Srdečne vás všetkých pozdravujem v drahom mene Pána Ježiša Krista Slovom z 2. Korinťanom 13 verše 11 až 13 [podľa nem. prekladu]:

„Ostatne, milí bratia, radujte sa! Nechajte sa napraviť, prijímajte napomenutie, buďte jednej mysle a zachovávajte pokoj a potom bude Bôh lásky a pokoja s vami.“

Zo všetkých lokálnych zborov Pánu i jeho apoštolovi spôsoboval najviac starostí zbor v Korinte. Žiadnemu inému zboru toľko nepísal, v žiadnych listoch nepreberal také vážne problémy a núdze. K tomu potom ešte prišli nezhody medzi bratmi, ktorí sa do služby dosadili sami a navzájom sa odporúčali. Pretože Pavlovi bolo zjavené tajomstvo tela Ježiša Krista, ležalo mu veľmi na srdci vidieť tento živý organizmus nerušene v činnosti. Jemu sa nejednalo o teóriu týchto vecí, ktoré boli preberané v hádkach, ale o uskutočnenie Božieho poslania Cirkvi.

Výzvu „nechajte sa napraviť” adresuje apoštol všetkým veriacim vo všetkých časoch. Kto by nás mal teda naprávať? Kto by mal byť naprávaný a akým spôsobom? Kto vôbec vidí nevyhnutnosť svojho napravenia? Nie sme snáď my všetci každého času pripravení naprávať iných, a ak je to potrebné, dokonca násilím? Ale ako to vyzerá s nami samými? Nestačí predsa, že sú napravovaní iní – my, ja a ty, sa musíme nechať napraviť a jeden druhému slúžiť v duchu pokory. Len tak môže byť dosiahnutá hlboko prenikajúca zmena. Tu nám nie je povedané, že máme naprávať iných, ale že sa máme nechať napraviť my.

„… prijímajte napomenutie!“, píše Boží muž veriacim. Nie sme snáď aj v tomto bode zajedno, totiž že sme veľmi rýchlo pripravení napomínať iných, ale beda, ak niekto napomína nás! Musíme si položiť otázku, či sme v Božích očiach vôbec považovaní za Cirkev Pánovu. Ak sa nenechávame naprávať a napomínať, tak nás Pán nemôže použiť. Až keď sa nám dostane pomoci, môžeme my sami pomôcť iným a ako spoluúdy pomáhať jeden druhému.

„… buďte jednej mysle (jedného zmýšľania)!“, znie ďalšia výzva. Ako je to však možné, ak má každý svoj vlastný spôsob zmýšľania a zotrváva v ňom? Je to možné len tam, kde môže do každého veriaceho a tým do Cirkvi vstúpiť zmýšľanie Ježiša Krista. Bohom vypôsobená jednota a spojenie každého jednotlivca s Pánom má za výsledok, že sú všetci jednej mysle s Pánom a navzájom a majú zmýšľanie Ježiša Krista.

„… a zachovávajte pokoj!“ S pomocou Božou je to možné, treba len chcieť. Človek obdržal vo všetkých veciach slobodnú vôľu k rozhodovaniu, ale musíme byť pripravení vložiť našu vôľu do vôle Božej. Pokiaľ to závisí od nás, smieme zachovávať pokoj. Komu sa to z milosti podarí, tomu Pán dá silu premeniť to, čo je od nás vyžadované, na skutok. S tým, čo tu preberáme, je priamo spojené zasľúbenie:

„… a potom bude Bôh lásky a pokoja s vami.“ My síce hovoríme, že Boh s nami je, ale spýtajme sa raz skutočne so všetkou vážnosťou, či je to skutočne tak. Môže o tom Svätý Duch zložiť svedectvo a skrze nás to potvrdiť? Pán zasľúbil, že s nami bude až do konca sveta a dal zasľúbenie znamení, ktoré budú doprevádzať tých, ktorí uverili. Ak sme splnili podmienku, ktorá stojí napísaná v prvej časti tohoto verša, tak Boh svoj sľub dodrží a z milosti bude s nami.

„Pozdravujte sa navzájom svätým bozkom.“ Tak je to prikázané tým, ktorí milujú Boha a bratov. Tam, kde je skrze Svätého Ducha do našich sŕdc vyliata láska, zjavuje sa bytosť/povaha Ježiša. Jeho cnosti a vlastnosti sa stanú pevnou súčasťou nášho nového života. Potom sme navzájom v láske Božej jeden s druhým spojení a môžeme sa ako bratia bozkať svätým bozkom. Potom sa medzi nami nenachádza nikto, kto by Pána alebo tých Jeho svojím bozkom zrádzal.

„Pozdravujú vás všetci svätí.“ [2Kor 13:12] To isté sa týka aj tohoto času. Všetci svätí zdravia všetkých svätých po celom svete. Skrze toho, ktorý je svätý a ktorý sa pre nich posvätil, sú jeden s druhým spojení a stali sa účastní Jeho svätosti. Pôvodné hebrejské slovo „posvätenie“ znamená „oddelenie“ a skrze toto oddelenie sme posvätení a učinení svätí. Boh nás pred založením sveta vyvolil, oddelil, vyvolal von a určil ku Svojmu najvyššiemu účelu. Plná spása a dokonalá záchrana prichádzajú od Pána. Nič sme k tomu nemohli pridať. Sme omilostení, Jeho svätí a milovaní.

„Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia a účastenstvo Svätého Ducha nech je so všetkými vami!“ Aký mocný výrok! Po tom, čo apoštol tak mnoho napomínal a karhal, končí pod vedením Ducha svoj list zboru takýmito slovami. Už dlhý čas sa tento posledný verš používa na konci bohoslužieb. Milosť je však len s tými, ktorí boli Bohom omilostení, podľa Slova Písma: „Komu som milostivý, tomu som milostivý a nad kým sa zmilujem, nad tým sa zmilujem.“ [2M 33:19, Rm 9:15] Božia láska je len s tými, ktorí boli Bohom skrze Ježiša Krista vymilovaní von. Obecenstvo Svätého Ducha môže byť skutočnosťou len tam, kde veriaci obdržali Svätého Ducha. Toto obecenstvo Svätého Ducha môže byť len medzi oddelenými, posvätenými a milovanými. Skutočné naplnenie Svätým Duchom je nevyhnutné, aby toto pravé obecenstvo nastalo.