Ewald Frank

kázané dňa 2. 12. 1990, 15:00, Krefeld, Germany

Hag 1,12: „Všetci, ktorí pozostali z ľudu, uposlúchli napomenutie Pána, svojho Boha!

vysielané dňa 27. 5. 2026

Chvála a vďaka buď Pánu. 

Napadla mi myšlienka, aké krásne by to bolo, ak by sme už bezstarostne, nezaťažení, mohli tam tieto piesne spievať. Tu na zemi, napriek všetkej radosti, všetkým prežitiam, ktoré sú nám drahé a cenné, stále existujú i ťažkosti. A ja som musel naozaj myslieť na to, keď to tak bude, keď tam, v sláve, v premenenom tele vzkriesenia, budeme nezaťažení, bezstarostne spievať to veľké Hallelujah. Áno, to bude pramocné. Tam taktiež nebudú žiadne smutné tváre, žiadny smútok, žiadne utrpenie, žiadna núdza, žiadna smrť. Nie je to nádherné, že v sebe môžeme niesť túto nádej, blaženú nádej, oprávnenú nádej, ktorá nepovedie ku sklamaniu, ale ku realite? Ku realite. Nádherné! 

Nech to všetci prežijú. A nech to dôjde až k tomu, že na záver budú skutočne všetci, ktorí patria k Cirkvi-Neveste, môcť povedať: „Áno, príď čoskoro, Pane Ježišu.” [Zj 22:20]

Možno sa nám musí vodiť ešte horšie, veď predsa viete, my sa musíme pripraviť na niektoré veci, ktoré nás čisto pozemsky ešte môžu čakať. Celá táto premena, polovičné sťahovanie národov, ktoré sa deje, to všetko nedopadne dobre. Zásobovanie potravinami… a všetko to so sebou prinesie mnohé veci, ale čím viac sa toho deje, o to skôr chápeme, že čas je vskutku vážny. 

A my, ktorí smieme veriť podľa Písma, potom predsa o to viac „pozdvihujeme naše hlavy nahor, pretože vieme, že sa naše vykúpenie priblížilo” [Lk 21:28]. Musia prísť hladomory, musia prísť drahé časy. 

Ľudia sa sťažujú, že všetko je drahé. Zatiaľ si to ešte môžeme dovoliť, drahé to bude až vtedy, keď si to viac nebudeme môcť dovoliť zaplatiť, a ešte drahšie to bude vtedy, keď už „nebude možné kupovať ani predávať”, ako je to napísané v Zjavení [Zj 13:17]. 

Takže začať sa už teraz sťažovať, je vlastne priskoro, na to budeme mať potom ešte vždy čas, keď to príde. Teraz by sme mali Bohu Pánu skutočne ďakovať, že sa nám ešte celkom dobre darí a máme čo jesť a piť. A Písmo predsa hovorí, že „to nám má stačiť” [1 Tim 6:8].

Akí vďační sme Pánu za slobodu, ktorú máme. A dnes sa v našej krajine predsa konajú voľby – ale smer už je dávno nastavený. A v nedávnej minulosti sme to prežili, že všetci tí, ktorí sa vecí nezúčastnia a nechcú ísť tým smerom, ktorým treba ísť, tí musia odstúpiť. A ľudia, ktorí teraz zapadajú do programu, tí sa môžu zapojiť, musia sa zapojiť. 

Pritom myslíme obzvlášť na tú „Železnú lady” [Margareth Theatcher], ktorá ako metodistka jednoducho pochopila, ona pochopila, že suverénne práva Anglicka im boli teraz skrze rímske zmluvy vzaté z rúk, a nemohla sa do toho zapájať z presvedčenia, nechcela mať na tom účasť, ona vedela, kam to všetko smeruje. 

Teraz však odišla hodina, a ako čítame v Starom a Novom zákone, Boh „ustanovuje kráľov a Boh ich odvoláva” [Dan 2:21], vždy podľa toho, ako to práve v tom určitom čase vyžaduje Boží plán.

Náš brat predsa už čítal z proroka Haggea. Haggeus bol jeden z tých mužov, ktorí mali Slovo Pánovo pri obnove chrámu. A to dobré medzi Božím ľudom bolo to, že rozpoznali, že on nielen hovorí, ale že Boh skrze neho hovorí, že je to Božie slovo, čo tam zaznieva, a že on sám priniesol Božskú zvesť a nie niečo svoje vlastné. 

