Kristus a Jeho Cirkev v proroctve
/ Ewald Frank
Language: slovak
Other languages
8. Tajomstvo Krista a Jeho Cirkvi
Tajomstvo Krista a Jeho Cirkvi
Ježiš Kristus sa obetoval na kríži Golgoty, aby bol raz prevždy dokonalou obeťou za hriechy padlého ľudstva. To najväčšie víťazstvo všetkých čias bolo to Jeho, keď pre tých, ktorých vykúpil, zajal zajatie a zrušil všetky okovy väzenia. Potom vystúpil na výsosť a vrátil sa v podobe Svätého Ducha, aby bol počas vekov trvale prítomný a zjavoval sám Seba uprostred tých Svojich, až kým sa nevráti pre Svoju nepoškvrnenú Nevestu, keď bude odiata v rúchu Jeho spravodlivosti.
Aký nádherný obraz Krista a Jeho Cirkvi v proroctve je vyobrazený v knihe Zjavenia. Ján ho videl putujúceho uprostred siedmich zlatých svietnikov ako Syna človeka.
„A obrátil som sa, aby som videl hlas, ktorý hovoril so mnou. A keď som sa obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov a v prostriedku medzi siedmimi svietnikmi som videl podobného Synovi človeka, oblečeného v dlhom rúchu až po nohy a prepásaného na prsiach zlatým pásom. A Jeho hlava a Jeho vlasy boli biele ako biela vlna, ako sneh, a Jeho oči boli ako plameň ohňa, a Jeho nohy boli podobné mosadzi, ako rozžeravenej v peci, a Jeho hlas bol ako hlas mnohých vôd. A vo Svojej pravej ruke mal sedem hviezd, a z Jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč, a Jeho tvár bola ako slnko, keď svieti vo svojej moci. A keď som ho uvidel, padol som k Jeho nohám ako mŕtvy, a položil na mňa Svoju pravú ruku a povedal mi: Neboj sa! Ja som prvý a posledný a ten Živý. A bol som mŕtvy, ale hľa, som živý na veky vekov. Amen. A mám kľúče pekla i smrti. A tedy napíš, čo si videl a čo je a čo sa má diať po tomto. Tajomstvo siedmich hviezd, ktoré si videl na mojej pravici, a sedem zlatých svietnikov je toto: Sedem hviezd sú anjeli siedmich zborov, a sedem svietnikov, ktoré si videl, je sedem zborov.“ (Zj 1:12-20)
V tomto prorockom pohľade je Pán Ježiš Kristus ukázaný v Jeho oslávenom stave, putujúci a hovoriaci uprostred Svojej Cirkvi. Zlatý pás na Jeho prsiach Ho predstavuje ako Sudcu: „Lebo je čas, aby sa začal súd od domu Božieho…“ (1P 4:17)
Ján ho nevidel ako Syna Božieho, zachraňujúceho stratených a uzdravujúceho chorých, nevidel Ho ustanovujúceho rôzne služby do Svojej Cirkvi. Nehovoril o duchovných daroch, dvanástich apoštoloch, ani sedemdesiatich učeníkoch, ale videl Pána Ježiša Krista ako Syna človeka, ktorý drží vo Svojej pravej ruke sedem hviezd. Jeho Slovo „…je živé a účinné a ostrejšie nad každý meč dvojsečný, a prenikajúce až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a spôsobné posúdiť myšlienky a mysle srdca.“ (Žd 4:12) „Ten, kto je z Boha, počúva Slová Božie…“ (Jn 8:47) „Kto Mnou pohŕda a neprijíma Mojich Slov, ten má, kto by ho súdil – Slovo, ktoré som hovoril, to ho bude súdiť v posledný deň.“ (Jn 12:48)
Pán Ježiš Kristus sa predstavuje siedmim zborom ako ten všetkoobsahujúci: „Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec, hovorí Pán, Boh, ktorý je a ktorý bol a ktorý príde, ten Všemohúci.“ (Zj 1:8) Toto je Jeho záverečné zjavenie Jeho Cirkvi. Bol opísaný v Jeho mnohých vlastnostiach a podobách týkajúcich sa spásneho plánu. Tu je odhalený v Jeho úplnom Božstve.
