto sa Písmo napĺňa pred našimi očami dnes. Všetko sa deje tak, ako to Boh vo Svojom prorockom Slove predpovedal. 

Existujú predsa tri veci, bratia a sestry. Prvou je evanjelizačná časť: zvestovať milosť, spásu a odpustenie. Druhou je učiteľská časť – dať Cirkvi božské biblické poučenie. Treťou je však prorocká časť: 

„…máme pevnejšie Slovo prorocké…“ [2. Petrova 1:19] Môžeme Bohu zo srdca ďakovať za to, že máme všetky tri časti – evanjelizačné Slovo – plné evanjelium, z milosti nášho Boha máme poučenie, a to tak, ako nám bolo zanechané, a taktiež máme uvedenie do prorockej časti. My to nielen čítame, ale máme vnútorný súhlas a vieme, že sa nachádzame v Slove. 

Povedzme to nahlas a zreteľne, a to nielen preto, že stojí napísané, že žiadne proroctvo Písma nepripúšťa vlastný výklad [1. Petra 1:20]: Až dodnes nám ani nenapadlo dávať vlastné výklady. Neviem prečo. Nie. My sme tu na to, aby sme verili tak, ako hovorí Písmo.

Prosím, nezabudnite na verš 10: Kto nemôže veriť tomu, čo Boh povedal, činí z Neho luhára. A čo potom? Kde chceme skončiť? Boh je pravdivý, Jeho Slovo je pravdivé, Svätý Duch nás z milosti vedie do každej pravdy a my smieme prijímať a uchopiť to, čo nám Boh v tomto čase daroval. 

Nech aj všetci mladiství, všetci tí, ktorí prichádzajú po prvýkrát, i tí, ktorí sú ešte poviazaní… Žiaľ je to ešte stále tak, že jeden je viazaný fajčením, iný hraním hazardných hier, ešte sú väzby… prosím, prosím, skutočne dnes prijmite a uchopte Božie Slovo. Či je to alkohol, či sú to cigarety, či sú to všetky tie ostatné veci, hobby alebo akokoľvek inak sa to môže nazývať – čo nepatrí k prirodzenému priebehu života, nepatrí do tvojho ani môjho života. Žiadna väzba, žiadne zotročenie a žiadne otroctvo nepatrí do života veriaceho. Náš Pán oslobodenie poviazaných nielen zvestoval, ale na kríži Golgoty nám spásu a oslobodenie z milosti daroval a my to smieme prijímať a Pánu za to ďakovať, aby sa aj tento deň v tom najplnšom zmysle slova vyplatil, žeby sme Bohu dali za pravdu, verili, prijímali a uchopili každé Slovo a Pánovi skutočne ďakovali za to, že v deň spásy v čase milosti skutočne smieme všetko prežívať a vidieť, čo Boh Pán práve teraz koná.

Mám ešte jednu prosbu: Potom, čo sa budeme spolu modliť, by som chcel, aby sme spievali ako poslednú pieseň o milosti, ktorá nám bola daná: Slávim milosť tak nádhernú, ktorá mňa hriešnika našla.

Všetci povstaňme. Budeme sa modliť za všetkých, ktorí chcú svoje životy posvätiť Pánovi. Snáď ešte pred modlitbou zaspievajme posledný chórus číslo 35: Slávim milosť tak nádhernú, ktorá mňa hriešnika našla, pretože som bol nepriateľom kríža, až kým ma Boh nepremohol. 

Ak si pred Bohom našiel milosť, tak zo srdca spievaj s nami.

[chórus]

Amen. Skloníme naše hlavy a zotrváme v tichej modlitbe. Bratia a sestry, prijmite to, uchopte to: Našli sme pred Bohom milosť, v deň spásy nám bolo pomožené. Ako Pán sám povedal: „Duch Pánov je nado mnou … poslal ma vyhlásiť zajatcom prepustenie … zlomených poslať na slobodu…“ [Lukáš 4:18] Plné evanjelium je zvestované, pretože nám bola na kríži Golgoty darovaná plná spása. Nezvestujeme odpustenie ako teóriu, ale ako Božiu realitu. Presne tak, ako stojí napísané v Matúšovi 26:28: „…toto je Moja tej novej zmluvy krv, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.“ Na základe Lukáša 24:47 sme boli poverení zvestovať celému svetu evanjelium o milosti a odpustenie hriechov v Jeho mene. Preto, bratia a sestry, nenechajte dnes Slovo prejsť pomimo vás. Prijmite a uchopte to! Všetci, ktorí ešte neprežili spásu, odpustenie a obrátenie, dnes, na začiatku tohto roka, môžete svoj život posvätiť Pánovi. Dnes môže byť váš hriech – aj ak by bol červený ako šarlát – biely ako sneh [Izaiáš 1:18]. Dnes je čas milosti, dnes je deň spásy, dnes smieme všetkým zvolať: Škoda, ktorá začala v záhrade Eden s tými hroznými následkami – oddelením od Boha a smrťou – bola odčinená. Náš Pán a Spasiteľ zaplatil cenu a my smieme túto spásu zvestovať. Prosím, prijmite to, verte tomu, čo Boh vo Svojom Slove povedal. V žiadnom bode nečiňte z Boha luhára. Verte každému Božiemu Slovu z celého srdca, verte, že Boh nám daroval odpustenie, spásu, zmierenie a oslobodenie od všetkých žiadostí, od všetkého, v čom nás satan drží. Koho Syn oslobodí, ten je vskutku slobodný [Ján 8:36]. Aj dnes večer. Cítim Božiu prítomnosť.