Keď to Boží ľud skrze zjavenie rozpozná, môže nám byť od Boha daná pomoc. Ale a si len myslíme: ”To je zvesť Mojžiša, alebo zvesť Hagea,” alebo nejakého iného muža, tak to nebude fungovať. 

Ale ak pochopíme, že je to Božia zvesť a že je to Božie dielo a Božie kráľovstvo a Božia Cirkev, a ak nám to je skrze Ducha zjavené, že je to Božia vec, potom to bude hneď úplne iné – potom prichádza rešpekt, potom prichádza úcta, potom prichádza dôvera, potom prichádza viera, potom prichádza poslušnosť, potom aj my nachádzame svoje miesto v Božej prítomnosti.

Čítam tento verš ešte raz, pretože je predsa veľmi vzácny. Tu stojí, v Haggeovi, išlo o Zorobábela, Haggeus 1, verš 12 a 13 by som chcel čítať:

[12] A posúchol Zorobábel, syn Šaltielov, aj Jošua, syn Jehocadákov, najväčší kňaz, i všetok ostatok ľudu na napomenutie Hospodina, svojho Boha, totiž na slová proroka Haggea, ktorý, ako rozpoznali, bol k nim poslaný Bohom Pánom.

Nie len bežný ľud, ale aj Zorobábel, syn Šaltielov, i najväčší kňaz Jošua, syn Jehocadákov, taktiež… Takže, boli to ľudia, ktorí taktiež vykonávali určitú službu, ale oni sa sklonili a rešpektovali Boží poriadok, prijali prorocké poslanie a zvesť a tak rozpoznali, že ten muž vystúpil s tým „tak hovorí Pán” a stál na Božej pôde a bol poslaný Pánom samým. 

Aké nádherné slovo!

Kde sa mi nachádzame v tomto obraze, ktorý tu práve preberáme? 

Tu stojí vo verši 12: „I všetok ostatok ľudu počúvali na hlas Pána, svojho Boha…” [Hag 1:12] 

Ale Boh nebol na zemi. Na zemi bol prorok Haggeus. Boh bol v nebesiach. Ale Boh je v nebesiach a i na zemi. Boh napĺňa vesmír. Boh „prebýva skrze vieru v našich srdciach” [Ef 3:17]. Boh hovorí, Boh pôsobí, Boh zachraňuje, Boh uzdravuje tu na zemi. Keby nebol prítomný, tak by sa z toho nič nemohlo diať. Môže sa to diať len preto, pretože on je prítomný. Žiaden z nás by nemohol prežiť spásu, odpustenie, uzdravenie, oslobodenie a už vôbec nie nejaké požehnania, keby Boh nebol prítomný, aby potvrdil svoje Slovo a dal nám to, čo v ňom zasľúbil. 

Vo verši 12: „I všetok ostatok ľudu počúvali na hlas Pána, svojho Boha, totiž na slová proroka Haggea, ktorý, ako poznali, bol k nim poslaný Pánom, ich Bohom. A ľud sa bál tváre Hospodinovej.” 

Nepadla na nich bázeň pred Haggeom, ale božská bázeň na nich zostúpila, a „bázeň pred Bohom je ešte dnes počiatok Božej múdrosti” [Prísl 9:10]. A počiatok božskej múdrosti znamená zároveň koniec našej vlastnej múdrosti. Až vtedy, keď sme my s našou vlastnou múdrosťou na konci, môže sa zjavovať Božia múdrosť a byť nám darovaná.

Po 12. verši potom prichádza verš 13, ktorý sme už čítali:

[13] Vtedy povedal Haggeus, posol Hospodinov, v posolstve Hospodinovom ľudu a riekol: Ja som s vami, hovorí Hospodin.

V Singapure som bol na jednom biblickom seminári nazvanom Haggeusova vysoká škola. A bol som tam pozvaný, aby som tam jeden jediný raz vydal svedectvo, a keď som potom hovoril s jednotlivcami a aj s tým učiteľským zborom, zistil som jednu vec: že to meno, ktoré tam píšu tak s veľkým písmenom, nemá vôbec nič spoločné so skutočnou vecou, ktorá je tak zreteľne vyobrazená u proroka Haggea. V tej škole nie sú žiadni proroci, žiadne prorocké zjavenie Slova. Učí sa tam tak, ako sa už vždy učilo na rôznych seminároch. 