O zlatom svietniku – Cirkvi – bola reč už v Starom zákone. Prorok Zachariáš videl sedemramenný svietnik a svedčí: „A riekol mi: Čo vidíš? A ja som povedal: Vidím a hľa, svietnik, celý zo zlata, a jeho nádoba na olej na jeho vrchu a sedem jeho lámp na ňom a po siedmich trúbkach k lampám, ktoré sú na jeho vrchu.“ (Zach 4:2) Olej z nádoby bol privádzaný siedmimi trubicami do každého zo siedmich cirkevných období, aby bolo živej Cirkvi dané pravé zjavenie.
Keď bol prorok Mojžiš na hore, všemohúci Boh mu ukázal vzor a dal mu podrobné pokyny, ako postaviť svätostánok (Žd 8:5). Malo to byť miesto prebývania Boha Izraela, keď nanovo ustanovil Svoje obecenstvo s ľudom zmluvy a prijal ich klaňanie a obete na oltári.
Svätostánok bol rozdelený na dve časti – Svätyňu svätých a svätyňu, v ktorej stál sedemramenný zlatý svietnik a stôl s obetným chlebom (Žd 9:2-3). Mojžiš dostal príkaz: „Spravíš aj svietnik z čistého zlata, z kujného zlata sa spraví svietnik, jeho bedro i jeho driek, jeho kalíšky, jeho makovice a jeho kvety budú z neho.“ (2M 25:31) To vypovedá o rozkvete Cirkvi. Celý svietnik bol vyhotovený z jedného a rovnakého kusa zlata. Nič k nemu nebolo pridané a nič nebolo odňaté. Aký nádherný obraz Nevesty Pána Ježiša Krista! Ona je s Ním jedno, je učinená z rovnakého materiálu, obmytá v Jeho krvi, znovuzrodená a zapečatená Jeho Duchom.
Sedemramenný zlatý svietnik bol stojanom lampy, ktorý nedržal sviečky, ako to poznáme dnes, ale lampy naplnené olejom, ktoré boli každý deň kňazmi rozsvecované a čistené a udržiavané neustále horiace (2M 27:20-21). Osvecovali svätyňu tým, ktorí vstúpili, aby mali účasť na stole Pánovom. Lampy neboli svetlom samotným, oni prejavovali a prenášali svetlo, ktoré prijali z nádoby s olejom. Týchto sedem lámp na zlatom svietniku reprezentovalo Cirkev Pána Ježiša Krista v proroctve počas siedmich samostatných časových období.
Oproti zlatému svietniku bol stôl pre obetný chlieb, na ktorom ležali bochníky nekvaseného chleba (3M 24:5-6) – prorocký obraz Krista, chleba života pre každého veriaceho. Tieto bochníky jedli kňazi a my, ako kráľovské kňazstvo Nového zákona, musíme mať účasť na Pánu Ježišovi Kristovi, živom Slove, pretože On povedal: „Ja som ten chlieb života; kto príde ku Mne, nebude nikdy lačnieť, a kto verí vo Mňa, nebude nikdy žízniť.“ (Jn 6:35)
Pred oponu bol postavený oltár na pálenie kadiva a každé ráno a každý večer, keď boli lampy očistené a rozsvietené, malo byť na ňom pálené kadivo.. Raz za rok mal na ňom Najvyšší kňaz vykonať zmierenie krvou obete za hriech (2M 30:6-10).
