Freie Volksmission

Jesus Christus ist derselbe gestern, heute und in Ewigkeit. Heb.13.8

Sprache




Posledné napomenutie

Dnes vedia všetci teológovia, že Ján Krstiteľ bol zasľúbeným prorokom (Iz 40:3, Mal 3:1), ktorý pripravoval cestu Pánovi, ale učenými Písma bol zamietnutý: „Ale farizeovia a zákonníci pohŕdli radou Božou sami proti sebe nie súc pokrstení od neho.“ (Lk 7:30) Opakuje sa dnes to, čo sa dialo vtedy? V Lukášovi 19 Spasiteľ dokonca plakal nad Jeruzalemom a povedal: „Pretože si nepoznalo času svojho milostivého navštívenia…“ (v 44) Nepohŕdajú aj dnes tí, ktorí odmietajú biblicky veriť a biblicky sa nechať pokrstiť, Božou spásnou radou? Určite nestačí z náboženskej tradície úprimne prosiť v Otčenáši: „Príď Tvoje kráľovstvo, Tvoja vôľa sa staň“, keď človek ani len neuvažuje o tom, že by Božiu vôľu, ktorá je zjavená len v Božom Slove, aj činil.

Neopakuje sa snáď i v našom čase to, čo Pán povedal vtedy: „Beda vám, zákonníkom! Vzali ste kľúč známosti spásy; sami ste nevošli a vchádzajúcim ste bránili“? (Lk 11:52 podľa nem. prekladu) Nebudujú snáď všetci svoje vlastné ríše, svoje vlastné cirkvi, nemajú všetci svoje vlastné programy? Čo je s tými hnutiami, ktoré povstali skrze reformáciu až po letničné hnutie a aj napriek tomu stále zvestujú svoje vlastné evanjeliá? (Gal 1:6-10)

Svetová cirkev sa v ekuménii snaží o náboženskú jednotu všetkých konfesií a nakoniec aj všetkých náboženstiev pod vedením jednej hlavy ako svetovej autority, odvolávajúc sa pritom na Jána 17: „…aby boli dokonalí v jedno…“ Pápež František prosil v zastúpení o odpustenie všetkých inak veriacich – od Valdénov až po letničné hnutie, ktorí boli niekedy katolíckou cirkvou prenasledovaní. Áno, už sa viac nemá zdôrazňovať to, čo rozdeľuje, ale to, čo nás všetkých spája – spoločné vyznanie „trojjediného Boha“. Zjednotenie cirkví má v súvislosti s oslavou päťstého výročia reformácie v roku 2017 absolútnu prednosť.

Ako je to so zjednotením všetkých biblicky veriacich s Bohom skrze Ježiša Krista, nášho Pána, ako Hlavy Cirkvi?

Kto zo všetkých zodpovedných vo všetkých mnohých kresťanských misijných dielach až po svetovo známych kazateľov blahobytu a milióny poslucháčov sa skutočne pripravuje na blízky návrat Ježiša Krista? Výzva každému jednotlivcovi znie: Späť k Bohu! Späť na začiatok! Späť k naveky zostávajúcemu Slovu, ktoré vyšlo z Jeruzalema! Kto sa postaví na Božiu stranu, prijme Božie Slovo ako jedinú smernicu a nedopustí žiadny kompromis?

Izaiáš musel zvolať: „Kto uveril našej zvesti? A komu bolo zjavené rameno Hospodinovo?“ (Iz 53:1) Túto skúsenosť prežil aj Pavol: „Ale nie všetci poslúchli evanjelium. Lebo Izaiáš hovorí: Pane, kto uveril našej zvesti?“ (Rm 10:16) Kto môže veriť tak, ako hovorí Písmo? Kto rešpektuje Božie Slovo a nechá sa ním napraviť? Každý sám sa musí rozhodnúť, či sa bude držať nejakého úplne nebiblického vyznania viery alebo uzná za platné pravdivé vyznanie apoštolov a prorokov. Nie je nám nič platné prestúpiť z jedného náboženstva ku druhému alebo z jednej cirkvi do druhej. Božie Slovo musí byť ako semeno (Lk 8:11) prijaté do srdca a skrze Svätého Ducha musí v každom osobne vzísť skrze znovuzrodenie nový, večný život (Jn 3:7, 1Pt 1:23). Je to teraz veľmi vážne a musíme učiniť rozhodnutie, s ktorým prejdeme do večnosti.

Všetci, ktorí nachádzajú pred Bohom milosť, sa skúšajú, či to s nimi je naozaj tak, ako to povedal náš Pán: „Ale ide hodina a je teraz, keď praví modlitebníci budú sa modliť Otcovi v Duchu a v pravde, lebo aj Otec hľadá takých modlitebníkov, ktorí by sa mu tak modlili. Boh je Duch, a tí, ktorí sa mu modlia, musia sa modliť v Duchu a v pravde.“ (Jn 4:23-24) Kto sa k Bohu nemodlí s pravdivosťou v Duchu pravdy podľa Slova pravdy, ten sa modlí pomimo Boha: „Tento ľud sa mi blíži svojimi ústami a rtami ma ctí, ale ich srdce je ďaleko odo Mňa. Lež nadarmo ma ctia učiac učenia, ktoré sú nariadeniami ľudí.“ (Mt 15:8-9, Mk 7:6-7)

Na záver musí byť ešte raz zdôraznené: Pravé vyznanie viery, pravé učenie stojí len v Biblii a my sa musíme pred Bohom skúsiť, či ako hlavu Cirkvi uznávame Ježiša Krista a vraciame sa späť k učeniu apoštolov, ktoré vyšlo z Jeruzalema, alebo sa držíme toho, čo pochádza zo štátnej cirkvi Rímskej ríše. Vyhlásime za platné výhradne Božie Slovo alebo zostaneme v náboženských tradíciách? Napomenutie je adresované nám všetkým: „Dnes, keby ste počuli Jeho hlas, nezatvrdzujte svojich sŕdc!“ (Žd 4:7). Kto má uši, aby počul, počúvaj, čo Duch hovorí všetkým, ktorí sú v Cirkvi Ježiša Krista! Tak to stojí sedemkrát napísané v Zjavení (kap. 2 a 3).

Inhalt 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18