Nejde o to meno. Existujú dokonca mená spoločenstiev založené na Filadelfii, Cirkvi v Filadelfii, a tam potom ide o bratskú lásku, ale keď sa pozrieme dnes, tak tam po bratskej láske nie je ani stopy. Potom tam máme naše Elim zbory. Ja nekritizujem, ja sa sám pod tými vecami skláňam. Elim, kto vie, čo to bolo a koľko prameňov, kto to vie? 

Prosím? 

Čo znamená Elim? 

Nie? Tak vám to ani nepoviem, ak takto čítate Bibliu. 

Čo? Prosím? Koľko prameňov? Koľko stromov? 70? 

Ty už si blízko pri veci, Boh ti požehnaj. Áno. 

Ale tu ide o niečo úplne iné. Nejde o to meno, ktoré si my dávame, pretože stojí napísané: „Ty máš meno, že žiješ, a si mŕtvy.” [Zj 3:1] Človek môže mať meno, môže byť letničnou cirkvou, baptistickou, ale je niečím naozaj, alebo je to len meno? 

My by sme chceli, bez toho, aby sme kritizovali, a ak už kritizujeme, tak začíname u seba, my by sme sa chceli pred Boha postaviť a pýtať sa, či sme my v našich dňoch skutočne rozpoznali, o čo ide. 

Ježiš povedal v súvislosti s Jeruzalemom, na ktorý hľadel a plakal: „Ó, kiež by si si v tejto tvojej hodine rozpoznalo, čo slúži ku tvojmu pokoju.” [Lk 19:42] Nie v iných časoch, ale že by si „v tomto tvojom čase”, tvojej hodine rozpoznalo, čo slúži ku tvojmu pokoju. Každému človeku, ktorý žije na zemi, je od Boha pridelený jeho čas, hodina, ktorú má vnímať, aby mal účasť na tom, čo Boh vtedy na zemi koná. My žijeme teraz a musíme získať účasť na tom, čo Boh v tomto čase koná.

V kapitole 2, verš 5 [Hageus], to je nám tiež všetkým veľmi dobre známe, tu stojí: [podľa nem. prekladu]

[5] To zasľúbenie, ktoré som vám slávnostne dal pri vašom odchode z Egypta, platí, a môj Duch vládne vo vašom strede! Nebojte sa!

Náš brat už hovoril o pomazaní Svätým Duchom. Tam, kde sa slovo stáva prorockým zjavením – nielenže bolo inšpirované, keď bolo napísané, ale stáva sa inšpirovaným a je nanovo zjavené, keď je zvestované a je mu uverené, to sa deje len skrze Svätého Ducha, ktorý „skúma všetky veci, i hlbiny Božstva” [1 Kor 2:10]. 

Neexistuje totiž žiaden človek, ktorý by mal prístup k týmto duchovným veciam, ani keby to bol ten najsvätejší, ktorý na zemi existuje, pretože tak to píše Pavol Korinťanom: „Duch skúma všetky veci, i hlbiny Božstva.” [1 Kor 2:10] 

Nie ten prorok, nie prorok Haggeus ani iný, Boží Duch skrze zjavenie skúma veci and potom používa ústa, aby boli vyslovené Božie slová, ktoré sú predsa zjavením. 

Tu sme to počuli: „zasľúbenie, ktoré som vám dal pri vašom vyjdení z Egypta.” 

Musíme jednoducho pochopiť: zasľúbenia, ktoré boli dané novozákonnej Cirkvi na jej počiatku, platia až do konca. Židom 13, verš 8: „Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a ten istý na večnosť.” [Žid 13:8] 

My si len musíme dať nejakú ranu, prebrať sa a uvedomiť si, že zasľúbenia boli dané na to, aby sme ich skrze kázanie počuli, uverili im a potom ich i obdržali. Nie len len nejaká názorná lekcia, vyučovanie, aby sme boli do niektorej miery informovaní alebo poučovaní, ale aby sme skrze vieru v to, čo nám Boh zasľúbil, vstúpili do vlastníctva týchto vecí. 

To je vlastne znázornené v Starom zákone skrze ten skutok, že Boh tú zem so siedmimi národmi ľudu izraelskému zasľúbil, a ona bola dokonca nazývaná „zasľúbenou zemou”. A keď prišiel čas naplnenia, neboli to už viac len slová, ktoré boli zvestované, ale to, čo im bolo tak dlho zasľúbené, sa pred nimi a s nimi stalo božskou realitou. 