Mohli by ste sa pýtať: Čo má to všetko spoločné s nami? My máme „…chodiť v láske, ako aj Kristus miloval nás a vydal sám Seba za nás ako posvätný dar a obeť Bohu na príjemnú vôňu upokojujúcu.“ (Ef 5:2)
Ako novozákonní veriaci prinášame svoje modlitby pred všemohúceho Boha ako príjemnú upokojujúcu vôňu: „Nech stojí moja modlitba pred tebou ako kadivo, pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeť.“ (Ž 141:2) „Lebo sme Kristovou dobrou vôňou Bohu…“ (2Kor 2:15)
O oltári s kadidlom čítame v Zjavení 8:3-4: „A prišiel iný anjel a postavil sa pri oltári a mal zlaté kadidlo, a bolo mu dané mnoho kadiva, aby ho dal s modlitbami všetkých svätých na zlatý oltár, ktorý je pred trónom. A vystúpil dym kadív s modlitbami svätých z ruky anjela pred Bohom.“ Nie modlitby tých, ktorí tvrdia, že veria, ale modlitby svätých, tých, ktorí boli posvätení Slovom a Duchom pravdy. „A keď vzal knihu, štyri živé bytosti a dvadsiati štyria starci padli pred Baránkom majúc každý harfu a zlatú čašu, plnú kadiva, čo sú modlitby svätých…“ (Zj 5:8) Všetky modlitby tých, ktorí poznali zasľúbené Slovo zmluvy, stúpajú k trónu Všemohúceho ako príjemná vôňa kadidla. Modlitby tých, ktorí skutočne veria zvesti prinesenej poslom – hviezdou – pozemským anjelom pre cirkevné obdobie – sú nebeským anjelom vzaté k Božiemu trónu. Zjavené Slovo pre každé obdobie vychádza od Božieho trónu a ku trónu sa vracajú modlitby Jeho svätých, ktorí Slovo prijímajú. „…tak bude Moje Slovo, ktoré vyjde z Mojich úst; nenavráti sa ku Mne prázdne, ale vykoná to, čo sa mi ľúbi, a podarí sa mu to, na čo ho pošlem.“ (Iz 55:11)
„Keď bolo toto všetko takto zariadené, do prvého stánku vchádzajú každého času kňazi, konajúci svätoslužby…“ (Žd 9:6) Ale skôr, ako mohli pred Pánom slúžiť, museli byť posvätení a zasvätení do služby Pánu: „A postavíš tie veci, a budú svätosvätým; všetko, čokoľvek sa ich dotkne, bude sväté.“ (2M 30:29)
Kňazi boli privedení do stánku zhromaždenia a museli si „umyť svoje ruky a svoje nohy, aby nezomreli…“ (2M 30:21) Po tom, čo boli umytí, museli byť oblečení do svätého odevu, ktorý bol vyrobený špeciálne pre nich podľa presných pokynov daných Pánom. Potom boli pomazaní.
Aký nádherný obraz Nevesty Pána Ježiša Krista! Ona je vykúpená Jeho svätou krvou, On ju posvätil a očistil obmytím vodou Slova, „aby si ju postavil pred Seba slávnu, Cirkev, nemajúcu škvrny alebo vrásky alebo niečoho takého, ale aby bola svätá a bezvadná.“ (Ef 4:26-27) Jeho Cirkev môže povedať: „Preveľmi sa radujem v Hospodinovi, moja duša plesá v mojom Bohu, lebo ma obliekol do rúcha spásy, odial ma plášťom spravodlivosti; som ako ženích, ktorý si kňazsky zdobí hlavu stuhami, a ako nevesta, ktorá sa krášli svojimi ozdobami.“ (Iz 61:10) Ona je pomazaná a zapečatená Svätým Duchom (2Kor 1:22). Cirkev Ježiša Krista je „…vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ…“ (1P 2:9) „Tomu, ktorý nás zamiloval a umyl nás od našich hriechov Svojou krvou a učinil nás kráľmi a kňazmi Bohu a Svojmu Otcovi – Jemu sláva a sila na veky vekov. Amen.“ (Zj 1:5b-6)
Svätyňa svätých bola od svätyne oddelená oponou. „A za druhou oponou bol stánok, zvaný svätyňa svätých, ktorý mal zlatý oltár na kadenie a truhlu zmluvy, zo všetkých strán pokrytú zlatom, v ktorej bolo zlaté vedierce, obsahujúce mannu, potom palica Áronova, ktorá bola zakvitla, a dosky zmluvy. A nad ňou, nad truhlou, cherubi slávy, zatôňujúci pokrývku, zvanú zľutovnicu…“ (Žd 9:3-5)
Keď Ježiš Kristus, dokonalý obetný Baránok, zomrel na Golgote, Jeho krv priniesla zmierenie za naše hriechy. Opona sa neroztrhla na dvoje, keď Najvyšší kňaz obetoval obete zvierat, ale keď Boží Syn dal Svoj život za hriechy ľudu „…chrámová opona sa roztrhla na dvoje, od vrchu až dolu…“ (Mt 27:51) a otvorila cestu k trónu milosti v svätyni svätých.
