Úvod

Na mojich prednáškových cestách ma vždy znovu prosili o to, aby som zverejnil niečo o Williamovi Branhamovi. Poznal som ho osobne presne 10 rokov (1955–1965) a bol som spolu s ním v Európe i v USA. Jedli sme pri jednom stole a viezli sa v jednom aute. Zažil som ho ako človeka i ako Božieho muža. Bola mi daná prednosť stať sa svedkom, ktorý na vlastné oči a uši prežil jeho mimoriadnu, Bohom danú službu. Na základe toho môžem z vlastného, dôkladného poznania hovoriť a písať. Takiež vlastním viac ako 1 000 kázaní, ktoré kázal a môžem si tak utvoriť obsiahly prehľad jeho zvestovania Slova, jeho neobyčajného poslania a posolstva.

Počas svojho života i po svojom odchode domov v decembri 1965 bol jednými ľuďmi zvlášť ctený, druhými ostro odmietaný. V kresťanských časopisoch bol prevažne negatívne posudzovaný autormi, ktorí jeho osobne ani jeho službu osobne nepoznali. Svetská tlač o ňom oproti tomu podávala všeobecne pozitívne správy. Je predsa známe, že posudzovanie osobností, ktoré vystupujú na verejnosti, vyznieva sčasti veľmi rozdielne. Obzvlášť zle to dopadne pre tých, ktorí sa odchyľujú od tradičných zvyklostí.

Pre mužov a ženy, ktorí vystúpili so zjaveniami, boli od nepamäti používané pojmy „prorok“ a „prorokyňa“. Tieto označenia nájdeme už v Svätom Písme. Abrahám, Mojžiš, Eliáš a mnohí iní boli Bohom potvrdení proroci. Týmto pojmom má byť vyjadrené, že nehovorí človek, ale Boh sám hovorí skrze ľudí. Existovali ako Božie ústa na zemi, ako hlásne trúby – preto nachádzame u takých Bohom poslaných mužov, ktorí skutočne hovorili v mene Pána, to „TAK HOVORÍ PÁN“. Avšak až keď k nim Boh PÁN hovoril, a to sa dialo od úst k uchu, teda počuteľne, mohli títo muži povedať: „TAK HOVORIL PÁN!“ K tomu patrilo aj to, že videli isté udalosti vo videniach, a preto boli nazvaní „vidiaci“. K videniu v Duchu pristupovala inšpirácia Ducha, a tak bolo to videné a zjavené vyslovené a ako Slovo napísané.

Najznámejším prorokom Starého Zákona je Mojžiš. Jemu sa zjavoval ten Neviditeľný viditeľne v postave muža a hovoril s nim tvárou v tvár. Najznámejším vidiacim a prorokom Nového Zákona je apoštol Ján. V poslednej knihe Biblie podáva správu o tom, čo videl a počul. Videl až do konca priebeh dejín ľudstva, zodpovedajúci Božskému plánu spasenia. Videl dokonca nové nebo a novú zem, teda nový začiatok. „Lebo Pán Hospodin nečiní ničoho, krome keď zjavil Svoju tajnú radu Svojim služobníkom prorokom.“ (Amos 3:7)

Právom sa ľudia pýtajú, ako sa dá poznať, či sa jedná o pravých alebo falošných prorokov, lebo mnohí si nárokujú, že sú Bohom poslaní. Oddávna existujú praví i falošní proroci. PÁN nás sám varoval, že vystúpi mnoho falošných prorokov. Dal však tiež zasľúbenie, že pošle proroka podľa vzoru Eliáša pred veľkým a hrozným dňom (Malachiáš 4:5; Matúš 17:11).

Existuje však spoľahlivé kritérium, meradlo, ktoré musí byť pri skúške použité: neomylné Slovo, ktoré zostáva a platí na veky. Knihy Starého i Nového Zákona obsahujú Bohom samým úplne a s konečnou platnosťou zjavený plán spásy. Kto vystúpi ako prorok alebo prorokyňa, musí počítať s tým, že zvestované učenia, zjavenia a vykonávaná prax budú porovnané s dokonalým svedectvom Svätého Písma. Najnepatrnejšia odchýlka, pridávanie, uberanie alebo pozmeňovanie originálneho Slova dotyčného okamžite diskvalifikuje. Kto hovorí z Boha, prípadne skrze koho Boh hovorí, môže hovoriť iba to, čo už bolo povedané. Starý a Nový Zákon, spoločne obsahujú všetky učenia, poznania a zjavenia, a preto je v poslednej kapitole Biblie vyslovený trest za pridávanie alebo uberanie z napísaného Slova. Boh však zostáva vo Svojom konaní suverénny. Hovorí: „Hľa, učiním nové…“ (Izaiáš 43:19). ON činí, čo sa Mu páči bez toho, aby vopred oznamoval podrobnosti.

William Branham nevystúpil s novými zjaveniami, jeho služba spočívala jednoznačne v tom, aby to, čo už je v Slove dokumentované a čo nám bolo skrze prorokov a apoštolov odovzdané, znovu postavil na svetlo. Skrze jemu zverenú službu konal Boh sčasti niečo nové a sčasti to, čo sa predtým už stalo. Kto takého Bohom poslaného proroka prijíma, prijme odplatu proroka (Matúša 10:41).

Je pravdou, že svojím plne biblickým zvestovaním stál v protiklade k tradičným zvyklostiam, ktoré nachádzame v organizovaných cirkvách a slobodných zboroch. Avšak premáhajúci súlad jeho učenia a praxe s Písmom Svätým núti každého poctivého človeka, či duchovného alebo laika, aby vlastné zvestovanie a prax preskúšal. Všetkým úprimným hľadačom pravdy neostáva nič iné, len zaujať svoj postoj voči jedinému platnému svedectvu Písma. Posudzovať sa musí na tomto nezvratnom základe, na ktorom bola založená prvotná Cirkev.