A ak sme to pochopili, a ak sme to pochopili, že sme my dorazili do podobnej situácie… Existuje predsa paralela, tak ako vtedy na počiatku, tak aj teraz s izraelským národom a s Cirkvou. Vtedy v prvej kresťanskej generácii existoval judaizmus vedľa novovzniknutého kresťanstva až do roku 70 po Kristovi, totiž, keď rímsky generál Titus po dvojročnom obliehaní potom Jeruzalem dobyl – určite ste to čítali, koľko krvi tam bolo preliatej. 

Ale táto myšlienka je dôležitá: od začiatku novozákonnej Cirkvi prebiehali dve veci, totiž v tej prvej generácii paralelne jedna s druhou, až kým tá jedna neskončila a tá druhá nepokračovala. 

Teraz je to poradie presne opačné: v tejto poslednej generácii, ktorá bola Cirkvi priradená, darovaná, bol Izrael z viac ako sto krajín sveta zavolaný späť do zeme zasľúbenia. Teraz máme opäť dve veci, ktoré prebiehajú paralelne, súbežne, a vidíme to veľmi jasne, keď Pavol píše Rimanom v 11. kapitole od verša 25:

[25] … keď vojde plný počet pohanov.

[26] … potom bude celý Izrael spasený.

A Izrael sa vrátil domov, pretože, ako vieme, tam Mesiáš príde po vytrhnutí. Ale oni sa vrátili domov, pretože to Boh tak povedal vo svojom Slove. Takže žijeme určite v poslednej generácii dejín spásy, ktorú v rámci tejto civilizácie Boh tak určil. A ak sme si toho vedomí, toho istí, nie sami v sebe, ale na základe autority Božieho Slova, ako povedal sám náš Pán: „Keď to uvidíte, keď to uvidíte, [a vy to uvidíte!], potom si dávajte pozor, – keď uvidíte, že figovník už je šťavnatý…” [Mt 24:32] 

A potom vieme na základe starozákonného Slova, že týmto figovníkom je Izrael, ktorý sa po viac ako 2000 rokoch… …pretože od čias Nabuchodonozora bol tento národ rozptýlený a potom definitívne v roku 70 po Kristovi… Ale v každom prípade sa po toľkých rokoch vrátili a stali sa samostatným štátom. 

V Svätom Písme existujú záchytné body, ktoré nepripúšťajú žiadne domnienky, ale jasne a zreteľne vyslovujú veci, ktoré sa teraz napĺňajú pred našimi očami. A potom v súvislosti so Slovom v Starom zákone je nám tu povedané v Haggeovi 2, verš 6:

[6] Lebo takto hovorí Hospodin Zástupov: Ešte raz, po krátkom čase, zatrasiem nebom i zemou, morom i suchom.

Keby toto Slovo nebolo i v Novom zákone, potom by sme si to mohli zaškrtnúť, potom by sme mohli povedať: „Dovidenia, milý Bože Starého zákona, my sa obraciame k Novému zákonu.” Ale vďaka buď Bohu, že on tak úzko spojil Starý a Nový zákon, za čo sme vďační, že to potom môžeme vidieť a rozpoznávať. 

To príslušné Slovo stojí v liste Židom, to nám je už všetkým známe, už tu bolo niekoľkokrát čítané, že Boh svoje zasľúbenia, ktoré dal, naplní. Židom, kapitola 12, verš 26:

[26] Ktorého hlas vtedy pohnul zemou, ale teraz zasľúbil a riekol: – presne ako v Hageovi 2:6 – Ešte raz ja zatrasiem nielen zemou, ale aj nebom.

Potom môžete pokojne čítať ďalej, že to už poukazuje na premenu, teda na ten priamy záver pred zriadením tisícročného kráľovstva. 