Zákon sa naplnil a prišla milosť. Samotný fakt, že opona sa roztrhala zhora nadol ukazuje, že Boh sám roztrhal oponu, ktorá zhromaždenie oddeľovala od svätej prítomnosti Všemohúceho.
V čase Starého zákona nemohol modlitebník vstúpiť za oponu a žiť, ale teraz, ak nenasledujeme Najvyššieho kňaza a mocného Kráľa, ktorý porazil mocnosti nepriateľa a ktorý priniesol na trón milosti do svätyne svätých vlastnú krv, ostávame mŕtvi v hriechu a prestúpeniach. Kristus je náš Najvyšší kňaz, nie podľa rádu Árona, ale podľa rádu Melchisedecha, kráľa Sálemu, kráľa pokoja, Pána Slávy (Žd 7). On je Najvyšší Kňaz nášho vyznania, ktorý súcití s našimi slabosťami (Žid 3:14-15).
Rozmery Svätyne svätých mali rovnakú dĺžku, šírku a výšku, vyjadrujúc tak dokonalosť. Tento opis je identický s opisom Nového Jeruzalema – budúceho domova Nevesty Krista. „Poď, ukážem ti nevestu, manželku Baránkovu. A zaniesol ma v duchu na veľký vrch a vysoký a ukázal mi to veľké mesto, svätý Jeruzalem, zostupujúci od Boha z neba … a poloha mesta je štvoruhlastá, ktorého dĺžka je toľká ako šírka.“ (Zj 21:9b-16) Aké nádherné príbytky pripravil Ženích pre Svoju Nevestu! Ak vstúpila do svätyne svätých tu na zemi, bude s Ním naveky žiť v tomto novom Jeruzaleme.
Truhla zmluvy a trón milosti sa nachádzali v svätyni svätých. Dvaja cherubíni boli tvárou obrátení k trónu milosti. Boli vyrobení z rovnakého kusa tepaného zlata ako trón milosti (2M 37:1-9). V truhle zmluvy bolo uložené Slovo. Pán hľadel dolu na Svoje Slovo, ktoré je neustále pred Ním, a On nad ním bdie, aby ho uskutočnil (Jer 1:12). Boh v Starom zákone učinil zmluvu a učinil ju aj v Novom: „…toto je Moja tej novej zmluvy krv, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.“ (Mt 26:28)
V truhle zmluvy sa nachádzala zlatá nádoba s mannou, čo je symbolom toho, že kdekoľvek je Slovo, tam sa nachádza aj čerstvý duchovný pokrm v pravý čas. Premožitelia z každého cirkevného obdobia sú sýtení skrytou mannou, zjaveným Slovom. Manna, ktorú deti izraelské dostávali každý deň, sa do ďalšieho dňa skazila, ale manna, ktorá sa nachádzala v Božej prítomnosti v truhle zmluvy, sa neskazila nikdy. Nesmieme si brať zvyšky z predchádzajúceho cirkevného obdobia do ďalšieho. Pre tých, ktorí tvoria sväté kňazstvo v Kristu, je v každom období k dispozícii zasľúbené Slovo a čerstvý pokrm z výsosti.
