Kristus a Jeho Cirkev v proroctve
/ Ewald Frank
nyelv : Szlovák
Más nyelvek
4. Videnie na ostrove Patmos
Keď bol Ján na ostrove Patmos, bol v Duchu vzatý a videl prorockú časť plánu spásy v symboloch. Boli mu ukázané cirkevné obdobia a to, čo sa stane až do času konca. Dokonca videl nové nebesia a novú zem.
Svedčí: „Bol som v Duchu v deň Pánov…“ (Zj 1:10). Niektorí ľudia si myslia, že deň Pánov je sobota, iní tvrdia, že to je nedeľa. Oba pohľady sú telesné výklady. 24-hodinový deň nepripadá do úvahy, pretože Ján bol vo vyhnanstve na ostrove Patmos dva roky.
Biblia opisuje deň Pánov jasne. Je to časový úsek, ktorý začína potom, čo deň milosti a spásy skončí. Začína súdmi nad všetkými národmi, ktoré sa zhromaždia proti Jeruzalemu: „Hromady, hromady zhromaždiť v údolí rozhodnutia! Lebo je blízko deň Hospodinov v údolí rozhodnutia. Slnce a mesiac sa zatmejú a hviezdy spracú svoj lesk. A Hospodin bude revať zo Sionu a z Jeruzalema vydá Svoj hlas, a budú sa chvieť nebesia i zem, ale Hospodin je útočišťom Svojmu ľudu a pevnosťou synom Izraelovým.“ (Joel 3:14-16)
Prvé tri kapitoly Zjavenia hovoria o veciach, ktoré sa týkajú novozákonnej Cirkvi – obdobie známe ako deň spásy a deň milosti. „Hľa, teraz je čas práve príhodný, hľa, teraz deň spasenia!“ (2Kor 6:2b) Tak, ako deň spásy začal i končí mocným zjavením Božej moci ku spáse, tak isto deň Pánov začne a skončí mocným zjavením Božej moci vo víťazstve nad Jeho nepriateľmi.
Čas milosti trvá, až kým Nevesta Ježiša Krista nedosiahne dokonalosť a nebude vzatá do slávy. Boh stvoril svet počas šiestich dní a siedmeho dňa odpočinul (2M 31:17). Čoskoro sa naplní šesťtisíc rokov a začne siedmy deň, deň Pánov. „Ale to jedno, milovaní, nech nie je skryté pred vami, že jeden deň je u Pána ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň.“ (2Pt 3:8)Niektorí ľudia fanaticky veria, že každý, kto koná bohoslužbu v nedeľu, má znamenie šelmy. Každý musí byť mimoriadne opatrný, aby takým osudným a ničivým výrokom nevykladal Sväté Písmo prevrátene. Trúfol by si snáď niekto povedať, že Kristus mal znamenie šelmy, pretože sa stretol so Svojimi učeníkmi v prvý deň týždňa (v nedeľu)? „A keď bol večer toho dňa, prvého dňa týždňa, a dvere, kde boli učeníci zhromaždení, boli zamknuté zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a zastal si do prostriedku a povedal im: Pokoj vám!“ (Jn 20:19) Opätovne sa zjavil o týždeň neskôr, keď boli Jeho učeníci opäť zhromaždení (v. 26). Môže niekto povedať, že prví kresťania mali znamenie šelmy, pretože slávili bohoslužby v nedeľu? „A v prvý deň týždňa, keď sme sa zišli lámať chlieb, Pavel hovoril s nimi…“ (Sk 20:7) Pavol dokonca odložil zbierku pre svätých na deň po sobote: „V každý prvý deň týždňa nech jeden každý z vás uloží u seba odkladajúc podľa toho, ako sa komu darí, aby sa nerobili zbierky, vtedy keď prídem.“ (1Kor 16:1-2)
Židia mali sláviť sobotu: „Preto budú synovia Izraelovi (nie pohania!) ostríhať sobotu tak, aby svätili sobotu po svojich pokoleniach večnou zmluvou. Je to znamením medzi mnou a medzi synmi Izraelovými (nie pohanmi) na veky…“ (2M 31:16-17a)
Vždy, keď Pán Ježiš Kristus alebo apoštoli kázali Židom, bolo to v sobotu, pretože to bol deň, v ktorý slávili Židia bohoslužby. Kresťania si však ctili deň vzkriesenia, ale neboli obmedzení na určitý deň, ako Židia. Všetci praví učeníci Ježiša Krista majú pokoj s Bohom a vstúpili do pravého „sobotného pokoja“. Tento pokoj sa netýka len jedného dňa týždňa, nie, je to večný pokoj!
Historické záznamy ukazujú, že pápežský systém vydal dekrét vyhlasujúci, že nedeľa má byť jediným dňom bohoslužby pre Židov i kresťanov. Kresťania sa zhromažďovali v tento deň odo dní apoštolov. Aké hrozné dôsledky mal tento príkaz na Židov, si však nikto nedokáže predstaviť! Rímska cirkev ich obvinila, že sú vinní smrťou Krista a adresovala proti nim tento autoritatívny výrok. To malo za následok, že trpeli prenasledovaním, vyhrážali sa im, boli mučení a vraždení. Spravodlivý Boh nebies jedného dňa tento krutý skutok pomstí!
Boh má Svoju cestu so Židmi a má taktiež Svoju cestu s pohanmi. Sobotu Boh dal ako znamenie Jeho zmluvy s Židmi a Cirkev z pohanov slávi vzkriesenie Pána Ježiša Krista. Boh nikdy nemal v úmysle, aby Židia dodržiavali nedeľu a taktiež pohanom nebolo povedané, aby dodržiavali sobotu.
Niektorí ľudia dokonca veria, že dodržiavanie soboty je Božou pečaťou. To nemá žiadny biblický základ. Biblia hovorí veľmi prosto o tom, čo je Božou pečaťou – je ňou pečať Svätého Ducha. Tí, ktorí počúvali kázania brata Branhama, museli jasne porozumieť, čo je Božia pečať a takisto čo je znamením šelmy.
Žatva novozákonnej Cirkvi bola ukázaná ako tieňový obraz skrze obetovanie snopu prvotiny, ktorý vznášali pred Pánom ráno po sobote (3M 23:10-11). Deň Letníc, 50. deň, taktiež pripadol na sobotu (3M 23:15-16). Sobota bude dňom slávenia aj počas tisícročného kráľovstva: „A stane sa, že od mesiaca do mesiaca a od soboty do soboty bude prichádzať každé telo, aby sa klaňalo predo Mnou, hovorí Hospodin.“ (Iz 66:23)
Diskusie a hádky o jedlách a nápojoch alebo dodržiavaní dní nikoho nebudujú. „Teda nech vás nikto nesúdi pre pokrm alebo nápoj alebo pre nejaký sviatok alebo novmesiac alebo pre soboty, čo všetko je tôňou budúcich vecí…“ (Kol 2:16-17)
Ján bol v Duchu vzatý pre oveľa väčší účel ako len našu oslavu 24-hodinového dňa. On videl celý časový úsek a dôležité veci, ktoré sa mali stať. Ten istý úžasný Svätý Duch, ktorý tieto veci zjavil Jánovi, ich teraz zjavil skrze prorockú službu.