A tak ako sa vtedy ľud vrátil, znovu vybudoval chrám, všetko podľa mier, ako to Boh povedal a nariadil, tak sa teraz novozákonná Cirkev nachádza vo svojej konečnej fáze a musí sa dostať tam, kde bola Cirkev na počiatku. Možno vám musím toto slovo ešte prečítať, tieto dva verše, ešte zvládneme, aby ste vedeli, v akej súvislosti tu v liste Židom 12 bolo citované slovo z proroka Haggea. Židom 12, verš 26 sme čítali, čítajme ďalej od verša 27:

[27] A to: Ešte raz, jasne ukazuje na premenu vecí, ktoré budú otrasené, pretože sú niečím stvoreným, aby zostali tie stvorené, ktoré sú neotrasiteľné, aby zostalo to, čo je trvalé, čo nemôže byť otrasené. [podľa nemeckého prekladu]

Čo sa všetko bude diať v apokalyptických súdoch, si môžete sami v Biblii prečítať, ale domy a všetko sa zrúti, zem bude otrasená, ako ešte nikdy predtým a Boh bude všetkých volať na zodpovednosť – vojsko výšok na výšinách a ľudí zeme na zemi. Vy ste si to čítali. Aby ste vedeli, že to tak doslova stojí napísané v Biblii, prečítam vám tento 1 verš z proroka Izaiáša. Izaiáš kapitola 24, možno verš 1 a potom ten vyžadovaný verš.

[1] Hľa, Hospodin vyprázdni zem a spustoší ju, sprevráti jej tvár a rozptýli jej obyvateľov.

A potom toho mnoho prichádza. Verš 19:

[19] Zem bude celá dolámaná, bude na trosky rozbitá, rozpadne sa, rozpadne sa, rozbije sa, do dotrhaná zem bude hrozne zmietaná,

[20] bude sa potácať a motať ako opilý a bude sa hojdať sem a tam ako hojdačka a jej bezbožnosť ťažko na ňu doľahne, padne, zrúti sa a viac sa nepostaví.

Čítali sme, že všetko, čo bolo stvorené, bude otrasené, len to, čo nebolo stvorené pre časový úsek, to obstojí. Potom čítame ďalej vo verši 21:

[21] A stane sa toho dňa, že Hospodin navštívi [alebo bude volať ku zodpovednosti], vojsko výsosti na výsosti i kráľov zeme na zemi.

[22] A zobraní budú dovedna ako väzni do žalára a budú zavrení vo väzení, ale po mnohých dňoch budú zase navštívení, budú súdení.

Pomyslite teraz na Zjavenie 20. Priamo pred nastolením tisícročného kráľovstva príde anjel z nebies s reťazou, chytí satana, zviaže ho na 1 000 rokov a bude hodený do priepasti. [Zj 20:1-3] V tom čase bude vyčistené, bez pardonu, bez milosti, bude skoncované s nebeským vojskom so všetkými nepríjemnosťami, protirečeniami, s ktorými sa stretávame – veď Pavol píše: „My nemáme do činenia s bojom proti telu a krvi, ale s mocnosťami a mocami, silami, proti kniežatstvám, ktoré vládnu vo povetrí.” [Ef 6:12]

A potom, keď tento deň príde, to prvé vysporiadanie sa udeje, a to, keď nevesta bude vytrhnutá, potom povstane boj, Michael s jeho anjelmi budú bojovať a drak a jeho anjeli budú bojovať, Zjavenie 12 verš 7, a potom bude zvrhnutý, príde to zvrhnutie nadol. Pán a cirkev, nevesta, pôjdu nahor, a satan so svojím vojskom bude zvrhnutý nadol. [Zj 12:9] A predtým, než začne tisícročné kráľovstvo, bude najprv volaná na zodpovednosť tá armáda výšin a potom i králi zeme na tejto zemi. 

A potom bude vyslovené slovo moci a potom budú uväznení, teda zavretí do žalára, a až po dlhom čase… A tento dlhý čas vám môžem presne povedať, je to presne po 1 000 rokoch, potom budú súdení, pretože potom príde posledný súd. Takéto veci sú vlastne veľmi jasne napísané. Na to netreba matematický talent, keď je napísané, že Boh dá satana zviazať na 1 000 rokov. Prečítam vám to, aby ste vedeli, že to doslova tak stojí napísané, Zjavenie 20, verš 1:

[1] I videl som anjela zostupujúceho z neba, ktorý mal kľúč od priepasti a na svojej ruke veľkú reťaz.

[2] A uchopil draka, toho starého hada, ktorý je diabol a satan, a zviazal ho na 1 000 rokov.

[3] A vrhol ho do priepasti a zavrel ho a zapečatil nad ním, aby viac nezviedol národov, dokiaľ by sa nedokonalo 1 000 rokov. A potom musí byť prepustený na malý čas.