Áronova palica, ktorá zakvitla, bola taktiež v truhle zmluvy. Boh sám Árona a jeho synov určil za kňazov a nadprirodzeným spôsobom to dosvedčil – suchá palica zakvitla a priniesla cez noc ovocie. Cirkev živého Boha je tvorená z prekvitajúceho kňazstva prinášajúceho ovocie Svätého Ducha. Pán vzal suché kosti a stvoril živé telo nesúce Jeho vlastnosti.
Vždy, keď bola v Starom zákone nesená truhla zmluvy, bol ľud bohato požehnaný: „A tak Dávid a celý dom Izraelov niesli truhlu Hospodinovu hore s radostným pokrikovaním a so zvukom trúby.“ (2S 6:15)
V Novom zákone videl Ján truhlu zmluvy: „A otvoril sa chrám Boží, ktorý je na nebi, a ukázala sa truhla Jeho zmluvy v Jeho chráme, a povstalo blýskanie, a zazneli hlasy, a zaburácali hromy, a bolo zemetrasenie a veľké krupobitie.“ (Zj 11:19) V tábore vykúpených je veľká radosť, pretože v týchto posledných dňoch sa zmluvné Slovo všemohúceho Boha vrátilo k tým Jeho.
Potom, čo bolo všetko učinené podľa Slova, zostúpil oblačný stĺp na stán zhromaždenia, Sláva Pánova naplnila svätyňu a viedla deti izraelské počas putovania do zasľúbenej zeme. On je rovnakým spôsobom so Svojou Nevestou, s tými, ktorí sa nechajú Jeho Slovom napraviť, až kým nevojdú do perlových brán.
Sedemramenný zlatý svietnik predstavuje Cirkev živého Boha v proroctve – miesto prebývania Najvyššieho. Sedem lámp vypovedá o osvetlení Božieho zasľúbeného Slova v čase siedmich rôznych období novozákonnej Cirkvi. Stôl s obetným chlebom je prorockým obrazom Krista, Chlieb života.
Oltár kadiva v proroctve poukazuje na to, že premožitelia prijali zjavené Slovo pre ich čas, prinášajú svoje modlitby pred Boží trón a tie plynú ako sladká vôňa v Jeho Svätej prítomnosti. Svätí z každého cirkevného obdobia premohli: „…pre krv Baránkovu a pre slovo svojho svedectva a nemilovali svojej duše až do smrti.“ (Zj 12:11)
Prvé cirkevné obdobie symbolizované prvou lampou bolo osvetlené ohňom oltára, ktorý bol zapálený Bohom samým v deň Letníc. Každá lampa v nasledujúcich cirkevných obdobiach prijala svoje svetlo z predchádzajúceho obdobia rovnakým plameňom ohňa a prinášala svetlo zasľúbeného Slova. V každom období boli tí, ktorí prijali, a tí ktorí zavrhli svetlo hodiny.
