„Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky.“ [Žid 13:8]

OBEŽNÍK AUGUST 1980

Čo najsrdečnejšie vás všetkých zdravím v drahom mene nášho Pána Ježiša Krista Slovom z Žid. 13:20-21:

 „A Bôh pokoja, ktorý vyviedol toho veľkého Pastiera oviec z mŕtvych na základe krvi večnej smluvy, nášho Pána Ježiša, nech vás ráči učiniť dokonalými v každom skutku dobrom, aby ste činili jeho vôľu, pôsobiac vo vás to, čo je ľúbe pred jeho tvárou, skrze Ježiša Krista, ktorému sláva na veky vekov. Ameň.“ [Žd 13:20-21]

Boh je Bohom pokoja a tí, ktorí sú ním vykúpení, sú deťmi pokoja. Je napísané:

 „Lebo on je náš pokoj, ktorý učinil oboje jedno a zboril aj priehradný múr zrušiac vo svojom tele nepriateľstvo, zákon prikázaní, záležajúci v rôznych nariadeniach, aby tých dvoje, Židov a pohanov, stvoril v sebe v jedného nového človeka činiac pokoj a aby smieril obojich v jednom tele Bohu skrze kríž zabijúc na ňom nepriateľstvo … “ [Ef 2:14-16] 

Nie sú to prázdne slová, je to božská skutočnosť, ktorá sa potvrdzuje v živote všetkých vykúpených. Skrze kríž bolo odstránené nepriateľstvo a rozdelenie. To, čo rozdeľuje, už neexistuje, iba to, čo spája. Písmo mieni to, čo hovorí. Znovuzrodený človek je tvorcom pokoja – ak niekto nie je tvorcom pokoja, nie je obnovený. Tam, kde sa dokonané dielo vykúpenia odsúva stranou a požaduje sa spravodlivosť podľa zákona, povstáva staré nepriateľstvo a vznikajú rozpory. Vtedy sa aj medzi Božími deťmi začínajú spory a hádky; nenávisťou sa prejavuje nepriateľstvo, aké nie je možné nájsť a predstaviť si ani medzi neveriacimi. Ale tam, kde sa človek bezvýhradne vo viere pridŕža diela vykúpenia, vystupuje Kristus ako prímluvca proti žalobcovi bratov. Jeho krv sprostredkúva odpustenie a zmierenie. Ľudia sú vo svojom vnútri obnovení a skutočne sa stávajú božskými tvorcami pokoja. Ako zmierení s Bohom sa môžeme chváliť odpustením aj proti súdu. Otázka viny je raz a navždy vyriešená, pretože všetka naša vina bola zložená na Neho, náš hriech, naše choroby vzal na seba; On je náš pokoj, On je naše zmierenie, v našom Spasiteľovi je spása a uzdravenie, áno, úplná spása, ktorú nám Boh dal v Kristovi. Toto je večné evanjelium.

Keď nepriateľstvo dosiahlo svoj vrchol a Pán sa chystal odstrániť rozdelenie, mocnosti temnoty podnikli posledný generálny útok na Knieža pokoja. Zradu, opustenie, obvinenia, odsúdenie, úplné obnaženie až po ukrižovanie, to všetko prekonal a neotvoril ústa ako baránok, ktorého vedú na porážku. To však nebol koniec; Boh sledoval spásonosný historický zámer, ktorý nedokázali pochopiť ani Ježišovi učeníci. Mali úplne odlišné predstavy o tom, ako by sa všetko malo uskutočniť. Vzkriesením však vznikol nový život pre všetkých, ktorí zomreli s Kristom a spolu s ním vstali. Božský život sa nemôže skončiť zradou ani pozemskou smrťou. Naopak, božský život bol oslobodený a prešiel na Božie semeno. Všetci Boží synovia a dcéry majú účasť na Ježišovom utrpení a smrti, zmŕtvychvstaní, premenení a nanebovstúpení. Dokončené dielo vykúpenia v Ježišovi Kristovi nemôže nikto zrušiť. V 1. Tes. 4:14 čítame:

„Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel i vstal z mŕtvych, tak i Bôh tých, ktorí zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním.“ [1Ts 4:14] 

Boh je Pánom nad životom a smrťou. Dokonca aj tí, ktorí odtiaľto telesne odišli, žijú ďalej v duchu. Boh pokoja vyviedol z mŕtvych Knieža pokoja, veľkého pastiera oviec, nášho Pána Ježiša Krista, skrze krv večnej zmluvy. Boží Duch, životodarná moc, by ho nemohol vzkriesiť z mŕtvych, keby nebola vyliata krv večnej zmluvy. To isté platí pre všetkých, ktorí prijímajú zmierenie Ježiša Krista prostredníctvom Duchom inšpirovanej viery. Nielenže sme boli spolu s Pánom ukrižovaní, ale spolu s ním sme boli vzkriesení k novému životu a skrze neho sme boli pred Bohom dokonale ospravedlnení na základe vykonaného diela vykúpenia nášho Pána Ježiša Krista. Apoštol vyjadruje, že Boh nás vyzbrojil vo všetkom dobrom, aby sme plnili jeho vôľu. V Božom kráľovstve nie je dôležitá vôľa človeka, ale iba vôľa Božia. Nie náš, ale Boží program je v plnom prúde. Prostredníctvom svojho zjaveného Slova nám dal poznať svoju vôľu. Nech nám dá silu, aby sme ho uskutočnili. Ale ON sám musí v nás spôsobiť to, čo je mu ľúbe. Pred ním obstojí len to, čo môže On vykonať skrze svojho Ducha v tých, ktorí súJeho vlastnými. Preto je potrebné, aby sme sa podriadili vedeniu Jeho Ducha. Nech je to modlitba našej viery, ktorá preniká až k Božiemu trónu a ktorú môže vyslyšať sám Boh, aby nás vo všetkom dobrom vyzbrojil na konanie svojej vôle a pôsobil v nás to, čo je mu ľúbe. Potom to už nebude človek, ale Boh skrze Ježiša Krista, ktorý získa slávu vo všetkom a za všetko.