Je to jednoducho pramocné, keď máme tieto súvislosti Starého a Nového zákona ako celkový prehľad, ako náhľad do tajnej rady nášho Boha. My sme omilostený ľud, vyvolený ku tomu, aby sme v týchto dňoch počuli slová Pánove vrátane prorockých slov a postavili sa na Božiu stranu a jednoducho zo srdca verili tomu, čo Boh zasľúbil. 

Nedá sa to príliš zdôrazniť: ten, kto je teraz v súlade s Bohom, ten musí byť v súlade s jeho slovom. Neexistuje žiadny súlad s Bohom, ktorý by bol oddelený od Božieho slova. Len ten, kto je v súlade s Božím slovom, môže byť predsa v súlade s Bohom. „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh.” [Jn 1:1]

A preto je rovnako dôležité, aby bolo Slovo zvestované a postavené na svietnik. 

Ale teraz to prichádza. 

Tí jedni sa zjednocujú po celom svete, a to som povedal a budem to aj písať: Svetová moc číslo 1 povstáva práve tu. A ak si niekto myslí, že tých 340 miliónov, ktoré budú koncom roku 1992 patriť do zjednotenej Európy… A to ešte nie je najviac, či najviac popredných, čo do počtu obyvateľov. Je predsa jedno, aká veľká je Čína alebo koľko obyvateľov má India, na tom predsa vôbec nezáleží. 

Tu ide predsa jednoducho o biblické proroctvo, o to, čo bolo zasľúbené pre konečný čas a čo sa teraz deje i v politicko-náboženskej a ekonomickej oblasti. Že práve naša krajina zasadila tomuto Rímskemu impériu smrtiacu ranu skrz reformáciu. To bola rana mečom, ako to hovorí Sväté Písmo, „… jedna z týchto siedmich hláv bola ako ku smrti ranená.” [Zj 13:3]

A potom to všetko opäť ožilo a hľa, celý svet žasol, že tam, kde bola zasadená smrteľná rana, tam prišlo uzdravenie a všetko je opäť v pokoji a radosti. 

Hovorím vám pravdu: Táto krajina, ktorú Boh použil na to, aby pomohol preraziť reformácii, a ktorá bola neskôr najprv nábožensky rozdelená na katolíkov a protestantov, a potom politicky rozdelená na Východ a Západ… 

Teraz sme svedkami toho, že tieto dve rozdelenia sa skončili. A kto si to v našej krajine všimol? Keď sa dejú nejaké mimoriadne veci, už tu nikdy nie je nejaká katolícka omša a tam protestantská, vždy je ekumenická. Potom sú obe tieto strany spoločne pod jednou strechou. A to predsa chceli dosiahnuť. 

A nech mi to nikto nezazlieva, najmä nie praktizujúci katolíci, ale keby to tej veci prispelo, tak vám už teraz môžem povedať, čo by mohol pápež urobiť: Mohol by vyhlásiť Luthera za blahoslaveného, za svätého, keby sa mu tým podarilo získať všetkých luteránov na svoju stranu a priviesť ich späť do materského lona. 

Nerobte si žiadne starosti. Neexistuje žiadny človek na zemi, ktorý by bol taký prefíkaný ako on, a on pozná všetky triky, aké na svete môžu existovať. 

Neviem, čo som práve povedal, možno nie celkom vedome, ale možno predsa len áno. 

Vyčkajte, čo príde, vyčkajte, čo príde. 

Protestanti už od druhého vatikánskeho koncilu viac nie sú viac prekliati, zlorečení, len sú vítaní ako oddelení bratia. Slobodné cirkvi už viac nie sú sektami, všetky sú právnickými združeniami, oprávnenými, všetci môžu mať pri zelenom stole slovo a právo, a čo to je? Hovorí sa: „My sme všetci bratia, poďme spolu” a tak ďalej. 

Predtým mali jeden spoločný dôvod, totiž nepriateľa: komunizmus a ateizmus. Teraz tá vec vypadla, pominula, a čo teraz? Teraz „spoločný dom” – s ateistami i komunistami, v ktorom je miesto pre všetkých! 

Dokážete to pochopiť? Celkovo táto stratégia… musí to tak byť v týchto posledných dňoch. 