Bohom poslaná zvesť nás vždy privádza späť ku Slovu a Svätý Duch vedie k pokániu. Ak nečiníme pokánie a nenapravíme sa podľa Slova, svietnik bude odstránený zo svojho miesta a zanechá nás v duchovnej temnote (Zj 2:5). Svetlo pre zhromaždenie je zaručené len vtedy, ak lampy horia. Každý, kto putuje proti svetlu, bude svetlom zaslepený, ale ak chodíme so svetlom „…ako je On vo svetle, máme obecenstvo jeden s druhým, a krv Ježiša Krista, Jeho Syna, očisťuje nás od každého hriechu.“ (1J 1:7) Ale „…ak povieme, že máme obecenstvo s Ním a chodíme vo tme, luháme a nečiníme pravdy.“ (v. 6) Nasledovať Krista znamená nasledovať Ho v každom zjavení, ktoré dal. On hovorí: „Ja som svetlo sveta. Ten, kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tme, ale bude mať svetlo života.“ (Jn 8:12)
O tých, ktorí videli naplnenie proroctva pri prvom príchode Krista, stojí napísané: „Ľud, ktorý sedel vo tme, uzrel veliké svetlo, a sediacim v krajine a v tôni smrti vzišlo svetlo.“ (Mt 4:16) Apoštol Pavol bol vyzvaný, aby písal nám, ktorí žijeme v čase druhého príchodu Krista: „Ale vy, bratia, nie ste vo tme, aby vás ten deň zachvátil ako zlodej.“ (1Te 5:4)
V dňoch Mojžiša bol celý Egypt v úplnej tme, ale deti izraelské mali vo svojich príbytkoch svetlo (2M 10:23). Oni prijali zasľúbené Slovo pre ich čas a prijali Mojžiša, Bohom poslaného proroka, a preto mali účasť na tom, čo Pán v tých dňoch konal. To isté sa opakuje teraz. Temnota prikrýva zem a veľká tma ľud, ale v príbytkoch svätých je jasne svietiace svetlo zjaveného a zasľúbeného Slova hodiny.
„A videl som a hľa, prostred trónu a tých štyroch živých bytostí a prostred starcov stál Baránok, ako zabitý, ktorý mal sedem rohov a sedem očí, ktoré sú siedmi duchovia Boží, poslaní na celú zem.“ (Zj 5:6)
Tu vidíme Baránka a siedmich Duchov, sedem očí, ktoré sú obrazom siedmich anjelov – poslov, ktorým je skrze božské zjavenie dané vidieť zasľúbené Slovo pre ich čas. Prorocká služba v Cirkvi je prirovnaná k oku tela, ktoré pozostáva z mnohých údov. „Lebo Hospodin vylial na vás ducha hlbokého spánku a zavrel pevne vaše oči; prorokov a vaše vidiace hlavy zastrel. Preto vám je každé videnie ako slová zapečatenej knihy, ktorú keď dajú tomu, kto zná písmo, a povedia: Nože prečítaj toto! povie: Nemôžem, lebo je zapečatené.“ (Iz 29:10-11)
To je veľmi jasná reč. Ak oko v tele Krista nevidí, všetci sú v temnote. Ale vďaka buď Bohu, ktorý poslal odkryté videnie – Jeho zjavené Slovo.
Mnohí sa pokúšali čítať poslednú knihu Biblie, ale neboli schopní porozumieť jej obsahu, pretože bola zapečatená. Teraz, v prítomnosti Všemohúceho Boha sú všetky tieto skryté veci oznámené. Pánu sa zaľúbilo odkryť tajomstvá skryté počas vekov skrze službu Bohom poslaného proroka pre tento posledný cirkevný vek. Je to skryté očiam múdrych a rozumných, ale zjavené deťom, ktoré sú tým učené.
Aby sme získali celkový obraz Krista a Jeho Cirkvi v proroctve, musíme vidieť Písmo v jeho súvislosti, pretože jedna téma nadväzuje na ďalšiu, až kým je pred nami odkrytý celý plán spásy.
Kňazi Starého zákona poznali nariadenia a boli im poslušní. Poznali, že cesta k zmiereniu ich hriechov je skrze vykúpenie. Svojou poslušnosťou preukazovali svoju vernosť Bohu.
Kráľovské kňazstvo v Novom zákone taktiež preukazuje svoju vernosť a poslušnosť voči Bohu skrze dodržiavanie nariadení Nového zákona. Sme vykúpení krvou Baránka. Naše hriechy sú odpustené. V Starom zákone Boží vyvolený ľud dodržiaval paschu, v Novom zákone máme účasť na Večeri Pánovej, čím si pripomíname smrť Krista, až kým nepríde.