Prostredníctvom úplne jednoduchého predkladania biblických miest ku nám Boh hovoril. Nie je ani jedna osoba, ktorá by nebola oslovená, a my prichádzame k Pánovi takí, akí sme, a vieme, že u Neho je odpustenie. My sme odpustili aj jeden druhému, ak niekde niečo bolo, tak sme jeden druhému skutočne odpustili tak, ako nám Boh odpustil v Kristu Ježišovi – plná spása, plné evanjelium z milosti, teraz plne znovunapravení z Božej milosti na konci času spásy. 

Zotrváme v tichej modlitbe. Ak majú naše dve sestry vhodnú pieseň, príďte dopredu a zaspievajte ju. Sme v Božej prítomnosti a učinili sme správne rozhodnutie – veriť každému Božiemu Slovu, prijať Boha za pravdivého a vedieť, že to, čo On povedal, je naveky pravda – nebesia a zem pominú, ale Božie Slovo zostáva na všetky veky [Matúš 24:35, 1. Petra 1:25 a i.]

Prijali a uchopili ste to?

[pieseň]

Budeme sa modliť za brata, ktorému ostalo trochu zle a je teraz pri východe. 

Veľký Bože, prosíme Ťa, daruj milosť, požehnaj nášho brata, pomôž mu, ó, Pane. Pomôž mu, stoj pri ňom, obživ ho a buď mu milostivý, ó, Pane. Všetko kladieme do Tvojich rúk. Ty sám to napravíš. Ty si ten veľký Lekár, ďakujeme Ti za to zo srdca. Haleluja. Haleluja.

V čase, keď i naďalej zotrváme v tichej modlitbe, neukončime toto zhromaždenie skôr než by každý dostal príležitosť posvätiť svoj život Pánovi. Ako sme čítali, veríme Božiemu svedectvu, veríme, že Boh je pravdivý a že všetky zasľúbenia sú áno a amen.

Veríme, že Boh nám daroval večný život a že tento večný život je v Božom Synovi a veríme, že ten, kto Božieho Syna prijal, má večný život. Kto ho neprijal, ten nemá života [Ján 3:36, 1. Jána 5:12].

Bratia sestry, drahí priatelia, obzvlášť všetci tí, ktorí prišli noví, prijmite a uchopte to vo viere.

Zvyčajne voláme dopredu, ale ak s tým máte núdzu, pozdvihnite svoje ruky v čase, keď sú naše hlavy sklonené, aby sme vedeli, za koho sa máme modliť. Všade sú pozdvihnuté ruky, všade. Haleluja. Dnes smieme zvestovať to, čo Izaiáš predpovedal a čo náš Pán čítal – dnes to smieme prežiť. Toto je deň spásy, toto je príjemný čas!

Milovaný Pane, predkladáme Ti toto zhromaždenie. Veľký Bože, Ty dodržiavaš, čo si zasľúbil, a sám si povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí ste obťažení, Ja vám dám odpočinutie, Ja vás obživím, Ja dám pokoj vašim dušiam.“ [Matúš 11:28-29] Milovaný Pane, Ty si ešte nikoho neposlal preč, ešte nikoho si nevyhnal, všetkých, ktorí k Tebe prišli, si uzdravil a zachránil a my dnes k Tebe prichádzame, aby sme od Teba dostali záchranu, uzdravenie a oslobodenie a ďakujeme Ti v plnej viere za to, že si to z milosti učinil. Spoločne vzývame moc Tvojej krvi, Tvojho Slova a Tvojho Ducha a ďakujeme Ti, že smieme teraz žiť a mať účasť na tom, čo práve teraz konáš. Sme Ti za to vďační. Požehnaj všetkých, ktorí dnes toto kázanie v slabosti počuli. Veď Tvoje Slovo je mocné, nevracia sa späť prázdne a vykoná, k čomu si ho poslal. Požehnaj po celej zemi, vo všetkých jazykoch a národoch, požehnaj našich prekladateľov, požehnaj všetkých, požehnaj všetko, čo sa deje k Tvojej cti. Tebe buď posvätená celá Cirkev živého Boha. Chválené a velebené buď Tvoje nádherné a Sväté Ježišove meno. Haleluja. Amen.