A prorok Daniel to predsa jasne vyslovil, keď videl tú sochu zo zlata, striebra, medi a potom tých 10 prstov. Čo tam bolo? „… zmiešanina železa a hliny. Ale železo nie je možné zmiešať s hlinou…” [Dan 2:43] …môžete ich k sebe prilepiť, zmiešať dohromady ich však nemôžete, nedokážete.

A môžete si to prečítať u proroka Daniela, ako boli tieto veci predpovedané, že sa veci zjednotia a že kráľovstvo bude čiastočne mocné a čiastočne krehké – to znamenajú tieto dve veci – železo a hlina – ako nám to bolo povedané v prorokovi Danielovi. 

Teraz to predsa máme. Tam je všetko krehké, všetko sa rúca, nič už nefunguje, a tu je všetko silné. Existuje toto krásne zjednotenie, veľký dom. A kto je šéfom v tomto veľkom dome? O tom tiež niet žiadnych pochýb. Antikrist bude vládnuť nad celou tou vecou. 

A Kristus svoju Cirkev vyvolá von, pripraví ju a zapečatí. A predtým, ako príde na ľudstvo tá veľká katastrofa, vráti sa, aby nás vzal do svojej slávy. Ale je to vážny čas, pohnutý čas, v ktorom žijeme, ale taktiež nádherný čas. 

Vidíme, že rozdelenie pominulo, naša krajina bude lokomotívou, my všetci budeme platiť. A čo sa potom bude diať, keď naši ľudia už viac nebudú môcť spolupracovať, lebo toho bude priveľa, aj naše pokladnice budú prázdne a všade bude chýbať chlieb? Ešte nie je všetkým dňom koniec, ešte na ľudstvo príde mnoho vecí, a pokiaľ sme tu, možno to tu i tam pocítime. 

Ale jedno je isté, jedno je isté: žijeme blízko pre návratom nášho Pána. A my sa nebojíme, naopak, hovoríme len: „Pane, učiň všetkým týmto veciam tak rýchlo ako to len ide koniec, a vezmi nás z tohto údolia sĺz do svojej slávy.” 

Pre niektorých, ktorí ešte nie sú tak oboznámení s týmito pojmami, najmä zo Zjavenia a proroka Daniela, nerobte si žiadne starosti, čoskoro bude všetko jasné. „Duch Svätý vás uvedie do všetkej pravdy.” [Jn 16:13] On nám ukazuje, ako tie veci sú. Áno, opis je tak jasný a zreteľný, že „… ani blázon nemôže poblúdiť.” [Iz 35:8]

Kiež by sme my, ktorí sme v týchto dňoch boli poctení tým počuť prorocké Slovo, prijímali v bázni Božej všetky tieto slová do seba, aby boli skrze Svätého Ducha objasnené, aby sme tak boli preniknutí božskou bytosťou, podstatou a životom a mohli sa stať súčasťou božských dejín spásy v našich dňoch. Nielen ako niekto, kto je informovaný, ako diváci, ale ako ľudia, ktorí sú priamo spojení s tým, čo Boh koná vo svojom kráľovstve na zemi a majú na tom podiel. Takých ľudí nech Boh z milosti učiní z nás všetkých. Amen.

Brat Russ

Verný Pane, vrúcne Ti ďakujeme za tento čas milosti a za túto zvesť milosti, ktorá nám zaznela, ó, Pane, že si na nás nezabudol, ale si sa nad nami zmiloval, ujal si sa nás, ó, Pane. 

Nikdy nemôžeme dostatočne sláviť Tvoje meno, vzdávať Ti chválu a vďaku, Pane, ale prijmi úctu, prijmi chválu a vďaku z hĺbky našich sŕdc, ó, Bože. 

Priprav nás, Pane, na Tvoj príchod, aby sme boli bdelí, aby sme sa modlili, ó, Pane, keď prídeš, ó, Pane, že by sme mali naše hlavy pozdvihnuté a vedeli, že sa naše vykúpenie priblížilo. 

Buď s nami všetkými, Pane. Prosím, požehnaj všetkých, ktorí prišli, našich bratov a sestry zblízka i zďaleka. Buď s nimi všetkými a požehnaj všetkých. 

I teraz, Pane, keď ukončujeme tieto zhromaždenia, buď s nimi na ceste domov a požehnaj ich na tom mieste, kde si ich postavil. A postav každého jedného ku požehnaniu, Pane, ku svedectvu.

Pane, daruj to z milosti. 

Prosíme o to v Ježišovom mene. Amen.