V Starom zákone boli pokrstení do Mojžiša v oblaku a mori (1Kor 10:2). V Novom zákone sú veriaci krstení vo vode v mene Pána Ježiša Krista potom, čo činili pokánie zo svojich hriechov, a prijímajú krst Svätým Duchom podľa zasľúbenia (Sk 2:38-39).
V Starom zákone musel kňaz umyť svoje ruky a nohy predtým, ako vstúpil do svätyne. V Novom zákone sám Ježiš Kristus umyl nohy Svojim učeníkom a povedal: „Ak tedy som ja vám umyl nohy, váš Pán a Učiteľ, aj vy máte jeden druhému umývať nohy. Lebo som vám dal príklad, aby ste, ako som Ja vám učinil, aj vy tak činili.“ (Jn 13:5-17)
Tak, ako boli v špeciálnom rúchu oblečení kňazi, tak je aj Nevesta Krista oblečená do svadobného rúcha. „A dalo sa jej, aby sa obliekla do čistého a nádherného kmentu, lebo tým kmentom sú skutky spravodlivosti svätých.“ (Zj 19:8) Nemáme žiadnu vlastnú spravodlivosť. On nás obmyl, On nás odel, On nás pomazal. Nevesta Krista je zapečatená Jeho Duchom: „…v ktorom aj vy počujúc Slovo pravdy, evanjelium svojho spasenia, v ktorom aj, uveriac, zapečatení ste Svätým Duchom zasľúbenia.“ (Ef 1:13)
Svätý Duch zasľúbenia vždy sprevádza Slovo zasľúbenia a zapečatí do tela Krista tých, ktorí mu veria. Je obrovský rozdiel medzi niekým, kto je pomazaný, a niekým, kto je zapečatený. Mnohí sú pomazaní Duchom, konajú veľké veci, ale Pán pri nich vyzná: „Nikdy som vás neznal“ (Mt 7:23), pretože nikdy neprijali Slovo pravdy – Slovo zasľúbenia, a preto nemohli byť zapečatení Duchom pravdy. Prijali požehnania, ale odmietli Slovo zjavené tým istým Svätým Duchom.
Mnohí hovoria o mimoriadnej službe a poukazujú na to, čo dosiahli, ale teraz prišiel čas, v ktorom musia byť všetky veci overené Slovom. Pravý kresťan sa neuspokojí len so správami o prebudeneckých zhromaždeniach, on túži počuť Božie Slovo, dosiahnuť, aby preniklo hlboko do jeho srdca a prinieslo duchovné ovocie. Vo svojom duchu nesie hlbokú túžbu po realite Pána.
Mnohí kážu o druhom príchode Krista, ale sú ranení slepotou tak, ako Židia pri Jeho prvom príchode. Táto podobnosť je znepokojujúca. V čase, keď sa chce Boh obrátiť so Svojou milosťou opäť na Židov a keď končí čas milosti pre pohanov, kresťania v skutočnosti opäť odmietajú a nanovo križujú Pána slávy. Budú o Ňom prirodzene naďalej hovoriť ako o svojom Spasiteľovi a Uzdravovateľovi, Božom Synovi alebo Synovi Dávidovom, ale budú ho odmietať ako Syna človeka v Jeho prorockej službe, ako putujúceho a hovoriaceho v strede siedmich zlatých svietnikov. Boh si však ponechal malý prebytok, ktorý poznal zasľúbené Slovo pre náš čas a vidí Krista a Jeho Cirkev v proroctve.
Nech Boh každému daruje milosť vidieť dôležitosť osvetleného sedemramenného zlatého svietnika, ktorý reprezentuje tú istú Cirkev počas siedmich časových období, a poznať poslov ako hviezdy v Jeho pravej ruke. Sláva Pána, ten istý ohnivý stĺp, sa vznáša nad Jeho Cirkvou tak, ako bol s deťmi izraelskými.